Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Milan Hodža a Martin?

Ivan Kučma publikoval v Novom ŽIVOTE TURCA glosu Milan Hodža a Martin? a tvrdí v nej, že podujatie Dni Milana Hodžu 2005 a 2006 možno označiť za „uctievanie„ významného československého politika, štátnika, prvého Slováka – predsedu vlády, Dr. Milana Hod

Ivan Kučma publikoval v Novom ŽIVOTE TURCA glosu Milan Hodža a Martin? a tvrdí v nej, že podujatie Dni Milana Hodžu 2005 a 2006 možno označiť za „uctievanie„ významného československého politika, štátnika, prvého Slováka – predsedu vlády,
Dr. Milana Hodžu. Organizátorov „zo Slovenskej národnej knižnice„ obviňuje
z „apoteózy nepoškvrneného predbojovníka stredoeurópskej federácie (dnes však ani náznakovo nerealizovateľnej)„. Pridáva námietky, podľa ktorých M. Hodža bol „Veľkým Likvidátorom hlavných atribútov Martina ako centra„, pričom pod tým rozumie Hodžovo „spochybňovanie Martina ako politicko-ekonomicko-mediálneho centra Slovákov aj s náznakmi premiestniť toto centrum inam„. Kučmov súd je zničujúci: „Hodžove dni v Martine ako nová akcia totiž zákonite zotrvávajú ešte v období apoteózy a nevedia sa odhodlať na kritické, historiograficky, no najmä politologicky reálne podanie Hodžovej osobnosti.„ Prokurátorsky sa pýta: podľa akej objednávky sa Dni Milana Hodžu uskutočňujú v Martine?
Tieto formulácie mohol pokojne predniesť i na vedeckej konferencii Milan Hodža – politik a žurnalista, ktorá sa uskutočnila 23. júna 2006 v Slovenskej národnej knižnici, pretože bol na nej prítomný a nič mu nebránilo postaviť sa zoči-voči reprezentatívnej komunite slovenských a českých historikov a politológov, ktorí si považovali za česť vystúpiť s hodžovskými príspevkami na pôde Martina. Osobne by som sa obával tieto dobre známe osobnosti slovenskej a českej vedy označiť za „uctievačov„ Milana Hodžu. Ale prosím: na hrubé vrece – poriadna záplata, hovorí „dobšinskovské“ slovenské ľudové príslovie. Preto „informovanému„ glosátorovi odpovedáme takto:
0. Najprv odpoveď na konšpiračnú otázku: Kto Dni Milana Hodžu dni objednal? Odpoveď je prostá: Myšlienka pochádza z prostredia slovenskej politológie, ktoré presvedčilo Vládu Slovenskej republiky, aby sa postarala o prevezenie ostatkov M. Hodžu z USA do vlasti. Stalo sa tak v roku 2002. Hodžove ostatky boli pietne uložené na martinskom Národnom cintoríne. Slovenská verejnosť to vysoko ocenila. V nadväznosti premiér Slovenskej republiky M. Dzurinda prijal záštitu nad podujatím, ktoré bolo postupne koncipované v rámci odborných diskusií v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, v Slovenskej akadémii vied, napokon v Slovenskej národnej knižnici a ďalších martinských kultúrnych inštitúciách. Predpokladáme, že rovnako ako bývalý premiér M. Dzurinda bude konať i nová vláda a prevezme záštitu nad budúcimi Dňami Milana Hodžu, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku celoeurópsky dosah a Martin ako kultúrne centrum mimoriadne aktivizovať.
1. Organizátori zo „Slovenskej národnej knižnice„ nie sú teda jedinými organizátormi podujatia Dni Milana Hodžu, ktoré bolo sformované ako komplexné spoločensko-vedecko-umelecko-kultúrne, prezentačné a edukačné podujatie viacerých martinských kultúrnych inštitúcií vrcholového významu: Slovenskej národnej knižnice, Slovenského národného múzea, Slovenského komorného divadla, a to v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, sučianskym Gymnáziom bilingválnym anglicko-slovenským, mestom Martin a obcou Sučany. Popri vedeckej konferencii boli pripravené vlani i tohto roku úspešné spoločenské, výstavné a dramatické podujatia: zaujala vynikajúca Cabadajova výstava Milan Hodža – osobnosť európskeho formátu i vydarené divadelné predstavenie Róberta Mankoveckého Grandseňor v halene, ktoré predstavilo obrazy zo života Milana Hodžu a tohto roku ho prevzala Slovenská televízia. Podľa priamych účastníkov sa vydarila i študentská Hodžova esej na pôde Gymnázia bilingválneho anglicko-slovenského v Sučanoch, ktorá chce inšpirovať mladú politickú publicistiku v radoch študentov slovenských (a postupne i zahraničných) gymnázií. S ohlasom mnohých poslucháčov sa stretli i rozhlasové služby Božie vysielané zo Sučian. Po vlaňajšom ročníku skúsený organizátor martinských kultúrnych podujatí Mišo A. Kováč konštatoval: V takejto vydarenej symbióze spoločenských, vedeckých, umeleckých a edukačných žánrov sa v Martine žiadne podujatie venované jednej osobnosti doteraz neuskutočnilo.
