priek tomu, že ide o komorné sympózium, stalo sa neodmysliteľnou súčasťou európskej sklárskej scény. Martinskej kultúrnej verejnosti sa opäť predstavuje desať nových a „staronových„ výtvarníkov, účastníkov sklárskeho sympózia. Okrem tradične zastúpených dizajnérov sklární RONA - Peter Šipoš, Patrik Illo sa na sympóziu zúčastnili špičkoví výtvarníci tvoriaci vo fúkanom skle: Fabienne Picaud (Francúzsko), André Gaal (Maďarsko), Petr Novotný (Česko), Juraj Steinhűbel (Slovensko), Eva Fišerová (Slovensko), Per-René Larsen (Dánsko), Kazimierz Pawlak (Poľsko), Kazushi Nakada (Fínsko).
Súčasťou sympoziálnej výstavy je autorská výstava Petra Šipoša, ktorou martinské múzeum pokračuje v tradícii predstavovania tvorby mladých dizajnérov spoločnosti RONA. Peter Šipoš je absolventom Stredného odborného učilišťa v Lednických Rovniach, Strednej priemyslovej školy sklárskej v Novom Bore a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru sklárskeho výtvarníctva. Od roku 1992 pracuje pre spoločnosť RONA. Navrhuje úžitkový dizajn, dekoratívne sklo, sklenené kompozície a venuje sa tiež maliarskej tvorbe. V dizajne nápojových súprav vychádza z klasických sklárskych techník prác s taveným sklom využívajúc zušľachťujúce techniky: brúsenie, rytie, leptanie, pieskovanie, maľbu. Tvorba Petra Šipoša v 90. rokoch má svoje zákonitosti v hľadaní a striedaní protikladných polôh. Charakterizuje ju experimentovanie s líniou, dekórom a farebnosťou, ktoré sa prejavuje v plastických a farebných akcentoch, pričom pomocou farebnosti autor narušuje zaužívanú predstavu tektoniky (odhmotňovania smerom nahor). Dôraz položený na farebnosť je leitmotívom i v nasledujúcich rokoch. Autor hľadá jej novátorské uplatnenie vo vizuálne exponovaných častiach a v nových možnostiach aplikovaniapracuje s organicky vysušovanou farbou striekanou pištoľou.
Okrem nápojovej kalíškoviny sa Peter Šipoš predstavuje voľnou tvorbou v skle – dekoratívnymi predmetmi a kompozíciami. Experimentuje s použitím rozličného nesklárskeho materiálu: dreva, železa, drôtu, textilu, pohráva sa s optikou skloviny. Pri maľbe využíva jej priehľadnosť, kryciu schopnosť, lesk, matnosť. Viaceré viacrozmerné kompozície, napríklad Stena, Votrelec atď. realizuje v rámci sklárskych sympózií. Sklenené objekty Petra Šipoša nie sú len inšpiratívnymi odkazmi, ale individuálne pretavenými príbehmi vyrozprávanými rečou skla.
Autor: Barbora Pekariková