Turčianske Teplice – ríboviec do Prievidze. Turiec patrí podobne ako ostatné regióny kraja k členitým a zima je v ňom krutejšia ako napríklad na juhu či východe Slovenska. Starostlivosť o cesty je samozrejme potrebná celoročne, pretože martinským a turčianskoteplickým okresom prechádza cesta medzinárodného významu spájajúca sever Slovenska (Poľsko) s juhom (Maďarsko).
Betónová cesta z Martina do Turčianskych Teplíc si už kadečo pamätá. Postavená bola takmer pred štyridsiatimi rokmi a odvtedy sa jej výrazná rekonštrukcia nedotkla. Každoročne ju po zimných mesiacoch opravujú, čistia, striekajú vodou, maľujú vodorovné dopravné značenia, kosia trávnatý pás vedľa komunikácie. Najdôležitejšou je oprava vozovky, pretože každá zima zanechá na vrchnej časti evidentné stopy v podobe výtlkov. Keďže ide o betónovú cestu, opravy nie sú jednoduché. „Neexistuje technológia na opravu betónových komunikácií,„ hovorí vedúci turčianskoteplického strediska Eduard Skiva. „Betón preťaženosťou vozovky a vplyvmi počasia praská, drobí sa a vytvárajú sa výtlky. Zalievame ich asfaltovou emulziou, ktorá sa nezohrieva na vysokú teplotu, ale sa do dier leje za studena. Navrch sa nasype jedna zo štrkových frakcií.„ Takéto výtlky možno opravovať strojom i ručne. „Preferujeme ručnú technológiu,„ dodáva Eduard Skiva, „pretože cestár zbytočne neplytvá asfaltovou emulziou a do výtlkov jej naleje iba toľko, koľko treba.„