sla. Okrem toho návštevníci mohli obdivovať krásne plastiky, ozdobné a úžitkové predmety z dielne účastníkov podujatia a diela študentov Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici na výstave Kov v parku. Toto podujatie sa v Turčianskych Tepliciach opäť našlo a našlo si svojich stabilných návštevníkov. Čo bolo na tohtoročných Kováčskych dňoch v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi iné a nové?
„Novinkou tento rok bol mechanický mech z kováčskej vyhne. Rekordný bol aj záujem kováčov, ktorých sa zaregistrovalo tridsaťpäť. Boli to skôr mladí kováči. Teší ma, že záujem verejnosti o Kováčske dni pretrváva a napriek studenšiemu počasiu prišlo veľa ľudí. Samozrejme, treba uvažovať, čo iné by mohlo byť súčasťou Kováčskych dní a čo by sa dalo robiť inak. Počul som, že trochu sa opakuje kultúrny program a každý rok vystupujú tí istí účinkujúci. Prioritou podujatia je ale práca umeleckých kováčov a kultúrny program je skôr doplnkom. Zásadné inovácie v ňom nebudú. Tento rok ma potešilo, že Soňa Horňáková so skupinou Slide & Udu prišli a napriek studenému počasiu podali profesionálne kvalitný výkon a ohňová šou žilinskej skupiny Mauna Kea, ktorá sa uskutočnila až v noci o 22. h, pritiahla veľký počet divákov,„ povedal nám František Mičuda, hlavný organizátor Kováčskych dní.
Pripomíname, že o sprievodný program a o zábavu divákov, väčšinou tých mladších, sa starali skupiny historického šermu Diadém a Turul, mím Miroslav Kasprzyk a jeho Štúdio Kasprzyk. Nechýbali ukážky scénického šermu, strelných zbraní, Štúdio Kasprzyk sa predstavilo s motívmi Ezopových bájok a Miroslav Kasprzyk si zahral aj s deťmi z publika polepšeného zlého kráľa.
Nie všetci umeleckí kováči, ktorí prišli do Turčianskych Teplíc, v parku aj tvorili, časť u nich svoje diela iba priniesla. Aktívna bola najmä pätica Ladislav Rehurek a Miloš Bereš so svojimi pomocníkmi Jozefom Jalakšom, Romanom Hablákom a Mariánom Slošarikom, ktorá vytvorila nádherný svietnik. Okrem odpočinku strávili takmer všetok čas pri vyhni. František Mičuda ich ocenil nielen účastníckym diplomom, ale aj za ich aktivitu aj spomienkovým darom. V nedeľu sme pri práci zastihli Pavla Zlatoša zo Žiliny, vynikajúceho odborníka s množstvom skúseností zo zahraničia, ktorý sa venuje nielen kováčstvu, ale aj tepaniu a reštaurovaniu kovových pamiatok. V kúpeľnom parku vyrábal z pásoviny plastiku, ktorá pripomínala ucho ihly. Zaujímavé je, že otvor v uchu ihly nevznikol vyseknutím otvoru, ale špicu s ostrým uhlom jej tvorca iba ohol do opačnej strany. Naraz tak vzniklo ucho i hrot ihly. Pavlovi Zlatošovi pomáhal pri práci Mirko Hromada a ich dielo bolo hotové až v samom závere Kováčskych dní. Samozrejme, diváci vďaka tomu, že nazrú do kováčskej „kuchyne„, navštevujú toto podujatie veľmi radi a tešia sa už teraz na jeho ďalší ročník