Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
SLAVA ORSZÁGHA VYHNALI Z RODNEJ LACLAVSKEJ KÚRIE, ALE NAPOKON V NEJ DOŽIL ZVYŠOK ŽIVOTA

Sial milosť, ale žal krutosť

Laclavá bola kedysi významnou turčianskou kuriálnou obcou. Pôvodný zemiansky ráz má v súčasnosti iba staršia časť obce, kde v posledných rokoch pribudlo niekoľko nových rodinných domov. Z pôvodných štyroch kúrií sa do dnešných dní zachovali iba dve. Jedn

Slava Országha vyhnali z rodnej laclavskej kúrie, ale napokon v nej dožil zvyšok života
Za múrmi histórie
Laclavá bola kedysi významnou turčianskou kuriálnou obcou. Pôvodný zemiansky ráz má v súčasnosti iba staršia časť obce, kde v posledných rokoch pribudlo niekoľko nových rodinných domov. Z pôvodných štyroch kúrií sa do dnešných dní zachovali iba dve. Jednu z nich sa podarilo zachrániť Branislavovi Budajovi, ktorý ju kúpil od vnuka a vnučky Slava Országha, Michala Škrovinu a Danice Vrchovinovej. Bolo to pred viac ako desiatimi rokmi, keď im štát vrátil ich pôvodný majetok v rámci reštitúcií.
Zaujímavý list z Varšavy
Len čo sa nový majiteľ nasťahoval do kúrie, začal s dôkladnou, ale citlivou rekonštrukciou, pretože neúprosná minulosť historickú budovu nepekne poznačila. Bolo treba opraviť narušený krov a strop, vymeniť okná, dvere, opäť omietnuť všetky steny, položiť dlažbu. Popraskaná oblúková klenba si tiež vyžiadala hodne potu a úsilia. Za 90 cm hrubými múrmi kúrie nie je ani kúsok pôvodného zariadenia. Kúriu majiteľ pomaly zariaďuje starožitným nábytkom a dal postaviť aj štýlové keramické kachle. Na povale našiel iba niekoľko časopisov z 19. storočia a list, ktorý napísal v roku 1885 niektorý zo súrodencov Országhovcov svojmu otcovi z Varšavy. V liste spomína svoje sestry, ktorým mal poslať veci z Viedne, a obchodné kontakty v Tambove v Rusku a nejakého Habrdu z Valče, cez ktorého mal poslať otcovi peniaze. Jazyk, ktorý používa v písomnej podobe, je slovenčinou s primiešanými českými, poľskými a ruskými slovami. Predpokladáme, že ide o korešpondenciu medzi Jánom Országhom, starým otcom Slava Országha, a niektorým z jeho synov. Vo Varšave vznikla v roku 1879 firma bratov Országhovcov, v ktorej získavali skúsenosti mnohí slovenskí obchodníci, remeselníci, olejkári a šafraníci. Z listu ale vyplýva, že jeho pisateľ mal veľa obchodných starostí, kvôli ktorým nespával a písal ho po polnoci. Podľa Slovenského biografického slovníka vo firme bratov Országhovcov pracovali viacerí príbuzní z rozvetvenej országhovskej rodiny.
Országhovci boli najvýznamnejším zemianskym rodom v Laclavej. Kúriu kúpili od Erdöghovcov. Jej vek nie je presne známy, ale predpokladá sa, že môže mať približne 300 rokov. Stavebne a architektonicky sa nemenila, iba medzi vojnami zaviedli do nej vodovod. Hoci väčšina historických budov v starej Laclavej leží v rozvalinách, országhovská kúria dokázala prežiť obdobie, keď sa vládna moc správala nemilosrdne nielen k veľkostatkárovi, ale aj k jeho majetku. Országhovci prišli do Laclavej z Kláštora pod Znievom. Najznámejším z nich bol Jozef Országh (1883 – 1949). Tri razy bol županom a v roku 1931 sa stal prezidentom Slovenskej krajiny v Bratislave. Od roku 1938 bol na dôchodku a zomrel v roku 1949 v Bratislave. Jozef Országh sa v laclavskej kúrii iba narodil, ale jeho brat Slavo (1885 – 1961) tu prežil takmer celý život.
Odbojár v nemilosti
Slavo Országh mal rád pôdu a život na vidieku. Nezaprel v sebe zemiansky pôvod. Po ukončení vyššieho katolíckeho gymnázia v roku 1906 vyštudoval poľnohospodársku školu v Kesthelyi a venoval sa poľnohospodárstvu na rodnom veľkostatku, ktorý prevzal po otcovi. Bol spoluzakladateľom Gazdovského spolku v Turci a roku 1910 sa podieľal na založení účastinnej spoločnosti Ľudová banka v Turčianskych Tepliciach. Bol aj signatárom Martinskej deklarácie, členom Slovenskej národnej rady, funkcionárom Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Podľa slov jeho vnučky sa ako statkár k svojim zamestnancom správal slušne, vďaka čomu mu nikto z nich po roku 1948 nespôsoboval