A opäť je tu pavučinka

Prečo niekedy v tomto štáte nemôžeme žiť šťastne a spokojne...
Keď pavúk svoje siete dotká...
...tak sa od nás pred časom vysťahovali všetky pavúky. A nielen pre to malé škvŕňatko, čoby nového člena rodinky. Stále iba kričalo a kričalo, a ony, pavúky, radšej pokoj. Tak sa totiž traduje, že pavúky žijú len v pokojnej domácnosti...
Po mesiaci sa síce objavila pavučina pod záchodovou misou, dávala nádej, že čoskoro sa všetko vráti, keď už nie do starých koľají, tak aspoň do nových... Aj tento odvážlivec si však zakrátko zbalil všetky nite – po ostrom strete jeho hostiteľov so slovenskými úradmi. Buď už nebol ochotný počúvať rôzne historky a zážitky, alebo sa rozhodol vyskúšať si všetko na vlastnej koži... sieti.
Prvý pavúk sa vysťahoval dávno pred škvŕňatkom, ešte v čase, keď boli len jeho rodičia. Začalo to nevinným: „Cudzinecká polícia Žilina, prosím.„ Žiadna Žilina,
v Kysuckom Novom Meste policajti cudzineckí sídlia, a to v takmer dokonalom utajení. Ani v Žiline nevedeli, že sa tam presťahovali.
Kde domov můj...
Verní svojej povesti a verní povesti úradníkov sa tak policajti i tvárili: vyrušení z letnej siesty unavene odmietli dokumenty rodičov, vraj také si môžu aj oni vyrobiť. Čo na tom, že také odporúča ministerstvo... a čo na tom, že chceli akýsi podpis, to je jedno aký, hlavne nech je a že potom už stačí len predložiť výpis z listu vlastníctva, akýkoľvek,
nech je len meno z výpisu totožné s podpisom.
S plačom sa vybrali rodičia späť domov... no, domov. Otecko, zbavený akýchkoľvek povinností v rodnej vlasti, konečne pochopil význam svojej hymny: Kde domov můj... Mamička mala síce byt odkúpený a mala v rukách i zmluvu, dokonca tam už aj bývala. Tušila, že by na katastri už mohol byť zápis, ale to, či tam naozaj je, jej bez čísla zápisu odmietli povedať. Pri prvom počítači. Pri druhom to už problém nebol. A tak sa dozvedela, že na katastri už zapísaná je, aj to, že výpis je na ceste k nej, ale problém je v tom, že doručovateľka má dovolenku... A tak dostala adresu a na nej i vytúžený výpis. Fakt, že doručovateľka mala výpisy doma už pár dní a že ich chcela roznášať až po dovolenke, s úsmevom prehliadla... S oteckom sa totiž rozhodli, že ak už toto nevyjde, vyberú si nejaký pekný dom a otecka nasťahujú tam. Veď výpis z katastra je verejná listina, vydajú ju komukoľvek – a napísať čestné prehlásenie v mene majiteľa už problém nebude...
Plakalo bejby...
Všetko však dobre dopadlo, otecko sa nasťahoval k mamičke a žili šťastne a spokojne, a napriek tvrdeniu, že keď sú dvaja šťastní, nechýba im tretí, sa tešili na toho tretieho. Mamička bola zákonite citlivejšia a tak si všímala aj veci, ktoré jej predtým unikali...
(A pavúkov zrazu ubúdalo...)
Tak napríklad len taká cesta do práce mestskou hromadnou dopravou. Občas sa naozaj stávalo, že cestujúci takmer skončili na hromade: vodič autobusu nie vždy počkal, kým sa všetci usadia, chytia – a vyštartoval. Zákony fyziky zákonite fungovali; našťastie, ten gravitačný až tak nie, a tak na podlahe autobusu neskončil nik.
Mamička netušila, aké zákony platia pre mamičky – čakateľky a mamičky – kočíkarky. Tie prvé totiž nepustil takmer nikto sadnúť a tým druhým takmer nikto nepomohol. Iba ak druhá mamička. Známy pohľad: v jednej ruke metajúce sa dieťa, v druhej ruke kočík a niekde medzi tým nákup a druhé dieťa.
Škvŕňatko pekne vyčkalo do termínu; kým však zaplakalo, zaplakala mamička. Ani nie tak od bolesti.
„Nekričte, veď aj iné ženy rodia – a nekričia.„
Povedal doktor. A mamička sa rozkričala ešte viac. Na truc.
Ďalšie dni už nekričala. Jednak nevládala, jednak od úžasu len otvárala oči, ústa už nemusela: mamička, máte dieťaťko, síce prvé, ale to nič nemení na fakte, že by ste mali byť dokonalou matkou už pred jeho pôrodom!
Už sa nevedela dočkať svojich domácich pavučín: len doma bude pokoj a pohoda.
Holt, smola. Pavúky sa vysťahovali hneď v prvý týždeň. Škvŕňatko plakalo a plakalo.
A je to!
Možno plakalo aj nad tým, akým podarúnkom si ho privítal štát. Aby ho dostal, musel otecko podniknúť dobrodružnú výpravu na úrady, matriku a tak. Mamička mu to chcela uľahčiť, z internetu stiahla, oteckovi nachystala kopec papierov, vypísala, podpísala, vysvetlila. Internet je skvelý vynález: bez behania po úradoch máte všetky tlačivá v momente k dispozícii. Nemusí sa všetko robiť na dvakrát.
Muselo sa
Tlačivá z internetu totiž neboli aktuálne. Ministerské tlačivá.
To už mamička s oteckom rezignovali: skutočnosť, že žijú v Kocúrkove, ich len rozosmievala.
Možno rozosmeje aj tie pavúky, ktoré sa už pomaly začať vracať. Mamička nedávno objavila malú pavučinku...