snosti žijú ešte dve aktívne tkáčky – 80-ročná Mária Gazdáková, dlhoročná predsedníčka miestnej Jednoty dôchodcov a jej švagriná. Mária Gazdáková si po prvýkrát sadla ku krosnám u kamarátky a spolužiačky Elenky Ľuptákovej. Skúšali si prvé ťahy na rozrobenom koberci, ktoré potom vypárali, aby mama na nič neprišla... O pár rôčkov neskôr ju vzala do parády vlastná teta. Naučila ju snovať, prevliekať, tkať a zanechala jej dnes už 200-ročné krosná. Hoci o ne prejavili viacerí záujem, Mária Gazdáková sa ich nechce vzdať. Na nich si predsa natkala do vena plátno na plachty, bielizeň, koberce a vyslúžila si za neustále prevliekanie člnkom prezývku Priadka. Aj dnes si ešte za nimi posedí. Nie však dlho. Za mladi, keď si z martinského textilného závodu Slovenka, kde pracovala, priniesla kusy látky, svietila v kuchyni aj do rána. V letných mesiacoch krosná skladá, ukladá oddýchnuť do kúta, no v zime ich vyberá a pri teplej piecke tká a priúča vnúčatá. I keď tento rok oslávila 80 rokov, stále vládze pri zatkaní priadze silno búchať. „Musím sa do nej oprieť rukami i nohami. Trpí tak celé telo,„ zasmiala sa. Naposledy trpelo nedávno pri farebných kobercoch, ktoré sú len zlomkom množstva, ktoré natkala. Vzorku z jej práce videla verejnosť aj na viacerých výstavách. S jednou jej koberce dokonca pocestovali až do Lipska.