Článok pokračuje pod video reklamou
Kým v prvej časti seriálu Za múrmi histórie sme vám predstavili prvú révaiovskú stavbu – Sklabinský hrad, dnes to bude ich posledná – kaštieľ v Záturčí. Nespája sa so žiadnou pompéznosťou, ani mimoriadnou dôležitosťou a mnohí Turčania o jeho existencii ani netušia. Skrýva sa na kopci medzi stromami nad kostolom, z cesty vidno iba vežičku. Pôvodne evanjelický kostol, v ktorom býval najprv zeman Záturecký, prestaval na kaštieľ posledný z vetvy mošovských Révaiovcov. Ten sa voči šľachtickému pokoleniu dopustil veľkej bezočivosti – keďže nemal priameho dediča, vo svojom testamente kaštieľ s celým révaiovským majetkom zanechal svojmu vernému sluhovi. List s adresou: Reichl, Európa Františka IX. Révaia (1835 – 1914) začali preto nazývať podivínom. Veď majetok najbohatšieho šľachtického rodu v Turci daroval obyčajnému človeku! Svojím rozhodnutím vyvolal u vrchnosti neuveriteľný škandál. Najmä rodina sa s tým nevedela zmieriť. Sestra z Budapešti Františkovu poslednú vôľu dokonca napadla. Spor bol zdĺhavý a sledovali ho noviny nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Mnohí boli na strane dediča - Jána Reichla. Jeho meno bolo známe po celej zemeguli. Podporu mu vyjadril aj Európan z Číny, ktorý na obálku napísali iba stručné: Reichl, Európa. List so slovami: „Držíme vám palce!„ si rýchlo našiel adresáta... Svoj boj však sluha prehral. Budapeštianska Révajka bola prešpekulovaná a stanovila dátum pojednávania tak, aby sa naň Ján Reichl nedostavil. Ten v tom čase bojoval na fronte prvej svetovej vojny a uvoľniť sa naozaj nemohol. Ešteže si František IX. nahonobil dosť vlastného majetku, a tak verný sluha neostal s prázdnymi vreckami. Stal sa pánom kaštieľa i okolitých pozemkov. Adoptovaný sluha Ján Reichl (1866 – 1944) pochádzal z Hornej Štubne. Otec bol husárom rakúsko-uhorskej armády a padol v boji. Veľmi rýchlo prišiel aj o matku. Malej sirôtky sa ujala kuchárka od Révaiovcov z Mošoviec. V čase, keď sa František IX. Révai vrátil z Viedne do Mošoviec, mal Ján 14 rokov. Ponúkli mu ho za sluhu a on ho povýšil na svojho sekretára a spoločníka na cestách po svete. Rodina Jána Reichla si uchovala svojho predka v pamäti aj ako hrdinu a záchrancu Révaiovho života. Keď sa raz plavili na lodi okolo Afriky, natrafili na pirátov. Dopočuli sa, že v ich vodách sa pohybuje aj nejaký barón a chceli si ho obzrieť zblízka. V obave o Révaiov život ho Ján Reichl schoval do suda. Gróf si svojho sluhu obľúbil natoľko, že si ho adoptoval a financoval preňho aj prestavbu záturčianskeho kostola na kaštieľ. Kostol postavili v roku 1640 počas násilnej rekatolizácie v Turci. Vtedajší župan František III. Révai, šíriteľ katolíckej viery, v Záturčí povolil iba maličký evanjelický kostolík mimo centra. Stavba na cirkevné účely slúžila 32 rokov a niekoľko rokov v ňom býval zeman Záturecký. Révaiova prestavba prebiehala v rokoch 1894 – 1896. Ku kaštieľu patril veľký areál s hospodárskym dvorom. V roku 1921 na návrh Milana Hodžu, vtedy ministra pôdohospodárstva, na dvore postavili prvú slovenskú Štátnu roľnícku školu v Záturčí. Objavite minerálnej vody Fatra Po znárodnení révaiovsko-reichlovský kaštieľ strácal na kráse. Z ošarpaného ružovo-fialového výzoru ho zachránil Reichlov vnuk Ján. Má 74 rokov a chuť spravovať dedov majetok. Patrí medzi piatich dedičov, no ako jediný bol v roku 2002 