Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Ad: Milan Hodža a Martin?

V NŽT zo dňa 18. 7. 2006 v článku Milan Hodža a Martin? prichádza jeho autor Ivan Kučma k záveru, že Dni Milana Hodžu v Martine sú nemiestne a z etického hľadiska takmer nevkusné. K uvedenému článku sa chcem vyjadriť ako občan mesta, ktorý sa dlhodobo za

ujíma o jeho históriu, ako aj o život a dielo M. Hodžu. Poviem úvodom, že tak jednostranne zaujatý a nepravdivý obraz o M. H. som nečítal a pritom aj tých kritických hodnotení bolo veľa publikovaných (poslednú cynickú vetu si mohol autor ozaj odpustiť!).
Historici M. H. zhodne pokladajú za najvýznamnejšiu osobnosť moderných slovenských a československých dejín. De Witt C. Poole, významný americký diplomat, vo svojom prejave pri 7. výročí smrti M. H. v r. 1951 povedal: „Milan Hodža svojím medzinárodnopolitickým konceptom nepatrí len Slovákom a Čechom. Jeho osoba predstavuje dosiaľ najväčšiu účasť na výstavbe zjednotenej Európy. Hodža patrí celej Európe.„
Uznávaný český historik Klimek v súvislosti s voľbou E. Beneša za prezidenta ČSR v r. 1935 uviedol, že ak by nebol tento zvolený, prichádza do úvahy v republike ako jedna pripravená osobnosť M. Hodža. I. Kučma sa pohoršuje nad tým, že na vedeckej konferencii sa nevyužívali materiály z Archívu literatúry a umenia SNK. Nič nebráni tomu, aby upozornil historický ústav SAV, ktorý prednášateľov oslovuje, alebo sám s prednáškou vystúpil. Program to umožňuje. Ďalej vyslovuje názor, i keď ho relativizuje príslovkou hádam, že najkomplexnejšie totiž vyniká portrét politika na vzťahu M. Hodžu k Martinu. Uvediem príklad J. C. Hronského. Aký portrét mu vystavilo mesto Martin po roku 1945! Aj I. K. o ňom inak píše na str. 27 v knihe V pamäti národa v r. 1988 (dobre, že taký obraz v pamäti národa neostal) a inak už na str. 158 Mýty naše slovenské. Predpokladám, že autor mal k dispozícii tie isté fondy. Som toho názoru, že pokiaľ nie sú historikmi spracované fondy, na ktoré sa autor odvoláva, nemožno vytvárať taký portrét M. H., ako to on urobil.
K martinskej deklarácii: Večer 30. okt. 1918 pricestoval do Martina z Budapešti Milan Hodža. Priniesol čerstvé správy: Rakúsko - Uhorsko kapitulovalo a v Prahe vyhlásili 28. októbra Česko-slovenskú republiku, o čom na zhromaždení ešte nevedeli. Na to bolo treba v deklarácii reagovať. Všetci, ktorí sa na porade u Matúša Dulu stretli, považovali tieto úpravy za samozrejmé, všetci s nimi súhlasili. Takto bola aj deklarácia publikovaná. Teda nešlo o zásah do jej textácie hrubo skresľujúcim spôsobom. M. Hodža zostal v Martine a pomáhal M. Dulovi v práci SNR, keď m.i. sformoval známy list M. Károlyimu na jeho ponuku žiť naďalej so Slovákmi v Uhorsku. M. Hodža, keď zastupoval republiku v Budapešti, pozval na rokovanie aj predstaviteľov SNR, čo mu bolo neskoršie vytýkané. Postavenie SNR zrušil Vavro Šrobár ako minister s plnou mocou pre Slovensko. To všetko sú známe udalosti.
Po roku 1918 bol prijatý demokratický systém v ČSR, teda aj na Slovensku prichádzal do života a politickej praxe. Ani M. H. si nemohol v oblasti politickej – zriaďovanie a zlučovanie politických strán, či v hospodárskej - zlučovanie bánk počínať ako mocipán. M. Hodža predčil svojich politických partnerov na poli činov a vôle. Mal za sebou dlhoročnú žurnalistickú a politickú prax. Zaiste, dopustil sa aj chýb.
Pokiaľ ide o vzťah M. Hodžu k predstaviteľom mesta, neštudoval som archívy, na ktoré sa autor všeobecne odvoláva. Spomínam si, že mi svojho času rozprával dlhoročný starosta mesta Ján Fraňo (soc. demokrat), ako cestoval do Prahy za Hodžom, keď mesto potrebovalo vybaviť úver na kanalizáciu ulíc. Viem, že nie je priestor v mojom príspevku odcitovať správu zo Slov. politiky z apríla 1927, keď Hodžu ako ministra navštívila deputácia mesta na čele so starostom Fraňom, aby podporil návrh mesta – stať sa hlavným mestom Slovenska. Hodža ich návrh nepodporil, čo im otvorene a podrobne zdôvodnil. Pritom zdôraznil význam Martina ako kultúrneho centra, ktorému chce v rozvoji pomáhať.
