Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky
AJ NA 22. ROČNÍKU TURČIANSKYCH SLÁVNOSTÍ SA UKÁZALO, ŽE EŠTE STÁLE SA NÁJDU ĽUDIA, KTORÍ CHÁPU FOLKLÓR...

Je nebezpečné zabúdať na vlastnú minulosť

22. ročník Turčianskych slávností folkóru trval od nedele do nedele. V dňoch 11. - 18. júna 2006 mohli bohatú a pestrú programovú ponuku ľudového umenia nášho regiónu zažiť jeho priaznivci na najrôznejších miestach. Nechýbalo medzi nimi Múzeum slovenskej

Aj na 22. ročníku Turčianskych slávností sa ukázalo, že ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí chápu folklór...
dediny, Slovenské komorné divadlo, Divadelné námestie v centre Martina, Turčianska galéria, Biblická škola a pochopiteľne priestor najzaužívanejší, v ktorom TSF pravidelne počas každého ročníka vyvrcholia - prírodný amfiteáter podhorskej obce Blatnica. Organizátorské sily pri príprave a samotnom priebehu TSF spojili Turčianske osvetové stredisko, Turčianske združenie ľudovej kultúry, Mestský úrad Martin, Obecný úrad Blatnica, Biblickú školu, Juniorklub, obecné úrady účinkujúcich folklórnych skupín. Tradičný festival turčianskeho folklóru finančne podporili mesto Martin, Ministerstvo kultúry SR a Sunny Martin.
Je už pravda odveká, v kultúre všade hľadaj človeka. Za kolektívom organizátorov, ako inak, najmä v neprofesionálnej kultúre všetkého druhu, je to predovšetkým ochotné a obetavé nežné pohlavie. Jednou z tých, pod starostlivou rukou ktorých slávnosti folklóru v Turci píšu vyše dvadsiatku neprerušených rokov trvania, je čerstvá pedagogická magistra Monika Barabášová. O rozhovor a zastavenie po 22. ročníku TSF sme ju požiadali tesne po skončení ľudových slávností a bezprostredne pred slávnosťou jej vlastnej promócie.
Tento ročník TSF má vročené vo svojom letopočte dve sympatické dvojky. Znamená to, že turčiansky folklór žije v podobe svojich slávností už vyše dvoch desaťročí. Ako?
Je to tak, turčiansky folklór, chvalabohu, žije. Nie je to život bez problémov, ale na počudovanie sa stále ešte nájdu ľudia, ktorí chápu, aký je dôležitý a aj prečo je folklór taký dôležitý. Práve tí mu zostávajú verní, či už v radoch divákov, alebo členov folklórnych kolektívov, ako aj v organizátorskom zázemí.
Zavŕšený 22. ročník Turčianskych slávností folklóru, práve tak ako niekoľko predchádzajúcich ročníkov, rozložil svoje pódiá nielen do záverečných vystúpení v blatnickom prírodnom amfiteátri. Programy boli koncipované tak do exteriérov, ako aj v sálach pod strechou...
Turčianske slávnosti folklóru sa
v podstate od svojho 3. ročníka pokúšajú narušiť „bežný„ obraz folklórneho podujatia. Ide práve o to, že tak Martin, ako aj Turiec majú svoj osobitý ráz. Odjakživa sa spájajú s výraznými udalosťami, osobnosťami národného života, s osobitou mentalitou Turčanov. V predchádzajúcich ročníkoch to boli jednak programy venované dejinným udalostiam, významným osobnostiam, objavným témam, ale aj programy, ktoré nenechajú divákov len sa pasívne prizerať. O podobný postup sme sa snažili aj tento rok. Prostredia, kde sme už účinkovali, sme rozšírili
o Múzeum slovenskej dediny. Kto tam bol a zažil 60 hrajúcich detí a mladých ľudí, ten tak ľahko nezabudne na onen originálny „folklórny orchester„. Samozrejme, bez nadšených a zanietených učiteľov - najmä duše projektu Dušana Tumu - ktorí mladých pripravovali a viedli tvorivú dielňu v skanzene, by nič podobné nebolo možné. Poďakovanie organizátorov TSF rozhodne patrí rovnako riaditeľom „zušiek„ vo Vrútkach a Turčianskych Tepliciach, PaSa T. Teplice, ale tiež ľudovým hudbám
z folklórnych súborov a detských folklórnych skupín. Spolupráca aj miesto sa ukázali už pri premiére ako veľmi dobré a radi v nej budeme pokračovať... V komornom prostredí Turčianskej galérie sme sa stretli už po tretí raz v Súznení, ktorého autorkou je Darja Čerpáková. Koncert vážnej hudby inšpirovanej ľudovou hudbou si našiel tiež už svoje pevné miesto v štruktúre TSF. Tento rok bol venovaný spomienke na významného hudobníka, priateľa a dobrého človeka Michala Končeka, ktorý nás opustil pred rokom v máji. Podvečer mal neopakovateľnú atmosféru. V Biblickej škole sme - vďaka prajnému postoju zo strany jej vedenia voči nášmu podujatiu - už takmer ako doma. Koncerty v nej robíme niekoľko ročníkov za sebou. Svoje zázemie tu má koncert finalistov detskej speváckej súťaže O zlatú guľôčku... Martinská sobota a nedeľa v Blatnici so svojou štruktúrou celodenných programov sa stali pevnou a neoddeliteľnou súčasťou ľudových slávností v Turci... Aby sme teda odpovedali pekne celou vetou. Zámerom organizátorov podujatia je postupne budovať takú štruktúru, ktorá si zachová svoju vlastnú vnútornú funkciu - objavovať, zachovať a šíriť tradičnú kultúru Turca. A divákovi ju podať v adekvátnom prostredí, na solídnej úrovni - poznaním mi-nulosti dávať motív pre budúcnosť.
