Stalo sa v redakcii

Anketa na dvakrát
V posledných týždňoch sú ankety „výsostnou„ záležitosťou nášho kolegu Romana Kopku. Takmer každý štvrtok sa vyberie do centra Martina alebo niekde inde, aby položil ľuďom otázky rôzneho druhu. Jedna z nich sa týkala aj vysvedčení. Ľudia na ňu celkom radi odpovedali, spomínali na svoje zážitky zo školy i z reakcií doma. Práca išla doslova od ruky. Keď sa však náš kolega z „terénu„ do redakcie vrátil, fotky si nielen z počítača, ale aj z fotoaparátu nechtiac vymazal. Anketa sa musela spraviť nanovo, s ďalšou osmičkou respondentov. Tá prvá vzorka sa možno hľadala v novinách, ale márne. Teraz už aspoň vie, prečo sa v nich nenašla.
Nasýtený gulášom
Na tohtoročnom Štiavnickom kotlíku, čiže súťaži vo varení gulášu, bolo čo ochutnávať. Súťažné tímy uvarili 22 gulášov, ktoré mohla porovnať akurát porota. Tri súťažné kolektívy a organizátori ponúkli výsledky svojho kuchárskeho umenia aj nášmu kolegovi Braňovi. Dožičili mu ohromné porcie, a tak zvládol zjesť iba dve z nich a aj to bolo naňho priveľa. Gulášmajstri ale mali komu guláše rozdávať. Pri vyhodnotení súťaže boli už mnohé z nich takmer zjedené.
Má to z tepla
Náš redakčne takmer najmladší kolega je z hľadiska praktického života časovanou bombou. Za ten krátky čas, čo je u nás, sa mu už podarilo niekam „založiť„ kľúče, stratiť a nájsť mobil, vymazať si dôležité state ešte dôležitejších článkov a fotky mu „miznú“ z digitálu pravidelne. Inak – je spoľahlivý. Až na to, že teraz hľadá doklady...
Pred slnkom sme neušli
Hoci dovolenky sú v plnom prúde, naše redakčné rady ešte nezdecimovali. Statočne sa prebíjame každým slnečným dňom, lebo uzávierku neoklameš. Za ešte horúcejším slnkom sa v predminulom týždni vybral akurát Braňo. Cieľom jeho cesty bolo Grécko. Dnes-zajtra by mal byť späť. Je jediným spomedzi nás, okrem na Chorvátsko zaťaženého inzerťáka Jara, ktorý potreboval za oddychom prekračovať hranice. My, ostatní, sme sa uspokojili s domácimi chatami, dolinami a kúpaliskami.
Lepšie plus jedna ako mínus jedna
Ako ste si už všimli, najcharakteristickejšou vlastnosťou kolegu Romana Kopku je chronické strácanie. V redakcii koluje vtip, že je lepšie sa mu do rúk radšej ani nevkladať... Kolega reaguje snahou o nápravu. Poctivo si kontroluje, či zo stola vzal všetko, čo mal. Skutočne je toho na zapamätanie veľa. Pri počítaní toľkých vecí môže vzniknúť miesto na prepočítanie. Čo nie je nemožné... Keď sa naposledy vracal domov z rozhovoru s predsedníčkou blatnického družstva, bolo mu čudné, prečo jeho mobil zvoní inou melódiou. Kolega Roman Kopka totiž v snahe nič nezabudnúť vzal zo stola predsedníčkin mobil. Náhodou má rovnaký ako on...