2. Slovenská národná knižnica sa v rámci takto sformovaného konceptu Dní Milana Hodžu stará najmä o to, aby slovenské kultúrne dedičstvo bolo komplexne objavené a sprístupňované nielen v slovenskom informačnom priestore, ale i na úrovni komunikačných sietí Európskej knižnice, v ktorej Slovenská národná knižnica začína zaujímať dôležité členské miesto, a to ako križovatka „slovensko-európskej„ vedomostnej spoločnosti. Je to jej základná úloha, ktorú vykonáva zo zákona. V tomto zmysle je odosielateľom a prijímateľom „vedomostí“ Slovenska a o Slovensku v celoeurópskom i celosvetovom kontexte. Aj preto pre potreby Európskej knižnice sprístupnila Elektronickú knižnicu Milana Hodžu ako jadro doslova žiaducej slovenskej politologickej – internetovsky dostupnej – knižnice, ktorá by vytvorila základ štúdia, dejín, kritiky, prezentácie a v konečnom dôsledku i modelovania slovenskej politiky v tom najširšom horizontálnom, vertikálnom i personálnom rozmere. Po M. Hodžovi totiž zostalo toľko publikovaných dokumentov ako po žiadnom inom slovenskom politikovi. A hoci na internete Elektronická knižnica Milana Hodžu sprístupnila už stovky hodžovských dokumentov, nie je zatiaľ zavŕšená: je to „beh na dlhú trať„. Postupne v nej budú sprístupňované aj ďalšie v úplnom znení publikované hodžovské dokumenty, a to aj kritické, vrátane Kučmovej glosy z Nového ŽIVOTA TURCA. Ale o tom Ivan Kučma, známy posmešnými postojmi voči budovaniu znalostných databáz, nič nevie a asi sa ani nebude chcieť dozvedieť.
3. M. Hodža nie je, samozrejme, jediným slovenským politikom, ktorý Slovenskú národnú knižnicu v kontexte dokumentácie, výskumu, ochrany, sprístupňovania a prezentácie slovenského kultúrneho (vedeckého, politického, intelektuálneho) dedičstva zaujíma. Ostatný rok veľa pozornosti venovala inej vysokej „hlave„ slovenskej politiky: postarala sa ako gestorská inštitúcia o reprezentatívny celoslovenský Rok Ľudovíta Štúra – bolo to mohutné podujatie rozvetvené v desiatkach vedeckých a popularizačných celoslovenských i miestnych aktivít v domácom i medzinárodnom meradle. A pokiaľ ide o budúcnosť? Dni Milana Hodžu boli od samého začiatku koncipované ako projekt, ktorý prerastie od „hodžovskej„ problematiky k všetkým ostatným dôležitým stránkam a významným osobnostiam slovenskej politiky 20. storočia. Napríklad k vedeckej a dokumentografickej prezentácii signatárov Martinskej deklarácie, medzi nimi M. Dulu, K. A. Medveckého, A. Hlinku, E. Stodolu, V. Šrobára, E. Lehockého, F. Jurigu, S. Zocha, či ďalších významných osobností slovenskej politiky – S. Š. Osuského, M. Rázusa alebo K. Sidora atď. Je to práca presahujúca jedno desaťročie. Chce to byť práca korektná, objektívna, bez kučmovského kádrovania.
4. Vedecké konferencie do rámca Dní Milana Hodžu 2005 a 2006 obsahovo pripravovali renomované slovenské vedecké ústavy - Ústav politických vied SAV a Historický ústav SAV. Vlani dali dôraz na M. Hodžu ako inšpirátora a tvorcu politiky európskej integrácie a tohto roku podčiarkli jeho rolu ako skutočného otca modernej slovenskej politickej žurnalistiky. Keď Ivan Kučma posmešne tvrdí, že Hodžov koncept stredoeurópskej federácie sa ani „náznakovo nerealizoval„, potom len dokazuje, že jeho myslenie sa nevyznačuje bystrosťou. Veď Európska únia, v ktorej dnes Slovensko ako členská krajina pôsobí, je dedičom autentických integračných myšlienok, ktoré pred jej zrodom pôsobili prinajmenšom na úrovni inšpiračných stimulov. Vrcholoví európski politici Schumann, de Gasperi, Adenauer by si niečo také ako Kučma o M. Hodžovi, ktorého politologické prednášky o európskej problematike počúval medzivojnový politologický Paríž, povedať nikdy nedovolili. Sme presvedčení, že Európska únia vyrastala i z Hodžovho projektu Dunajskej či Stredoeurópskej federácie. A rodila sa i z iných jeho myšlienok. Hodža