Programová štruktúra Turčianskych slávností folklóru bola aj v tomto ročníku pestrá. Ako sa rodí podoba a tvár jednotlivých programov v koncepcii či hla-
vách prípravného tímu organizátorov. Kto a čo rozhodne o výslednej skladbe účinkujúcich a vystúpení skupín, hudieb, jednotlivcov, súborov, hostí...?
Tým tímom je Programová rada TSF. Ona zodpovedá za prípravu slávností po organizačnej i obsahovej stránke. Tvoria ju ľudia, ktorí túto prácu robia dobrovoľne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Chvalabohu pre folklór v Turci, ešte stále takí ľudia žijú medzi nami. Konečná podoba slávností je výsledkom ročnej prípravy, rokovaní, hľadaní spolupracovníkov, finančných zdrojov, sponzorov, vypracovávaní projektov a podobne. Zároveň vznikajú v tvorivých kolektívoch programové čísla, celky, konajú sa súťaže, prehliadky, metodické po-
dujatia. Na nich spolupracujú jednotliví členovia programovej rady a niektoré tvorivé počiny domácich kolektívov sa po výbere objavia na scéne počas TSF, tvoria ich hlavnú náplň. Programová rada má v tejto náročnej práci od prvého ročníka hlavného spoluorganizátora TSF, a tým je Turčianske osvetové stredisko. V ňom máme spoľahlivého partnera, v jeho vedení a pracovníkoch oporu. Veľkú zásluhu na tom, že naše slávnosti žijú, má mesto Martin a obec Blatnica, rovnako svoj podiel prinášajú vysielajúce obce, kde sú aktívne folklórne skupiny. Nie je totiž žiaden „kumšt„ prísť s nápadom, nejaké podujatie „vymyslieť„, ale organizovať festival folklóru rok čo rok a to tak, aby sa udržiavala úroveň, bez straty jeho vlastnej podstaty, to dá námahu aj vytrvalosť. Zvlášť dnes, v tejto dobe, keď prevažná väčšina podujatí podlieha viac či menej komercii.
22. ročník TSF je minulosťou, aký bol, čo sa podarilo a akú myšlienku budú mať slávnosti o rok, ak už žije, aspoň v hlavách programovej rady?
Hlavná myšlienka zostáva: Dávať priestor turčianskej tradičnej a ľudovej kultúre, kolektívom, ktoré tu žijú a tvoria, objavovať silu vlastnej kultúry. Dramaturgia - obsah budúcej podoby TSF sa upresňuje rok vopred, na jeseň, odvtedy s istotou vieme, čoho sa chceme držať. Pevnými bodmi sú program detských spevákov O zlatú guľôčku, hudobný program Javorové husle, blok vážnej hudby Súznenie a samozrejme vystúpenia detských a mládežníckych folklórnych súborov a dedinských folklórnych skupín. Táto os podujatia je teda známa už dnes.
Neklame ma pamäť, ak vraví, že ste ľudovým slávnostiam Turca verná celých oných 22 rokov trvania, plus ešte nejakých zopár rôčkov navrch. To je ten čas strávený v usilovnej predprípravnej výskumnej práci v teréne, pri dobýjaní ľudových pokladov z prameňov pamäti.Čím vás tak mocne folklór chytil a stále vari rovnako mocne drží?
Kto sa raz dostal k ľudovej kultúre bližšie a prenikol viac k jej podstate, pochopil, že ide o trvalé hodnoty. Ja som si pri rozhovoroch s pamätníkmi uvedomila, že ide o istý spôsob postoja k životu, spôsob myslenia. Nemám na mysli to, že by sme sa mali obliecť do krojov a začať nové národné obrodenie. Myslím tým ten stav, ktorému porozumejú tí, čo ľúbia prírodu a chodia do nej, alebo aj tí, čo hrávajú divadlo, tancujú... Tí zažili pocit radosti z niečoho, čo vzniká spolupôsobením viacerých podobne zaujatých ľudí. Títo ľudia vedia, kto sú, kam patria, čo patrí k nim a nedajú si to vziať. A to je aj môj prípad.
V akej perspektíve vidíte životaschopnosť ľudového umenia v 21. storočí,
v časoch všadeprítomného konzumu, komercie, reality šou. Komu je dnes folklór potrebný a blízky, má stále svoje opodstatnenie a prijímateľov?
Netrúfam si posudzovať, ako sa bude vyvíjať životaschopnosť ľudového umenia. Možno musíme prejsť tým, čím prešiel západný svet. V časoch búrlivého rozvoja priemyslu a obchodu odsunul svoju tradičnú kultúru na okraj záujmu spoločnosti. Mnohé sa zabudlo, viaceré sa stratilo. Prešlo pár desaťročí, máme nové storočie a západ dnes prácne vyhľadáva svoje kultúrne korene, odev, ľudovú hudbu, tanec, obyčaje. Možno sa zdá, že je v tom málo optimizmu. U nás cesta vedie tiež len tade, ako deťom a najmä mládeži umožniť spoznať vlastnú kultúru hlbšie. Nie naivne, nie lacno, nie vnucovaním, lebo tak ju v ich očiach znehodnocujeme... V čo však osobne pevne verím, to sú ľudia. Vždy budú a ostanú takí, ktorí vedia, prečo ľudovú kultúru každá spoločnosť potrebuje. Je nebezpečné zabúdať na vlastnú minulosť.

