Od jej samého začiatku je jej správcom Miloš Ďurík, ktorý je zároveň aj dlhoročným strelcom. Návštevníkov víta v kravate s motívom terča a špeciálnej veste. „Kravatu som vyhral kedysi dávno na niektorej súťaži a vestu mi poslali mestskí policajti z Poľska,„ prezradil nám. Mestskí policajti si s martinskými opätujú návštevy a nie sú jedinými, ktorí vyhľadávajú strelecké terče v susedstve nádhernej prírody v Sklabini. Zastrieľať si sem chodia aj Česi či Maďari. „Raz sa nám ohlásila skupina mužov, chceli ostať v anonymite, ani som nevedel, kto sú... Až večer som pozeral televíziu a zistil som, že to bol Pavol Rusko s ochrankou,„ zasmial sa.
V obecnej streľnici býva naozaj rušno. Chodia tu často aj domáci. „V Sklabini je okolo 40 strelcov, dobrých je tak trinásť z nich, najmladších by sme našli aj medzi prváčikmi a najstarší som ja,„ zrátal nám 73-ročný Miloš Ďurík. Zásobníky malokalibrových pušiek či pištolí alebo hociktorých strelných zbraní si chodia vyprázdniť strelci pri príležitosti oslobodenia Sklabine a Martina, MDŽ, MDD, výročia SNP a aj preto je, takpovediac, celoslovenská. Po nej sa na druhý deň v neďalekom malom amfiteátri rozhorí partizánska vatra. Trénovať tu chodia i strelci so zbrojnými pasmi a tí počas jedného odpoludnia vystrieľajú aj tisíc nábojov. Kedysi sklabinskú streľnicu navštevovali aj vojaci, dnes im na cvičenie slúži nová streľnica na Bukovinách.
Pištolníci nemusia na streľnici ostať len pri triafaní do terčov. V jej areáli sa nachádza tanečné kolo, prenosné ohnisko a v jej budove nájdu aj občerstvenie a posedenie.