v memorande, ktoré v roku 1942 adresoval Štátnemu departmentu USA, predvídal tragické rozdelenie Európy a úpenlivo žiadal, aby americká politika nepripustila mocenský vplyv stalinskej ríše zla a nevpustila po 2. svetovej vojne do strednej Európy Sovietsky zväz. A to bolo nad všetky pochybnosti brilantnou ukážkou globálnej politickej predvídavosti. Hodžov politický zrak bol omnoho jasnozrivejší ako Benešov. USA, žiaľ, ako ukázala o rok po Hodžovom memorande Jalta, Hodžu neakceptovali, a dôsledky boli tragické: „Víťazný február„ a „Vstup vojsk Varšavskej zmluvy„ priniesli známe tragické etapy československého vazalstva. Na jednej strane sa v Martine odohrávali režimom zotročované festivaly politickej piesne a vyžívali sa
v nich slovenským dejinám nie neznámi martinskí publicisti, na druhej strane demokraticky zmýšľajúci slovenskí politici boli tými istými kruhmi kádrovaní a odsudzovaní. A Hodžove ostatky – aj z týchto dôvodov – nesmeli byť prenesené do komunistického Československa.
5. Kto chce písať o M. Hodžovi, mal by sa na rozdiel od Ivana Kučmu historicky dôkladnejšie vzdelať a netvrdiť zjavné nepravdy, podľa ktorých „Slovenská národná strana pôsobila v rokoch 1919–1921 na Slovensku ako... dovtedy jediná slovenská politická strana„. Veď Hlinkova slovenská ľudová strana bola založená už v roku 1913 (aj keď výraznejšie pôsobila najmä od roku 1918, mala už počas prvej svetovej vojny poslancov v uhorskom parlamente). I slovenskí sociálni demokrati, ktorí pôsobili v rámci uhorskej sociálno-demokratickej strany, mali svoj osobitný slovenský kongres v roku 1914. Formovali sa hlasisti. Slovenská politická scéna, ktorú spočiatku vytvárala ako jediná slovenská národná strana, sa teda zjavne začala štiepiť už pred 1. svetovou vojnou. Zrod slovenských politických strán predoslala i predvojnová žurnalistika (Národnie noviny, Slovenské ľudové noviny, Robotnícke noviny, Slovenský denník). Túto znalosť o vývoji slovenskej politickej scény považujeme za doslova elementárny predpoklad akejkoľvek diskusie o Milanovi Hodžovi vo vzťahu k Martinu.
6. Nepochybne, politická dráha Milana Hodžu nebola bez chýb, omylov a protirečení. Všeličo – to i iné – sa v praktickej politike stalo, najmä v rokoch 1918–1938, čo Hodžovi najnovšia slovenská historiografia nezakryto vytýka. Najmä jeho československý centralizmus po roku 1918, ktorý neskôr Hodža prekonal jasne formulovaným dôrazom na národnú identitu a politickú zvrchovanosť Slovákov na úrovni „rovný s rovným„. Ale ani o tejto kritickosti voči Hodžovi Ivan Kučma, ako sa zdá, vlastne nič nevie. Inak by nenapadol Dni Milana Hodžu za kritické podlžnosti voči Milanovi Hodžovi. Mal by totiž za sebou napríklad štúdium zborníka SAV, ktorý vyšiel v roku 1992 pod názvom Milan Hodža – štátnik a politik (zost. M. Pekník) a ktorý z mnohých strán osvetľuje jeho plusy i mínusy: vysoko Hodžu oceňuje, ale vonkoncom ho „nešetrí“. Tento zborník vyšiel v roku 2002 v treťom vydaní. To naznačuje, že ide o úspešné a vyhľadávané dielo. Navyše sa pripravuje vydanie zborníka v angličtine. Ak by sa o M. Hodžu Ivan Kučma zaujímal seriózne, potom by poznal rad iných statí, ktoré hovoria o dôvodoch, prečo sa ústavy Slovenskej akadémie vied na Dňoch Milana Hodžu sústredili na Slovensku najmenej známe, a predsa neobyčajne významné stránky života a diela M. Hodžu. V týchto publiká-
ciách sa ukázalo, že v objektívne, na základe kritických rozborov napísaných štúdiách sa M. Hodža javí slovenskej historiografii ako výnimočná, silná a tvorivá politická osobnosť, ktorá problémové stránky svojho pôsobenia prekonávala tisíckami pozitívnych plánov, myšlienok a riešení. Najvýznamnejšou z nich, vysoko oceňovanou, ďaleko presahujúcou hranice Slovenska, bola myšlienka silnej stredoeurópskej federácie (od Jadranu po Balt), ktorá mala od seba oddeliť dve ríše zla: nacistickú a komunistickú, a tým zachrániť národy a štáty strednej Európy pred ničivou 2. svetovou vojnou.