ochotný do opravy kaštieľa niečo investovať. Dnes je bývalý kostol žltý a Ján si v ňom zriadil reštauráciu a vytvoril priestor pre spoločenské podujatia. Peniaze získal z predaja pozemkov pre Baumax a Tesco. Tak takéto bohatstvo Reichlovcom zanechal gróf... Doňho možno započítať aj prameň minerálnej vody Fatra. Jánovho otca (tiež Jána) sužovali žalúdočné vredy. Počul, že v Záturčí kedysi vyvierala minerálna voda a rozhodol sa ju nájsť. V roku 1929 na jej prameň naozaj natrafil a o rok už navŕtal aj prvú studňu s hĺbkou 172 metrov. Na čerpanie použil z druhej ruky zakúpený benzínový motor. Vraj, prvý svojho druhu v Turci. Slúžil až do roku 1953, keď do závodu Fatra zaviedli elektrinu. Lenže toho sa už Jánov otec nedožil. V roku 1934 ako 30-ročný podľahol pľúcnej chorobe. V podnikaní pokračoval jeho staručký otec – dedič révaiovského majetku – až do svojej smrti v roku 1944. Rok pred smrťou syna sa voda z pôvodného vrtu vyčerpala, a tak dal navŕtať novú studňu. Od roku 1935 sa Fatra plní do fliaš a prostredníctvom obchodnej siete dostáva k spotrebiteľom. Na mieste oltára taniare s barom Ján Reichl sa po dlhých rokoch vrátil domov. Malú izbu v malom kaštieli obýval s rodinou do roku 1954. Druhá izba patrila starému otcovi a izba na prízemí starej mame s tetou. Po rozkaze do šiestich mesiacov kaštieľ opustiť sa rodina rozdelila. Mama Ľudmila Reichlová–Kucháriková, inak známa martinská učiteľka a etnografka, ktorá sa venovala ľudovému odevu, sa presťahovala do jednej z dreveníc pri závode Fatra. Tu pôsobila dvadsať rokov ako jeho vedúca. Sestra Jela odišla k svokrovcom a on v tom čase končil štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej v Brne. Dvojnásobný titul docenta fyziológie zvierat získal na univerzitách v Brne a USA, ako profesor fyziológie výživy zvierat v rokoch 1979 – 1995 pôsobil na Univerzite Hohenhein v Štuttgarte. Tento rok vydal v slovenčine, angličtine a nemčine publikáciu Vedecká a ezoterická cesta k zdraviu. Kaštieľ prestaval najmladší Ján Reichl tak, aby tu našli priestor rôzne kultúrne podujatia. Takpovediac ho zmenil na kultúrny dom. Organizujú sa v ňom koncerty, prednášky, semináre, bankety, plesy, svadby a svojmu kaštieľu pridal aj niečo netradičné – školu tanca. Samotnú tančiareň vybudoval priamo v bývalom kostole. Na mieste, kde stál oltár a lavice, dnes osobne precvičuje s dvojicami párové tance rôznych tanečných štýlov. V kaštieli už takmer nič nenasvedčuje tomu, že bol kedysi Božím chrámom. Kostol sa zmenil na dvojpodlažnú budovu, v ktorej by ho mohli pripomínať iba oblúky v tančiarni na prvom poschodí a reštaurácii na prízemí. V sakristii je malá kancelária a izbu, v ktorej vyrastal, zmenil na spoločenskú miestnosť. Veľká časť prestavby v kaštieli však ešte nie je dovedená do konca. Rozľahlé podkrovie rozmýšľa súčasný majiteľ prestavať na obytný priestor alebo ho ponechá dvojiciam na tancovanie. Aj hospodárska budova pri kaštieli by mohla nájsť nové využitie. Kedysi slúžila ako pekáreň a práčovňa s podzemnou „ľadovňou„ - skladom na ľad pre celé okolie. Veľa práce Jána Reichla čaká aj okolo kaštieľa. V prednej časti z nánosov niekoľkých desaťročí vykopal starú fontánu a odstránil chátrajúce staré maštale. V zadnej časti už vybudoval podmienky na oddych – opekačku, tanec, detské hry a posedenie. Okolo révaiovsko-reichlovského kaštieľa vďaka nemu opäť pulzuje život.
