Martin - ky niekto oplotil a vybudoval základy, sa začali čudovať ešte viac. Zo zeme sa totiž dvíhala stavba – z plechu. Pri pohľade na kovové múry asi ani nemožno nesúhlasiť s tými, ktorí tvrdia, že pohľad na stavbu je katastrofálny – najmä od jej chrbta – z juhu. Pripomína to väčšiu plechovú stavebnú búdu. Jej zadná časť je už, zrejme vplyvom počasia, aj trochu zakorodovaná.
Keď sme sa na základe viacerých telefonátov občanov boli na Ľadovni pozrieť, čo to tam vlastne vyrastá, dali sme sa aj do reči s viacerými „domácimi.“ Žiaľ, všetci, s ktorými sme hovorili, sa nám odmietli vyjadriť na mikrofón, ale spoločným menovateľom ich odpovedí bolo unisono tvrdenie, že povolenie na takúto stavbu je, podľa nich, lapsusom mestských úradníkov. Vinu kládli aj poslancom za túto mestskú časť. Veď sa k tomuto projektu museli vyjadrovať...! Vraj, nielenže táto stavba rastie pomaly, ale, ak by mal byť obvodový plech aj jej konečnou „fasádou“, tak to potom ten, kto stavbu povoľoval, poriadne prestrelil. O investorovi ľudia toho veľa nevedeli, ani o obsahu podnikania v stavbe po jej dokončení. Akurát nám reprodukovali len to, čo sa o nej hovorí. Že by to, údajne, mala byť predajňa farieb a lakov a podľa niektorých dokonca výrobňa a montáž žalúzií či sklad kobercov.
Na mieste sme sa teda veľa konkrétneho nedozvedeli. Stavba síce bola oplotená, ale nikde pri nej nie je informácia o tom, kto je investorom, na aký účel sa stavia a kto ju stavia. Oslovili sme preto poslanca mestského zastupiteľstva v Martine a predsedu výboru mestskej časti Ľadoveň, Jahodníky, Tomčany Jána Maťovčíka. Povedal nám, že výbor mestskej časti súhlasil s odpredajom pozemku, ale dnes priznáva, že pri tomto rozhodnutí asi urobili chybu. „Nevedeli sme a nemali sme ani informácie o tom, aká to bude stavba a s akým zámerom. Keď dnes vidím, čo tam je, tak aj podľa mňa architektonicky nezapadá do priestoru sídliska a naozaj ma mrzí, že odborné útvary mesta nevenovali dostatočnú pozornosť zámeru a hlavne projektu a pri vydávaní stavebného povolenia a súhlasili s takouto stavbou.“
Riaditeľka Útvaru hlavného architekta mesta Viera Šottníková nám povedala, že projekt bol u nich schvaľovaný a keďže dostal aj stavebné povolenie od stavebného úradu, splnili sa všetky podmienky a predpoklady, takže sa stavia. Pripomenula ale, že stavba je zatiaľ iba rozostavaná, ide teda o hrubú stavbu, a to, ako má neskôr vyzerať, si, vraj, treba pozrieť na stavebnom úrade. „Nebude to plechové, ale normálna stavba,“ dodala.
Vedúca oddelenia mestskej stavebnej správy v Martine Marta Veselková nám povedala, že stavebné povolenie vydal úrad pred rokom na základe toho, že žiadosť spĺňala všetky náležitosti. Stavebnému povoleniu predchádzalo územné rozhodnutie vydané v roku 2004. Ako sme sa ďalej dozvedeli, na žiadosti je uvedený účel stavby. Podľa neho má ísť o predajňu interiérových doplnkov a potrieb, pod čím sa môže rozumieť naozaj čokoľvek. Povrchovou úpravou fasády má byť poplastovaný svetlošedý trapezový plech.
Informáciami, ktoré sme získali, sme aspoň trochu poodhalili rúško tajomstva okolo stavby, o ktorej občania sídliska veľa toho nevedia. Dozvedeli sme sa, že niektorí z nich boli rozhodnutí spisovať petíciu nielen voči tomu, že stavba zabrala kus zelene, ale aj preto, lebo im dodnes nik nevyvrátil ich presvedčenie, že takmer uprostred sídliska vyrastá nejaká záhadná výrobňa, ktorej navyše súčasná podoba pripomína plechovú kôlňu. Asi sa nemožno čudovať ich nedôvere, keď majú pocit, že sú v tomto a možno nielen v tomto prípade, povedané športovým žargónom, v postavení mimo hry? Každopádne si myslíme, že posudzovatelia stavby mali zobrať do úvahy aj vhodnosť jej situovania v priestore sídliska. Priamej odpovede na túto otázku sme sa u kompetentných nedočkali.