Z ničoho nič pod nôž

e mladých spoluhráčov vzorom, nakoniec predsa len zostal v martinských farbách. Lenže smola sa niekedy prilepí aj na ľad. Hráč, ktorý by mal nosiť na hrudi kapitánske „céčko“, sa pre zranenie dlhšie na ľade neukázal a nakoniec nebolo iného východiska, musel si ľahnúť pod nôž klubového lekára Dalimíra Jančoviča, ktorý mu pred týždňom operoval koleno. Minulú stredu sme vystihli chvíľu, keď už bol Michal Beran z nemocnice doma a položili sme mu niekoľko otázok.
Čo sa vám prihodilo, keď ste nakoniec museli podstúpiť operáciu kolena?
Sám neviem, čo a ako sa mi to prihodilo. Normálne som trénoval, hral a vlastne „z ničoho – nič“ mi zrazu začalo opúchať koleno vodou. Na odporúčanie som si dal tréningový kľud a voda v kolene sa mi vstrebala. Lenže to všetko sa potom opakovalo. Na magnetickej rezonancii zistili lekári, že mám natrhnutý meniskus. Ani neviem, kedy sa mi to zranenie stalo. Minulý pondelok mi doktor Jančovič urobil artroskópiu a po ani nie dvoch dňoch od operácie, už v stredu ma z nemocnice priviezla do domov manželka. Prišiel som bez bariel, hoci krivkajúc. Pooperačná rana sa hojí a pomaly začnem s rehabilitáciou. Už tento týždeň skúsim bicyklovať. Dúfam, že do troch týždňov sa objavím na ľade.
Zvláštnosťou tejto prípravy bolo, že ste boli prvé dva týždne na ľade v Spišskej Novej Vsi a až potom ste sa mohli pripravovať v hale, v ktorej sa ale stále pracuje na rekonštrukcii jej interiéru...
Napriek tomu sme mali vytvorené vcelku dobre podmienky na prípravu. Najmä v Spišskej Novej Vsi to bolo zorganizované na dobrej úrovni. Všetko sme mali po ruke a mohli sme sa venovať len tréningu. Pravdou je, že doma nás už čakali ťažšie podmienky. Dôležité ale je, že sa čosi na zimnom štadióne robí, že sa skultúrňuje a skvalitňuje jeho infraštruktúra. Myslím si, že to každý z hráčov pochopil a postupne si aj trochu zvykol na ten chaos, ktorý v hale panoval, keď sa robilo – zváralo a búchalo aj počas našich tréningov.
Pomaly sa začína formovať extraligové mužstvo, tréneri hľadajú vhodné väzby hráčov do jednotlivých formácii. Veľa sa medzi fanúšikmi hovorí aj o tom, že práve vy by ste mohli stmeliť mladých hráčov – konkrétne Špirka a Markoviča do údernej formácie. Rozmýšľate rovnako?
Pre mňa a aj pre všetkých hráčov bolo v tejto fáze prípravy najdôležitejšie po každej stránke sa dobre pripraviť, nabrať kondíciu a silu a zvyknúť si na zápasový rytmus. To, kto s kým bude hrať, vo formáciách sa vykryštalizuje. To ja vôbec neriešim, nechávam to na tréneroch. Ale rozhodne sa stotožňujem s tvrdením, že v tomto mužstve je viacero hráčov, ktorí majú budúcnosť pred sebou, dôležité ale bude, ako sa dokážu presadiť, či sa dokážu naplno venovať hokeju.(kč)