V bytovke na „Ambráku“ sa cítia diskriminovaní bieli nájomníci
Martin - Minulý týždeň redakciu navštívili nájomníčky z bytovky na Ulici Ambra Pietra 25 v Martine. Riadne si platia nájomné a očakávali, že tento rok bude nezisková organizácia Matra bytovku opravovať, vymaľuje chodby, zabezpečí, aby sa na chodbách svietilo a zásadne sa v nej zlepšia podmienky na život. „Bohužiaľ, je už august roku 2006 a k náprave nedošlo. Sme znechutení z postoja kompetentných ľudí voči platiacim nájomníkom. V bytovke je 19 voľných bytov, z niektorých sa šíri zápach, pretože do nich cez mreže prehadzujú odpadky, hromadia sa tu i výkaly a potom aj parazity a hmyz. Na chodbe býva rodina Rómov s tromi dospievajúcimi deťmi, aj keď o tom vedenie Matry vie. Kto je teda na Ulici Ambra Pietra diskriminovaný?“ píše nám jedna z jej obyvateliek.
Bytovku sme si pozreli. Stretli sme sa aj s domovníčkou Vierou Blahušiakovou. Životné podmienky sú tu otrasné. Rómovia si podľa nich robia v bytovke, čo chcú. Ostatní sú tam v menšine a život v takých podmienkach je pre nich neznesiteľný. Zúfalo volajú po náprave a uvažujú aj o tom, že bude pre nich najlepšie, keď sa odsťahujú. Ak zavolajú na políciu kvôli rušeniu nočného pokoja, chvíľu je to v poriadku, ale po odchode polície je opäť hluk. Slušnejší ľudia sa snažia z bytovky odísť. T. R. vrazila peniaze do zaplatenia dlhu po neplatičovi, do úpravy bytu, lebo očakávala, že v bytovke bude poriadok a Matra ju začne postupne opravovať. Zatiaľ sa z jej pohľadu žiadne zmeny k lepšiemu neudiali. „Spoločné priestory sú v dezolátnom stave, v bytovke alebo pri nej je v noci hluk. Keď si platíme nájomné, chceme mať aj také štandardné služby, aké sú všade inde. Alebo nech nám nájomné znížia o polovicu. Na chodbách bytovky zapácha moč a výkaly. Formujú sa tu druhé Bambusky, ale nie na periférii, ale v strede mesta,“ dodala Viera Blahušiaková.
Keď sme boli v bytovke, bol v nej relatívny pokoj. Ale to bolo cez deň. Mladé rómske dievča dokonca umývalo schody. Na chodbách bol ale zápach, ktorý sa šíril aj z prázdnych bytov, kde boli vylomené dvere. Oceľové mreže nezabránili, aby sa dovnútra nedali hádzať odpadky.
Vykradli aj zamrežovaný byt
Riaditeľ Matry Ján Tvarožný nám povedal, že do bytovky na Ulici Ambra Pietra 25 investovali tento rok približne 1,2 milióna korún. Na úpravy a údržbu to bolo síce iba 100tisíc korún, ale za služby a energie musela Matra zaplatiť 1,1 milióna korún, pričom príjmy nájomného a ostatných poplatkov nájomníkov boli oveľa nižšie.
„Pokúsili sme sa deložovaným neplatičom pomôcť, najmä matkám s deťmi. Opäť sme s nimi uzatvorili nájomné zmluvy. Niektorí z nich sľubovali, že sami prídu vrátiť kľúče od bytu, ak zaň nebudú platiť. Žiadne dohody a sľuby ale neplatili. Keď sme im pomohli, vrátilo sa nám to negatívne. Nájomníkov, ktorí za byty neplatia načas, alebo vôbec, je v bytovke 70 až 80 percent. Najprv potrebujeme z bytovky dostať von všetkých neplatičov a sociálne neprispôsobivých nájomníkov, ktorí ničia byty a spoločné priestory a strpčujú život ostatným nájomníkom. Musíme dodržiavať všetky legislatívne postupy, preto deložovanie nájomníkov trvá súdnou cestou veľmi dlho. Po deložovaní exekútor konštatuje, že neplatič je nemajetný, a tak zostávajú nezaplatené aj staré dlhy. Oprava a údržba bytovky bola zatiaľ neúčinná. Ak vymeníme žiarovky a namontujeme nové lampy, rozbijú ich. Niektorí nájomníci na rozvodných skriniach vylomia zámky a načierno odoberajú elektrickú energiu. Dokonca zo zamrežovaného a zamknutého bytu nám ukradli zariadenie a okenné krídla. Bytovka si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Už tento rok chceme postupne začať opravovať prázdne byty, potrebujeme, ale zabrániť ich ďalšiemu ničeniu,“ povedal nám Ján Tvarožný.
