Na jej dnešnom území objavili sídliskové nálezy púchovskej kultúry a hromadný nález slovanských železných nástrojov z 8. až 9. storočia. Prvý raz sa písomne spomína v listine vydanej Belom IV. v roku 1242 ako „Sclabonya„. Po výstavbe nového hradu na neďalekom kopci začiatkom 14. storočia nadobudla Sklabiňa charakter podhradnej obce, zabezpečujúcej prevádzku stoličného sídla, a jej nasledujúce osudy boli úzko späté s osudom hradu. V minulosti tu bol v prevádzke panský mlyn s pílou a tiež panský pivovar. Okrem roľníctva, dobytka a koní sa obyvatelia zaoberali aj spracovaním vlny a konope. Neskôr sa rozšírilo olejkárstvo a šafraníctvo. V minulosti mali miestni obyvatelia prezývku „môstkári„, pretože ku každému domu viedol z hlavnej cesty mostík ponad potok, ktorý pretekal celou dedinou.
Kvôli svojej podhorskej polohe sa Sklabiňa stala počas II. sv. vojny jedným z najdôležitejších stredísk partizánskeho hnutia. Tu sa pred vypuknutím SNP konali mnohé porady a 21. augusta 1944 obyvatelia obce spolu s partizánmi ako prví vyhlásili obnovenie ČSR. Tieto dramatické udalosti pripomínajú početné pamätné tabule na mnohých domoch a socha partizána pred ZŠ.
Známe osobnosti
Ján Kučera (1821 - 1849) – právnik, kapitán slovenských dobrovoľníkov v rokoch 1848 - 1849
Turistické zaujímavosti
Obec je dnes známa skôr ako turistické východisko do Veľkej Fatry. Zo Sklabine vychádza modrá turistická značka umožňujúca prechod Sklabinskou dolinou a výstup bočnými rázsochami na Jarabinú, ktorá je zalesneným vrcholom turčianskeho hrebeňa Veľkej Fatry.
V strednej časti Sklabinskej doliny možno krátkou spojnicou prejsť do Jasenskej doliny.