O to, aby si čitatelia našli to, čo potrebujú, sa v Slovenskom Pravne s radosťou stará knihovníčka Božena Kubisová. „Svoju prácu mám naozaj veľmi rada, vnímam ju ako poslanie. Veľmi sa teším z toho, že si ľudia nájdu cestu do našej knižnice, že majú záujem čítať. Chodí ich tu dosť, hlavne dospelí. Deti však tiež nechýbajú.“
Tejto ušľachtilej činnosti sa pani Božena venuje od roku 1978, čiže už dvadsaťosem rokov. Knižnica si svoje stále miesto hľadala. Dnes sa nachádza v príjemnom prostredí, v blízkosti kola, kde sa našinci chodia zabávať. „Päťkrát sme sa sťahovali, takže si viete predstaviť, čo to dalo práce všetko pobaliť a znova vyložiť. Hovorí sa, že radšej viackrát vyhorieť, ako sa raz sťahovať,“ s úsmevom konštatuje pani Božena a dodáva: „V knižnici máme viac ako štyritisíc titulov, rôznych žánrov. Samozrejme, že som všetky tie knižky nestihla prečítať, ale podstatnú časť z nich zrejme áno. Kedysi som rada čítavala najmä kriminálky, priťahovalo ma napätie. Dnes už volím ľahšie žánre, pri ktorých si rada oddýchnem. Mojou najobľúbenejšou knižkou je román Odviate vetrom od Margaret Mitchellovej. Čítala som ho viackrát, napriek tomu sa k nemu zas niekedy vrátim.“
Knižnica má viac ako sto stálych čitateľov, Božena Kubisová, prirodzene, pozná ich vkus. „Ženy rady čítajú najmä ženské romány. Ich obľúbenou autorkou je Táňa Keleová-Vasilková, v poslednom čase je však vyhľadávaná aj ďalšia slovenská spisovateľka Mária Hamzová. Muži často čítajú knihy od Michaela Palmera či Robina Cooka. Záujem je aj o rôzne encyklopédie, ktoré si najčastejšie požičiavajú študenti.“ Ročne do knižnice pribudne asi šesťdesiat kníh, obec na ne prispieva sumou 10 000 Sk. „Rada by som nakúpila aj viac kníh, ale musíme vychádzať z toho, čo máme. Potrebovali by sme viac náučnej a odbornej literatúry. Tá je však veľmi drahá, nemôžeme si ju dovoliť. Je mi to ľúto, najmä študenti by si prišli na svoje.“
Pani Božena je už päť rokov na dôchodku. Knižnicu otvára každý pondelok na tri hodiny, väčšinou to stačí. „Niekedy sa však stane, že za mnou domov prídu napríklad študenti, ktorí súrne potrebujú požičať nejakú knihu. Rada im pomôžem, nikdy ich neodmietnem. Veď do knižnice to mám veľmi blízko.“ Naozaj, sami sme sa o tom presvedčili. Pani Boženu sme vyrušili v čase, keď sa venovala záhradke. Nemala žiadny problém s nami knižnicu navštíviť a porozprávať nám o nej. Urobila tak s radosťou, od začiatku sme vedeli, že knižky miluje. Je to láska na celý život. Neveríte, môžete sa ísť do Slovenského Pravna presvedčiť.
Na snímke hore: Božena Kubisová vo svojom kráľovstve, v Miestnej ľudovej knižnici v Slovenskom Pravne.