žiadne problémy. Potvrdil nám to aj jej bratranec. Slavo Országh sa dokonca zaujímal o to, či jeho podriadeným pripravujú doma manželky dobrú stravu. „Počas 2. svetovej vojny prichýlil starý otec akéhosi môjho vzdialeného strýka z Varšavy, ktorý ušiel z Poľska kvôli politickej situácii,„ spomenula si vnučka Danica. Napriek tomu, že Slavo Országh sa zapojil do protifašistického odboja a pomáhal aj partizánom, komunistickému režimu ako veľkostatkár nevyhovoval. Jeho neprijatelnosť pre vtedajších mocipánov zasahovala do osudov jeho potomkov ešte v polovici 70. rokov minulého storočia. Po reformách mu kúriu, vrátane majetku, znárodnili. „Pri prvej pozemkovej reforme v rokoch 1945 až 1948 starému otcovi nechali 50 ha pôdy s tým, že ich bude obhospodarovať s jedným koňom sám, čo bolo nemysliteľné, a tak sa musel tejto pôdy z praktických dôvodov neskôr vzdať. V rokoch 1949 - 1950 ho vysťahovali do Hadvigy, kde ostali polozbúrané a nefunkčné domy po karpatských Nemcoch. Označili ho za kulaka a nepriateľa národa. V Hadvige býval v dome bez strechy, kde sa nedalo ani kúriť. Ak chcel prežiť, musel sa po niekoľkých dňoch vrátiť do kúrie, kde sme bývali. Potom k nám vraj prišli nejakí „koženokabátnici„, ktorým sa nepáčilo, že starý otec býva u nás. Pomohol mu môj otec, ktorý bol vojakom z povolania, čo v päťdesiatych rokoch minulého storočia našťastie znamenalo veľa. Otec im povedal, že je to jeho svokor a môže si ho pozvať na návštevu, kedy chce. Zakročil aj bratrancov otec, ktorý bol advokátom. Potom už starého otca nechali v jeho milovanej kúrii na pokoji až do smrti,„ ďalej hovorí Danica Vrchovinová.
Z kúrie urobili sklad hnojiva
Michal Škrovina si spomenul aj na ďalšie okolnosti súvisiace s nedobrovoľným odchodom Slava Országha do Hadvigy. Táto obec už neexistuje a žijú tu iba chalupári. Po vojne z nej vysťahovali karpatských Nemcov a presídlili do nej zemanov. Bola to pre nich tvrdá rana a psychicky to ťažko niesli. Jeden z laclavských zemanov spáchal podľa jeho spomienok samovraždu. Po smrti Slava Országha sa Vrchovinovci z kúrie presťahovali do Martina. Potom v nej bývala ešte jedna nájomníčka a napokon si štátne majetky urobili z tejto budovy sklad umelého hnojiva. Neskôr si kúriu prenajali chalupári, volali sa Ďureje.
„Až v roku 1992 nám v reštitúcii tento majetok vrátili. Na jej opravu sme si netrúfali a keď sme sa spoznali s Braňom Budajom, rozhodli sme sa mu kúriu predať. V Laclavej nám zostala iba sýpka. Moje spomienky z detstva na našu „vyvlastnenú“ kúriu a život v nej sú nádherné a nezabudnuteľné. Len mi je občas ľúto, čo dokázal jeden „šialený a v praxi neoverený„ politický systém zničiť, či už materiálne alebo duchovne,„ dodala Danica Vrchovinová.

Skryť Vypnúť reklamu


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 333
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 266
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 508
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 312
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 627
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 192
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 488
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 300
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 272
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 153
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pri strete auta so zverou dochádza aj k zraneniam posádky

Dopravné nehody s lesnou zverou sú prakticky zriedkavé. Keď k nim ale dôjde, neskončí sa to len usmrtením zvieraťa a zničením auta, ale dochádza aj k zraneniam posádky.

Zničené BMW po nedávnej zrážke s jeleňom.

Sahajdovi nový tartan šťastie nepriniesol

Ostrý pretekársky krst nového atletického štadióna dopadol veľmi dobre. Menili sa na ňom slovenské historické tabuľky v behu na 10 000 metrov.

Tibor Sahajda.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Pacientov pribúda, nemocnica v Čadci prosí zdravotníkov o pomoc

Situácia v nemocnici je podľa riaditeľa vážna.

Už ste čítali?