Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky
GLOSA

Poznámky na okraj

Pred sto rokmi sa na dedinách nosili kroje. Na deň všedný – všedné oblečenie. Na deň sviatočný iné, krajšie, pestrejše, z inakšieho plátna či súkna ušité, vyšívané, ogombičkované, s flitrami, čipkami, dierkami vyzdobené. Potom sa nosili kroje už len vo sv

iatky. V 60. rokoch sa uložili do krásnych truhlíc a vidiek začal chodiť oblečený „civilizovane„. Ako v meste. Milovník folklóru zvolal pateticky: To je degenerácia! Ale: v Suchej Hore aj v roku 2005 na polnočnej omši spieva celý kostol v goralskom kroji, muzikanti hrajú nad jasličkami goralské melódie tiež v goralskom. Ale: folklórnych súborov po roku 1999 pribudlo, držia sa tradícií, majú v úcte posolstvo krásy kroja a piesní, tancujú v nich mladí ľudia a – vedia to!
Voľakedy (na začiatku XX. storočia) po prvej veľkej vojne veľa roboty nebolo. Vybrali sa teda chlapi na Dolnú zem, aj do najbohatšej krajiny, Ameriky, a všelikde inde. Po druhej, ešte väčšej vojne, bolo roboty vďaka poľným aj kancelárskym maršálom pod vedením neomylných vojvodcov, ktorí zrúcali a rozbombardovali, čo sa dalo. Malý bitúnok z Prvej vojny sa stal Veľkým bitúnkom v Druhej vojne. Nuž, bolo roboty pre tých, čo prežili. Vtedajší (československý) štát smeroval do beztriednej spoločnosti, ktorej vývoj sa mal zastaviť až v pozemskom raji. Vychvaľovaná, vysoko hodnotená, vyznamenávaná a medializovaná bola brigádnická práca, vystavovaná na obdiv svetu: ajhľa, uvedomelý človek, prekonávajúci sebectvo. Pracujúci v prospech kolektívu! Zadarmo! Hľa, ukážka ľudského pokroku! Lenže: kto porátal (či poráta?) hodnotu brigádnických hodín povojnovej generácie (len v akciách Z!)? Kto dnes využíva plody tejto ľudskej práce? Veď podobné akcie sa konali v každom meste, v každej dedine. Využíva ich štát? Súkromníci? Privatizéri, čo dostali majetky (po roku 2002, nie po roku 1918) za lízanie zadkov lídrov, ktorí rozdávali ako rímski cisári?
Povojnoví kronikári na slovenskom vidieku zaznamenávali: vidiek sa vyľudňuje! Ľudia (hlavne mládež) odchádzajú do miest! Slovák sa stáva mešťanom! Po nežnej revolúcii sa „istota roboty„ rozkmitala do nezamestnanosti. Chlapi začali chodiť (dodnes chodia!) za prácou a zárobkami do Čiech. Už aj v parlamente si to všimli! Títo moderní „vysťahovalci„ na týždeň, na dva, na mesiac či mesiace vylepšujú štátny rozpočet susednej krajiny. Aj my by sme vylepšovali, keby murári (a iní odborníci) chodili za robotou na Slovensko a slovenská koruna by bola voči českej v pomere 1: 1,3541. Zatiaľ to neplatí. Z jednej nemenovanej oravskej obce odchádza za prácou do Česka, do Rakúska (na farmy), do USA na zelenú kartu a do Austrálie vyše 70 chlapov v optimálnom veku, pretože: „ Tam lepšie platia a žiť sa dá lacnejšie.„ V slovenskom sneme je to argument ako Brno pre národniarov, ktorí „myslia národne„, ale inak myslia normálne, čiže – vždy najprv „na svoje.„ Dovolím si parafrázu: „Kto si dnes nezabezpečí svoje deti a vnúčatá, je tĺk a nedouk.„ Podobá sa to na iné súvetie z konca socialistickej éry: „ Kto si dnes nevezme, zajtra bude ľutovať, pozajtra nebude mať z čoho.„ Prorocká veta to bola.
Otvorili sme zátarasy a mládež sa nám rozutekala. Po celom svete, prosím pekne! Mládež myslí európsky. Myslí inak. Bubnovanie na národné bubny sa jej zdá staromilské až zbytočné. Presadiť sa a byť hľadaným odborníkom, byť vedeckou, technickou, organizačnou, umeleckou špičkou a dorozumieť sa s každým - to je vysoký cieľ. Ak chcete: VÍZIA, po ktorej toť ešte predvčerom volali ostrieľaní parlamentní osadníci. Ostatní, čo sa ešte neusadili, zatiaľ vedia búrlivo tlieskať svojím straníckym vodcom, učia sa štekať na seba a spoza slovenských plotov aj na iných. Kto sa presadí bez politických protekcií, bujnejúcich v dávnoveku (za socialistického realizmu) aj v novoveku (za trhového realizmu), je dnes viac národný, ako všetky zobrané spisy jedného klasika „národno-vulgárnej postmoderny„, ktoré budú vydané v roku 2010 na vlastné náklady.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  8. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  2. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  5. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  6. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  8. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  9. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  10. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 11 044
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 028
  3. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 864
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 802
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 8 544
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 318
  7. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 898
  8. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 7 884
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 265
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 379
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martinská celoročná olympiáda rekreačných športovcov odštartovala v nedeľu bežeckými súťažami ďalší ročník.

Na atletickej dráhe na Východnej ulici bolo dnes plno. Do bežeckých disciplín v rámci nového ročníka Martinskej celoročnej olympiády rekreačných športovcov sa zapojili desiatky bežcov a bežkýň - najmä detí.


10 h
Do práce na bicykli - Martinčania sa opäť vo veľkom zapojili.

Na bicykli do práce šliape 757 Martinčanov a Martinčaniek, ktorí spolu vytvorili až 220 tímov od 68 zamestnávateľov.


14 h
K občianskej vybavenosti sídlisk patria aj ihriská.

Ľadovčania nás po takmer troch rokoch opätovne upozornili aj na zlý stav schodidka do Jahodník.


16 h
Skákanie vo vreci bolo zábavné aj kedysi a je zábavne aj v súčasnosti.

„Kto sa hrá, nehnevá,“ bolo heslo veselého podujatia na Hurbanke. Detská oslavíi svoj sviatok ako sa patrí.


12. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 12. jún

Jej malý syn skončil v nemocnici.


TASR 12. jún

Sprievodný program má trvať štyri hodiny. Ľudia si budú môcť vlastnoručne vyrobiť odznak s logom.


9 h

Cestovanie so zbojníkmi, prejazd Chmarošským viaduktom či Telgártska slučka. To všetko je pre ľudí veľkým lákadlom.


16 h

Už ste čítali?