Neúspešná bola aj snaha Matry, aby nájomné sťahovali niektorým nájomníkom zo sociálnych dávok na účet osobitného príjemcu. Tým by bola Matra.
Keďže doterajšie úsilie Matry o opravu bytovky bolo neúčinné a polícia nevyriešila problém strpčovania života sociálne neprispôsobivými Rómami slušným nájomníkom, zaujímalo nás, čo chce vedenie tejto neziskovej organizácie robiť, aby sa situácia zmenila. „V spolupráci s mestskou a štátnou políciou chceme prikročiť k opakovaným kontrolám, pri ktorých sa zameriame na odhaľovanie pobytu neprihlásených osôb a na odbery energií načierno. Aby sme zabránili ničeniu bytovky a strpčovaniu života slušným nájomníkom, musela by byť v bytovke vrátnica s nepretržitou prevádzkou dvere s guľou zvonka. Vrátnik by musel návštevy registrovať a kontrolovať, či do 22. h opustili bytovku. Samozrejme to by zvýšilo výdavky na bytovku a stúplo by aj nájomné,“ dodal Ján Tvarožný.
Obývačka na chodbe a kúpeľňa v Miléniu
V bytovke sme hľadali aj matku, ktorá s tromi deťmi žije na chodbe. Keď sme ju nenašli, prišla za nami do redakcie a potom nám ukázala, v akých podmienkach žije. Ako prišla o strechu nad hlavou? „Mali sme nedoplatok - 72-tisícovú dlžobu, a tak nás deložovali. Pol roka sme bývali v hoteli Slovan, kde sme mesačne platili 6 600 korún, ale keďže hotel zmenil majiteľa, museli sme odísť,“ hovorí Nataša Balážová.
Jej najmladšia 15-ročná dcérka má silnú cukrovku, ktorá si vyžaduje pravidelnú hygienu, tak sa chodí sprchovať do Milénia. Jedno sprchovanie stojí 50 korún, takže pre celú rodinu je to pridrahé. Nataša Balážová nám ukázala aj posudok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Martine o zdravotnom postihnutí dcéry a rozhodnutie o svojich a manželových sociálnych dávkach. Povedala nám, že mesačný príjem jej rodiny dosahuje 9 tisíc korún..
„Poznám aj také rodiny, ktoré vystriedali štyri byty a nechali 200 tisícové dlžoby. Telefonovali do televízie, potom ich správca dvakrát vysťahoval z toho istého bytu. Mali 6 detí, tak im byt vrátili. Lenže, keď sa dlžoba vyšplhala na 200 tisíc korún, deložovali ich. Tiež bývali v Slovane, potom opäť telefonovali do televízie a dali im jednu izbu. Matku dokonca urobili domovníčkou a presťahovali ju na Podháj do podpivničného bytu. A odtiaľ chce ísť do Dolného Kubína do centra pre matky s deťmi. Bola som tam aj ja, lenže to nebolo centrum, ale nápravnovýchovný ústav. Keď ste odchádzali, alebo prišli, museli sme sa zapísať, deti nemohli už o 6 hodine večer ísť von, lebo sa zamykalo. Bola som tam mesiac a pol,“ pokračovala Nataša Balážová. Okrem toho nám povedala, že riaditeľ Matry Ján Tvarožný jej ešte minulý rok sľúbil, že ju ubytuje na Bambuskách. Mala vraj vopred zaplatiť 50 tisíc korún. Peniaze si požičiavala aj od úžerníkov a dlhy narastali čoraz viac. Dcéra Júlia potrebuje niekoľkokrát denne injekcie inzulínu a prísnu diétu. „Od lekárky máme rôzne potvrdenia a pán riaditeľ sľúbil, že urobí výnimku a kvôli dcére nám byt dá. Lenže doteraz na tú výnimku čakáme – od mája 