a náš spolupracovník, ktorý nás o takomto stretnutí s nemeckým motorkárom informoval, spýtal, kto dal súhlas na vyznačenie trás v našich lesoch značkou „C“? Reakcia nenechala na seba dlho čakať, ozval sa nám jeden čitateľ, ktorý sa proti tejto otázke ohradil. Značka „C“ totiž vyznačuje cyklotrasy, s motorkami nemá nič spoločné. Viac svetla do problematiky nám vniesol až náš rozhovor s Dušanom Kubičkom, predsedom Turčianskej bicyklovej skupiny JUS.
Ako sa označujú cyklistické trasy, ktoré vedú cez lesy, resp. po turistických chodníkoch?
Všetky cykloturistické trasy sa označujú jednotným cykloturistickým značením, ktoré upravuje STN 01 8028. Tá stanovuje tvar, rozmer a spôsoby využitia cykloturistického značenia v danom teréne (les, cestná komunikácia, poľná cesta a pod.). Norma sa nevzťahuje na pásové značenie chodníkov a zón pre cyklistov v intraviláne miest v zmysle dopravného značenia. V teréne sa najskôr môžete stretnúť s cykloturistickou značkou v tvare tzv. „Céčka“ (C) a šípky (farba: červená, modrá, zelená, žltá) v bielom štvorcovom poli
s rozmermi 125 x 125 mm alebo cykloturistickými tabuľkami, ktoré sú: veľká cyklosmerovka, malá cyklosmerovka, doplnková cyklosmerovka, emblémová cyklotabuľka a významová cyklotabuľka. Posledne menované prvky sú umiestňované spravidla na cykloturistických smerovníkoch alebo iných pevných objektoch.
Kto má právo takto trasu označiť? Je na to potrebný súhlas nejakého úradu? Ak áno, tak akého?
Cykloturistickú trasu má právo značiť organizácia, resp. vyškolený a certifikovaný značkár cyklotrás. Certifikát alebo oprávnenie na značenie sa udeľuje po absolvovaní školení a skúšok (v našom prípade TBS JUS a jej značkári). Na vyznačenie trás je potrebné absolvovať tzv. legalizačný proces, ktorý v stručnosti obsahuje: zjednodušenú projektovú dokumentáciu, zákresy, grafické podklady, križovania ciest a trás, návrh dopravného a cykloturistického značenia, súhlasné stanoviská od rôznych úradov a organizácií - napr. dopravného inšpektorátu, obvodného, resp. krajského úradu - odboru dopravy, odboru životného prostredia, mesta, resp. obce, majiteľov alebo užívateľov daných pozemkov, polície, lesov, urbárnikov, lesných spoločenstiev, ochranárov a pod. Potrebných úkonov je teda viac ako dosť, pričom každá trasa si vyžaduje niečo iné. Pokiaľ chýba či i len jedno povolenie, trasa nemôže byť v teréne vyznačená.
Pri jazde na bicykli v lesoch a horách nemáte problémy s turistami, resp. ochranármi ?
Pokiaľ dodržiavam „bežné ľudské a morálne štandardy“ a jazdím len po vyznačených cyklotrasách, nemal by som mať žiadny problém. Tí, ktorí vidia len seba a svoj adrenalín, majú problémy s turistami, aj ochranármi aj s TBS JUS. Dôvod: keďže sme organizácia zaoberajúca sa cyklistikou, tak sa problémy iných bikerov častokrát delegujú automaticky na nás. Ja som doteraz nemal žiadne problémy.
Ako by sa cyklisti mali v lese správať?
Na to mám jednoznačnú odpoveď. Normálne! Trochu to zjednoduším, ale myslím to tak, že keď som „normálny“ človek, nemám problém sa primerane správať v každej situácii. Doma, v meste, na konferencii, aj v lese. A pokiaľ som v každom okamihu ochotný zodpovedať sa za svoje činy, tak sa nemám čoho obávať. Keďže sa pokladám za normálneho človeka, v lese (na bicykli a na značenej cyklotrase) sa snažím správať ohľaduplne k ostatným cyklistom, peším turistom, zvieratám alebo k iným, živým či neživým tvorom. Snažím sa jazdiť nie na výkon a rýchlosť, ale skôr si jazdu vychutnávam, idem pomalšie a pozorujem okolie. Snažím sa svojou jazdou nikoho neprovokovať, ne
ohrozovať, pričom nedávam iným žiadny dôvod na to, aby sa cítili v ohrození či nebezpečenstve. Cykloturistika je oblasť, ktorou sa zaoberám niekoľko rokov a veľmi si želám, aby sme nemuseli dávať iným návody, ako sa majú správať na bicykli v lese, na ceste alebo v pešej zóne, ale aby bolo v nás ľuďoch dostatok normálnosti a samozrejmosti, aby sa táto téma nemusela tak často otvárať.(kp)