Skryť Vypnúť reklamu

7. Nie je nijakým Kučmovým objavom, že Milan Hodža dal napokon prednosť pri budovaní slovenského politického centra Bratislave pred Martinom. Svoj postoj v tejto veci korektne, s uznaním martinských historických zásluh, publikoval. Elektronická knižnica Milana Hodžu túto tému sprístupňuje. Príslušný text sme už pred rokom dali Novému ŽIVOTU TURCA k dispozícii na publikovanie a oboznámili s ním i vedenie mesta Martin. Postoj M. Hodžu voči Martinu sa rodil postupne. Ešte v novembri roku 1918, ako hovoria publikované dokumenty, usiloval sa M. Hodža vytvoriť predpoklady pre centrálne politické postavenie Martina a podporiť význam postavenia Slovenskej národnej rady v Česko-Slovensku. No rozhodnutie prvého muža vtedajšieho Slovenska, Vavra Šrobára, umiestnilo centrum slovenskej politiky do Bratislavy. Nielen kapacity mesta, ale i Dunaj pri výbere slovenskej metropoly zohrali rozhodujúcu rolu. Elektronická knižnica Milana Hodžu v plnom rozsahu prezentuje i odchod Hodžovej strany národnej a roľníckej zo slovenskej národnej strany v roku 1922, a tým vlastne aj z martinského politického centra. Zaiste sa na to možno dívať staromilsky, no treba vidieť, že sa tak stalo v čase postupujúcej diferenciácie slovenskej politickej scény. Akcentovať slovenského roľníka ako výnimočnú politickú silu vtedajšieho Slovenska (ale i strednej Európy – od Jadranu po Balt), ako to robil Hodža, patrilo k legitímnym otázkam vtedajšej politiky. Podobný diferenciačný krok dávno pred Hodžom urobil Andrej Hlinka založením slovenskej ľudovej strany, ktorá sa voči slovenskej národnej strane, a to už v roku 1913, vymedzovala veľmi kriticky. Postupne vznikol i celý rad ďalších strán, ktoré slovenskej národnej strane konkurovali. Nečudo, že za Hlinkom i Hodžom, ale aj do ďalších strán odišiel celý rad „národniarov„. V tomto konkurenčnom procese martinské politické centrum začalo po roku 1918 postupne strácať. Treba zdôrazniť i to, že za kritický Hodžov postoj voči Martinu je zodpovedné najmä pasívne politické myslenie martinského centra pred rokom 1918. Hodža neraz prebúdzal spiacu slovenskú národnú stranu a burcujúco sa pýtal jej predstaviteľov pred 1. svetovou vojnou a počas vojny: Prečo nie sme kompetentní riešiť tú alebo inú závažnú otázku našej doby? Nečudo, že Hodža, ak sa mu nedostávalo z Martina odpovede, čerpal z „mimomartinských„ zdrojov politického realizmu a agrarizmu. Na Slovensku, v uhorskom parlamente i v strednej Európe si získal politický rešpekt. Na druhej strane i po zrode Československa podporoval rozvoj Turčianskeho Svätého Martina. Videl ho ako významné stredisko slovenského života. Predpovedal mu rast a centrálnu kultúrnu pozíciu. Domnievam sa, že v žiadnom prípade nemožno Hodžove postoje, ktoré podstatným spôsobom podporili rozvoj martinských kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií celonárodného významu primitívne diskvalifikovať a označovať ich posmešne za „excelentný politický marketing„. Alebo Ivan Kučma azda pozná slovenského alebo českého politika vo vrcholovom politickom postavení medzivojnového Československa, ktorý využil výraznejšie ako M. Hodža „politický marketing„ na podporu Turčianskeho Svätého Martina?
