S riaditeľom Slovenského komorného divadla Andrejom Hrnčiarom
aj o novej divadelnej sezóne
umeleckého organizmu uzrel svetlo slovenského divadelného sveta festival Dotyky a spojenia, ktorý má za sebou dva úspešné ročníky. „Na spadnutie„ je tiež už otvorenie rekonštruovaného Národného domu. Malo by sa tak slávnostne stať konečne po dlhých siedmich rokoch komplikovaných prác a ich náročného financovania hádam na začiatku divadelnej sezóny 2006/2007 toho roku v októbri. Dostatok závažných dôvodov na to, aby sme o viac informácií oslovili riaditeľa SKD Andreja Hrnčiara.
Aká bola po - umeleckej i prevádzkovej stránke - sezóna Slovenského komorného divadla, pokiaľ ide o premiéry, domácu divácku návštevnosť a odozvu u odbornej kritiky? A tiež kde všade a s ktorými inscenáciami žalo naše divadlo úspechy?
Uplynulú sezónu môžem hodnotiť ako úspešnú. Mala pozvoľný začiatok a v závere vygradovala. Všetky inscenácie tejto divadelnej sezóny zaznamenali divácky úspech a našli si svojich divákov. Som rád, že sme pripravili inscenácie pre všetky vekové kategórie a pre rôzne cieľové skupiny, od rozprávky až po náročného Ivanova. Veľmi ma teší priazeň martinského publika, ktorú nám môžu naši kolegovia z iných divadiel závidieť. Aj napriek tomu, že nepodliezame umeleckú latku a robíme tiež náročnejšie produkcie, stretávame sa s veľkým diváckym záujmom o naše predstavenia.Za najúspešnejšiu inscenáciu tejto divadelnej sezóny považujem Ivanova v réžii Romana Poláka, ktorá bola označená za najväčšiu udalosť sezóny na Slovensku. Okrem klasických zájazdových miest sme sa túto sezónu zúčastnili na viacerých medzinárodných festivaloch v Prahe, v Českom Tešíne, v Zlíne a v Hradci Králové. Vystúpenie martinského divadla bolo českými kritikmi označené za vrchol týchto festivalov. Veľká škoda, že na Slovensku sa o tom nepíše. Akoby malo právo na úspech len divadlo z centra. Regionálne divadlo to má v tomto smere ťažšie. Spomeniem príklad z Bratislavy, kde sme účinkovali v SND s Bulgakovovým Dog‘s heart. Zažili sme tam úžasnú atmosféru s búrlivými ováciami po skončení predstavenia, so „standing ovation„ a pätnásťminútovým skandovaní „bravó„. Naši bratislavskí kolegovia nám tiež vyjadrili svoj obdiv. Sklamanie prišlo o dva dni, keď v nemenovanom denníku vyšla negatívna recenzia, kde jej autorka doslova napísala, „...že to predstavenie bola veľká nuda...„
Pre takpovediac „vrcholového„ manažéra na čele tímu organizujúceho už druhý ročník Martinského festivalu divadiel na Slovensku sú Dotyky a spojenia dozaista kvalitným „rodinným striebrom„. Ako ste vnímali festivalové vystúpenia, čo sa podarilo, kde ste objavili rezervy na zlepšenie do tretice divadelného otvárania sa od Bratislavy po Košice?
Tento ročník festivalu bol pre nás oveľa dôležitější ako ten prvý, pretože sme museli potvrdiť, že sme schopní minimálne zvládnuť minuloročnú vysokú úroveň festivalu. Teší ma, že sa nám to podarilo. Martin sa stal hlavným mestom divadla na Slovensku. Vládla tu nádherná festivalová atmosféra, ktorú ocenili všetky súbory, ktoré na našom festivale účinkovali. Budúci rok v tom chceme, samozrejme, pokračovať. Mrzí ma, že vznikli problémy s odvozom divákov po nočných predstaveniach, aj keď to nebola naša chyba. Budeme hľadať riešenia, aby sa to už nezopakovalo.
Naše domáce divadlo sa zapojilo do festivalového diania v prvom rade precíznou organizáciou. A to tak vytváraním pohody hosťujúcim súborom, až po zabezpečenie milého malého občerstvenia a pitného režimu bez rozdielu, pre všetkých účinkujúcich i divákov. To je martinské divadlo také bohaté, alebo treba za sympatickou pohostinnosťou vidieť šikovnú manažérsku prácu so získavaním potrebných prostriedkov?
Aj tento rok sme zápasili s nedostatočným finančným zabezpečením festivalu a chcel by som sa poďakovať všetkým partnerom, ktorí nám pri realizácii našich zámerov pomohli. Občerstvenie a aj pitný režim boli zabezpečené sponzorsky.
Slovenské komorné divadlo Martin nechýbalo ani v programovej skladbe festivalu Dotyky a spojenia. Zapojilo sa dokonca dvakrát, čerstvo premiérovanou inscenáciou Ivanova a v tzv. off nočných programoch na Divadelnom námestí predstavilo strhujúcu hudobnú šou Štúrovci - príbeh bigbítovej legendy. Dočká sa poézia štúrovskej generácie v príťažlivej pesničkovej podobe tiež javiskového uvedenia ako bežný repertoárový titul?
Štúrovci sa stretli s pozitívnou reakciou hlavne mladého publika, preto uvažujeme o tom, že tento projekt ožije na doskách Národného domu.
Tak pre festival, ako aj pre bežnú prevádzku divadla už treba javisko Národného domu ako soľ. Na stavbe viditeľne pokračujú práce na vonkajších múroch, ako je na tom vnútrajšok, vrátane inštalovania novej javiskovej techniky? Máte konkrétny, presný, fixný termín otvorenia klasickej divadelnej scény Národného domu a čo zaujímavé chystáte pre martinské publikum na jej slávnostné otvorenie?
Na dokončovacích prácach na Národnom dome sa intenzívne pracuje a ak pôjde všetko tak, ako by malo, reálny termín otvorenia Národného domu je január 2007. V súčasnosti existuje niekoľko alternatív, čím by sa mal ND otvárať. Hľadáme tú najlepšiu a v tejto chvíli je o tom ešte predčasné hovoriť.