2005. V ten deň, ako nás deložovali, manžela prijali do práce. Ukázali sme pánovi riaditeľovi zmluvu, že už budú mať z čoho sťahovať dlžobu, ale ani to nepomohlo. Pani domovníčka, ktorá má tiež cukrovku, bola v Matre, či by nemohli urobiť výnimku, keď tak urobili v prípade pani, ktorá nechala dlhy v štyroch bytoch. Popri nájomnom by som mala platiť aj dlžobu. Lenže, kde by som na to vzdala? Kedysi sme bývali v byte u mužovho brata, kde ich žije sedem. Lenže švagor mal nedoplatky za vodu. Obvinil nás, že to bolo kvôli nám, a tak nás vysťahoval z bytu. Teraz bývame už druhý mesiac pred jeho dverami na chodbe, kde máme aj skriňu a spávame na koberci. Vie o nás domovníčka i polícia. Na našej chodbe nie je okno. Ale v Matre vraj povedali, že buď sami odídeme, alebo možno aj zamrzneme. No je to ľudský prístup? Veď sme ľudia, nie zvieratá! Na chodbe sme piati, dcérka je v tábore, ktorý jej vybavila lekárka. Podľa nej dievča do ústavu nemôže ísť, lebo by bola po psychickej stránke na tom ešte horšie. S chorou dcérkou chodíme do domu služieb. Ráno, keď si pichne inzulín, dám jej rožky, lenže na obed musí mať teplú stravu a mäso. A potrebuje aj dve večere. Staršia dcéra tento rok ukončila školu. Chcela sa ísť učiť ďalej, ale vzdali sme to. Nemá sa kde učiť a oprať si veci. A špinavá chodiť do školy nemôže! Manžel chodí v utorok a vo štvrtok na aktivačné práce, ja chodím v pondelok, stredu a piatok na kurz trhu práce,“ dodala Nataša Balážová.
Jána Tvarožného sme sa opýtali aj na jej prípad a na údajné sľuby, že rodine Balážovcov poskytne ubytovanie na Bambuskách.
„Nataša Balážová do dnešného dňa nezaplatila ani jedinú korunu zo 70-tisícovej dlžoby za byt, ale má perfektné informácie o iných. Je pravda, že som tejto rodine sľúbil ubytovanie v lokalite Bambusky, kde sú najnižšie platby za bývanie, ale za predpokladu, že začne splácať spomínanú dlžobu. Keď rodina bývala v hoteli Slovan dokázala platiť 6 600 korún mesačne, ale plniť si svoje záväzky v mestskom nájomnom byte, to asi nie je až také potrebné? Teraz sa čuduje, že rodina nemá kde bývať. Pracovníci neziskovej organizácie Matra sú ochotní dohodnúť sa s každým, kto prejaví vôľu plniť si svoje platobné povinnosti aj formou splátkového kalendára. Žiaľ, mnohým nájomníkom sme vyšli v ústrety, ale naša dobrota sa obrátila proti nám, neplnili si svoje dohodnuté povinnosti dlhy narastali a ešte nám aj zničili byty. Matra nie je charitou a musí vyžadovať, aby si nájomníci plnili svoje povinnosti, riadne platili nájomné, neničili byty, nestrpčovali spolužitie ostatným nájomníkom,“ dodal Ján Tvarožný.
Samozrejme, prípad Balážovcov nie je prvým ani posledným, keď rodina s deťmi prišla o strechu nad hlavou. Riešenie takýchto problémov verejnosť neočakáva od Matry. Neustále sa ale rozširuje priestor pre náročnú sociálnu prácu s Rómami. Žiaľ, v Turci chýbajú ľudia, ktorí by ju dokázali úspešne robiť. Poskytovanie ďalších a ďalších bytov neplatičom, ktorí si neuhradia ani staré dlžoby, problém nevyrieši, iba ho prehĺbi.