Keď sa chce, tak to ide

štyrmi mesiacmi nás v redakcii navštívil Peter Kubis, aby nám porozprával o strastiach s cestou, ktorá vedie k jeho domu na Ulici pri Turci. Dozvedeli sme sa, že ak sa chce domov dostať nezablatený a nezašpinený, tak si musí často obúvať čižmy, lebo poľná cesta, ktorá vedie od firmy BKL k jeho domu, sa najmä na jeseň a na jar po výdatných zrážkach mení na poriadne blatovisko. Ísť tadiaľ autom by bolo poriadne riziko, ľahko by ste zapadli. O nič menšie problémy neboli s cestou ani v zime, práve naopak, stupňovali sa. Cesta sa len málokedy odhŕňala, ak sa tak stalo, tak len po viacerých urgenciách.
Peter Kubis logicky stratil trpezlivosť, bolo mu jasné, že si problémy s cestou musí riešiť sám. Obrátil sa preto na kompetentných úradníkov
v Martine, ale aj na poslancov z výboru mestskej časti Ľadoveň – Jahodníky - Tomčany so žiadosťou, aby mu pomohli. Vec sa na patričných miestach síce prerokovala, no výsledky sa dlho nedostavovali. Vyasfaltovanie problémového 250 metrov dlhého úseku sa ukázalo ako nemožné. Odbor komunálnych služieb požadoval v roku 2005 pri prerokovaní a schvaľovaní I. a II. zmeny rozpočtu pridelenie finančných prostriedkov vo výške 800 000 Sk na opravy a výstavbu cesty, poslanci však túto požiadavku neschválili. Možno aj preto, že problém sa dotýka „len„ dvoch rodinných domov a niekoľkých záhradkárov. Petrovi Kubisovi však nešlo o to, aby pri jeho dome vyrástla nejaká honosná asfaltová cesta. Podľa jeho vtedajších slov by jemu a určite aj jeho susedom stačilo, keby sa prístupová cesta, spevnila štrkom, resp. makadamom.
S problémom sme zašli za predsedom výboru mestskej časti Ľadoveň a poslancom mestského zastupiteľstva Jánom Maťovčíkom. Ochotne sa s nami stretol, ponúknuté kompromisné riešenie, s ktorým prišiel Peter Kubis (spevnenie cesty štrkom alebo makadamom), sa mu zdalo prijateľné a prisľúbil nám, že začne v tejto záležitosti konať. Nezostalo len pri sľuboch. Výbor mestskej časti Ľadoveň – Jahodníky – Tomčany vyčlenil na spevnenie cesty 40 000 Sk. Stačilo to na to, aby sa v treťom júnovom týždni rozbehli potrebné práce. Na výsledok sme sa, prirodzene, boli pozrieť. Cesta bola primeraným spôsobom upravená, po kalužiach a jamách prakticky neostali žiadne stopy. Je nám jasné, že ide len o provizórne riešenie, ale aj to je lepšie ako žiadne. Jeho kvalitu zrejme preverí až čas. Chceme však veriť, že Peter Kubis pri ceste domov už nebude potrebovať „gumáky„, že sa nebude obávať o to, či mu jeho auto v blate nezapadne. Každopádne nás už dnes teší, že sme pomohli aspoň sčasti upozorniť na problém, ktorý našiel svoje, aj keď zďaleka nie definitívne a konečné riešenie. Tým bude až asfaltová cesta, ktorú má väčšina z nás pred svojím obydlím.