8. M. Hodža ako sučiansky rodák si nepochybne zasluhuje pozornosť nielen Martina, Turca, ale i celého Slovenska. Zasluhuje si i pozornosť medzinárodnú. Vpísal slovenskú politiku doslova do celosvetového povedomia. Bol antifašista a bol antikomunista. Teda demokraticky založený politik. A to mu niektorí na Slovensku nedokážu odpustiť. No pre Slovensko sú tradície demokratickej politiky veľmi dôležité. Ukazujú, že Slováci nie sú „malým„, politicky okrajovým, ale zrelým národom vyspelej Európy. Milan Hodža – či si to Ivan Kučma želá alebo nie – zostane veľkou postavou slovenských a svetových dejín 20. storočia. V galérii slovenských politických osobností mu patrí jedno z najvýznamnejších miest. Niet pochýb o tom, že i po Kučmovom útoku zostane veľkým Turčanom, významným výhonkom turčianskeho hodžovského rodu. Použiť v prípade Milana Hodžu pojem „hodžoviny„, ako to urobil Ivan Kučma, je naozaj prejavom nekultúrnosti voči turčianskym hodžovským tradíciám. Ak to nevie, treba mu pripomenúť aspoň čriepky: za politický zápas o slovenské práva v meruôsmych rokoch 19. storočia bol otec Milana Hodžu, Ondrej Hodža, vážený sučiansky evanjelický senior, uväznený a Milan Hodža samotný vlastne tiež: za svoj antifašizmus bol na Slovensku v neprítomnosti odsúdený na mnohé roky väzenia a za antikomunizmus boli jeho telesné ostatky odsúdené do vyhnanstva. Ak toto všetko vyslovujeme s rešpektom voči pozoruhodnému štátnikovi, pre niektoré uši to neznie dobre. Označujú to za „nevkusné uctievanie„. Dokonca im to, ako Ivanovi Kučmovi, pripadá ako politický folklór či monokultúra. Áno, kultúra je iba jedna a má iba jediné žriedlo: rodí sa zo zápasov dobra a zla. Na jednej strane stojí sloboda, národné a občianske práva, na druhej strane diktatúra, koncentráky a totalitarizmus. Nad slnko je jasnejšie, na ktorej strane kultúry v tomto zápase stál reprezentant slovenskej a československej politiky Milan Hodža.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  2. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  4. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  7. Táto pomôcka zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  8. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  2. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  4. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  7. Budúcnosť M&A v Európe
  8. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  9. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  10. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 27 831
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 210
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 11 568
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 681
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 895
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 561
  7. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 8 434
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 430
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 235
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 207
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Samo Hlavaj môže skompletizovať šampionátový hetrik

Slovenská reprezentačná dvadsiatka sa na juniorský svetový šampionát bude pripravovať v izolovanom kempe vo Zvolene. Pozvánku dostal i brankár Samuel Hlavaj.

Zverenci Róberta Petrovického odštartujú prípravu na šampionát počas posledného novembrového dňa.

Zber lístia v Martine

Lístie sa vyzbiera ešte na štyroch sídliskách.

Ilustračné foto.

VII. ročník Kolokvia turistických informačných centier Slovenskej republiky

Kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou COVID-19 sa kolokvium konalo formou moderovaných rozhovorov s odborníkmi z praxe, ktoré sprístupnili na internete.

Za smeti si Martinčania zrejme priplatia, návrh je o päť eur

Mesto Martin sa zapojí do projektu zberu kuchynského odpadu a bioodpadu, ktorý sa bude vyvážať mimo nášho mesta i regiónu.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Vianočné trhy v Prievidzi budú, nevyhnú sa však obmedzeniam

Situácia s koronavírusom zasiahla aj do tradičných vianočných trhov v Prievidzi aj do fungovania ľadovej plochy na námestí.

Už ste čítali?