Skryť Vypnúť reklamu


Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  2. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  5. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  6. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  8. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  9. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  10. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 11 044
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 028
  3. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 864
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 802
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 8 544
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 318
  7. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 898
  8. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 7 884
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 265
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 379
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martinská celoročná olympiáda rekreačných športovcov odštartovala v nedeľu bežeckými súťažami ďalší ročník.

Na atletickej dráhe na Východnej ulici bolo dnes plno. Do bežeckých disciplín v rámci nového ročníka Martinskej celoročnej olympiády rekreačných športovcov sa zapojili desiatky bežcov a bežkýň - najmä detí.


10 h
Do práce na bicykli - Martinčania sa opäť vo veľkom zapojili.

Na bicykli do práce šliape 757 Martinčanov a Martinčaniek, ktorí spolu vytvorili až 220 tímov od 68 zamestnávateľov.


15 h
K občianskej vybavenosti sídlisk patria aj ihriská.

Ľadovčania nás po takmer troch rokoch opätovne upozornili aj na zlý stav schodidka do Jahodník.


16 h
Skákanie vo vreci bolo zábavné aj kedysi a je zábavne aj v súčasnosti.

„Kto sa hrá, nehnevá,“ bolo heslo veselého podujatia na Hurbanke. Detská oslavíi svoj sviatok ako sa patrí.


12. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 12. jún

Sprievodný program má trvať štyri hodiny. Ľudia si budú môcť vlastnoručne vyrobiť odznak s logom.


9 h

Jej malý syn skončil v nemocnici.


TASR 12. jún

Cestovanie so zbojníkmi, prejazd Chmarošským viaduktom či Telgártska slučka. To všetko je pre ľudí veľkým lákadlom.


16 h

Už ste čítali?