„ najlepšie, čo odohrali slovenské divadlá za uplynulú sezónu. Zároveň podnietili stretnutia a diskusie divadelníkov zo všetkých regiónov, umožnili ich vzájomné porovnávanie a ponúkli odbornej verejnosti získať prehľad o stave našich divadiel. A ešte niečo - návrat k divadlu. Už prvý ročník zaznamenal neočakávaný záujem, keď predstavenia za 5 dní navštívilo približne 8 000 návštevníkov. Slovenské komorné divadlo (SKD), hnané úspechom, rozšírilo tento ročník počet účinkujúcich divadiel na 19, ktoré odohrali takmer 30 predstavení (z toho 14 bezplatne) počas 6 dní. Vysoká návštevnosť potvrdila, že ani laickú verejnosť už americká produkcia v televízii nenapĺňa a ak má možnosť, utieka sa ku klasike v divadle, ktorá je síce náročnejšia, no vznešenejšia. Všetky vstupenky na predstavenia boli vopred vypredané.
Festival otvoril domáci súbor SKD kritikmi ospievanou hrou Ivanov, po ktorej organizátori ako po každom inom predstavení poskytli priestor na diskusiu s účinkujúcimi a tvorcami. Program bol „šitý“ akoby pre každého. V snahe vychovať si budúcich návštevníkov divadla sa tvorcovia zamerali na detského diváka, pre ktorého na každý deň v štúdiu pripravili rozprávku. Z pódií v štúdiu a na Divadelnom námestí neznelo iba hovorené, ale i spievané či dokonca „nemé“ pantomimické slovo. Festival Dotyky a spojenia sprostredkoval svojim návštevníkom nielen stretnutie s umením, ale aj jeho nositeľmi – Zuzanou Kronerovou, Zitou Furkovou, Leopoldom Haverlom, Slávkou Halčákovou, Petrom Lipom, Stanom Štepkom a jeho „Radošincami“ a mnohými ďalšími.