Nedávny Divadelný festival Dotyky a spojenia, ktorým žil Martin koncom júna, bol príležitosťou pre herečku Zuzanu Kronerovú vrátiť sa na rodnú pôdu. Pred martinské publikum sa postavila po viac ako roku. „Musím sa priznať, že som mala z návratu do martinského divadla veľkú trému, zvieranie okolo žalúdka a mierne chvenie,„ vzrušene nám prezradila po predstavení herečka, ktorá ešte v mladosti túžila po angažmáne práve do „nášho„ divadla. „Okolnosti ma zaviali so spolužiakmi do trnavského divadla, na ktoré mám tiež veľmi krásne spomienky, ale Martin je Martin. Začínali tu moji rodičia a vždy, keď prídem do starého divadelného klubu, pozerám sa na ich fotky.„ Herečka Zuzana Kronerová nezabudla pripomenúť, že svoje rodné mesto miluje a cíti sa byť lokálpatriotom. „Málokedy sa tu dostanem, ale keď sa naskytne príležitosť, rada ju využijem. Veľmi som sa do Martina tešila a je mi ľúto, že po predstavení ideme naspäť do Bratislavy, že sa nemôžem po meste poprechádzať, pokochať. Ale rada tu prídem aj súkromne. Bývajú tu moji spolužiaci zo školy – herci Martin Horňák a Nela Valentová, chodím za dcérou otcovho kamaráta, s ktorým rybárčil, a určite zájdem aj na Národný cintorín pospomínať si. V Martine sa jednoducho cítim byť doma!„
Hoci herečke po predstavení čas na spomienky nezostal, potešilo ju aspoň martinské publikum. „Zdá sa mi byť čoraz lepšie. Mám pocit, že tu si divadlo diváka ďalšej generácie vychováva. Deti tu prichádzajú odmalička, čo je to cítiť aj z toho, že diváci boli ochotní ostať aj na diskusii. A neboli to iba divadelníci. V tejto dobe som z toho až radostne prekvapená. Teším sa, že ľudia už nevládzu pozerať reality show a prichádzajú za nami do divadla. A ostávajú vnímaví aj pri takej vážnej a ťažkej hre, s akou sme prišli do Martina. Veľmi im ďakujem, že to v tom teple za stáleho ovievania vydržali,„ dodala Zuzana Kronerová.
Na festivale Astorka Korzo 90 !!!!! (apostrof) vystúpila posledný večer spolu so Zitou Furkovou a Petrom Šimunom v hre Thomasa Bernharda Pred odchodom na odpočinok. Traja herci v hre predstavujú zvláštne súrodenecké trio v deň odchodu Rudolfa z úradu prezidenta súdu. Rudolf a Kronerovej postava Viera majú intímny vzťah a aj po rokoch uctievajú symboly vojnového režimu. Rudolf ako bývalý dôstojník SS svoje ideály pred svetom skrýva. Vie o nich len sestra Klára, ktorá zostala po výbuchu americkej bomby na invalidnom vozíku. Zmýšľanie svojich súrodencov je jej odporné, no radšej tíško trpí.