Časopis Slovenský remeselník a obchodník zo dňa 25. júla 1938 napísal: Dni 9. a 10. júla boli významnými pre samé obyvateľstvo Turčianskeho sv. Martina, ale i pre celý slovenský národ, keď otváral svoju živnostenskú univerzitu (Štátny ústav pre zveľaďovanie živností). Mrzí nás, že pri terajšej slávnosti nebude prítomný ten, ktorý má zo slovenských politikov o vybudovanie tohto ústavu najväčšie zásluhy, pán ministerský predseda Dr. Milan Hodža. (Poznámka: Prečo mesto, resp. okres, nepodali po r. 1989 v spolupráci s MPSV a MŠ projekt na využitie objektu pre zvyšovanie kvalifikácie, resp. vzdelanie).
Národné noviny: Dňa 10. júla 1938 sa v Turč. sv. Martine pod patronátom ministerského predsedu M. Hodžu uskutočnili po viacročnej prestávke slovenské národné slávnosti. Okrem otvorenia budovy Št. ústavu pre zveľaďovanie živnosti bolo hlavným bodom slávností otvorenie budovy Slovenského národného múzea a položenie základného kameňa pre budovu Slovenskej národnej knižnice. Výstavbu SNM zabezpečil finančnou i morálnou podporou M. H., tak bola pripravená a finančná podpora pre SNK. Mala byť postavená pod terajšou budovou SNM. Teda podľa I. Kučmu nebol Milan Hodža patrónom akcií v Martine, ale jeho „veľkým likvidátorom hlavných atribútov Martina ako centra.„
Ešte dve spomienky vo väzbe M. H. na Martin. Na jeho podnet založil starosta J. Fraňo v r. 1935 výbor pre postavenie pomníka padlým za Československo. V r. 1938 musel sochár F. Štefunko rozpracovaný pomník uschovať a podarilo sa ho realizovať až po r. 1945.
Bývalý blízky spolupracovník M. Hodžu Ján Ursíny vo svojej knihe Z môjho života spomína, že Hodža ako ministerský predseda „...mal v úmysle umožniť výstavbu martinskej nemocnice, vlastne celého nemocničného mesta pod Stráňami. O tom úmysle sa dozvedel Andrej Hlinka a navštívil M. Hodžu v Prahe. Do Martina novú veľkú nemocnicu? Či je Martin bez nemocnice tak, ako my, Ružomberčania? Ružomberok postavil nemocnicu, Martin sa odsunul, ale novej nemocnice sa nedočkal, lebo prišiel rok 1938. Také boli časy, aj taká bola politika. Prvá vedecká konferencia – Milan Hodža – štátnik a politik bola v Bratislave v roku 1992. Dve sa uskutočnili v Martine, prečo by nemohla byť ďalšia na budúci rok v Martine?
Čo na záver? Navrhujem pripraviť diskusiu k článku I. Kučmu na pôde Turčianskej knižnice, ako aj k jeho príspevku: Mýtus stredu: Martin ako centrum slovenskosti z knihy Mýty naše slovenské.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 691
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 608
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 910
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 243
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 183
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 593
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 884
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 701
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 595
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 634
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Skalici sme podľahli na domácom ľade.

„Štyri góly nám na víťazstvo musia stačiť. Treba byť dôslednejší vzadu, to je najväčší problém,“ zdôraznil po prehre so Skalicou martinský kapitán Michal Murček.

12 h
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu Henrieta Hudečková.

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

13 h
Ilustračná fotografia.

V meste vytvorili odberové miesta v ZŠ na Ul. Komenského.

16 h
Odberové miesta budú vytvorené aj v Gymnáziu Jozefa Lettricha.

Mesto Martin pre účely skríningového testovania na COVID-19 bude využívať aplikáciu Bookio, prostredníctvom ktorej sa rýchlo a ľahko prihlásite na miesto a čas, ktorý vám vyhovuje.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

13 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

11 h

Muža našli už bez známok života.

18 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?