kom, kde má vždy pravdu zákazník. Má pravdu. Cítime to nielen počas dovoleniek, ale aj v ktorejkoľvek časti roka. Na Slovensku nefungoval viac desaťročí trhový mechanizmus a za posledných 16 rokov sme sa, zákazníci vo svojich požiadavkach a obchodníci a prevádzkovatelia služieb v plnení ich želaní, nedostali na takú úroveň, ako ich anglickí pendanti.
Tento rok som navštívil Grécko, a tak som mal možnosť posúdiť, ako sme na tom so službami v porovnaní s krajinou, ktorú možno z hľadiska pomeru medzi počtom obyvateľov krajiny a jej návštevníkov za rok považovať za európsku špičku turistického ruchu. V Grécku som bol prvý raz, a tak ma mnohé prekvapilo. Každý turista by si mal miesto, kde chce prežiť dovolenku, vybrať podľa toho, či chce odpočívať, zabávať sa, alebo skôr cestovať za zaujímavosťami alebo pamätihodnosťami. Ak chce prežiť pokojnú dovolenku, musí si zistiť, či si náhodou nevybral hlučné letovisko plné barov a zábavných klubov. Dovolenku som prežil v malom mestečku na druhom cípe poloostrova Chalkidiki, ktorý sa nazýva Sithónia. V dostupných propagačných materiáloch som sa dozvedel, že na Sithónii sú pokojné letoviská, ktoré navštevuje menej ľudí ako susednú Kassadru. Prekvapilo ma ale, že hluk diskoték a zábav tu bolo počuť, aj keď tlmene do tretej hodiny v noci. Turisti intenzívne jazdili po úzkych uličkách mestečka približne do polnoci. Ráno
v ňom boli obchody a reštaurácie takmer úplne prázdne, popoludní poloprázdne a večer medzi 21. a 23. hodinou takmer plné. Väčšinu obchodov zatvárali približne o polnoci. Ľudia tu evidentne nechceli odpočívať, ale zabávať sa, nakupovať a obchodníci a prevádzkovatelia služieb im prispôsobili otváracie hodiny. Domácim obyvateľom nočný hluk evidentne neprekážal. Zvykli si naň a sú si vedomí, že im prináša zisk. Zamestnanci predajní ochotne a bez reptania obsluhovali turistov v každú dennú i nočnú hodinu. Ceny jedál v reštauráciách a potravín v obchodoch boli približne rovnaké, alebo nižšie ako v turistických centrách na Slovensku. Prevažovala ale ponuka typicky gréckych výrobkov.
V Martine a v Turčianskych Tepliciach často počujeme od mládeže, ale napríklad aj od kúpeľných hostí, že sa nemajú kde zabaviť. Obyvatelia turčianskych miest naopak požadujú v noci pokoj. Z toho možno vyplýva, že zábavné podniky a centrá treba v Turci sústreďovať najmä do menej obývaných častí miest, kde sa návštevníci môžu zabávať aj do neskorých nočných hodín alebo naučiť ľudí, že z turistického ruchu je profit, a tak by mali strpieť dôsledky toho, čo ich v podstate môže živiť. V porovnaní s poloostrovom Chalkidiki ale pre mňa Turiec dopadol pozitívne. najmä ako raj pre turistu, ktorý požaduje pokojné ubytovanie, peknú prírodu s dobre označenými turistickými chodníkmi a cyklotrasami. Samozrejme, v Turci je čo zlepšovať, ale na Sithónii som si požičal horský bicykel, o ktorého údržbu sa zrejme nikto nestaral. Napriek veľmi pekným horám som tam nenašiel ani jediný označený turistický chodník a cyklotrasu. Chýbali tam aj označené prašné cesty pre terénne štvorkolky a motocykle, ktoré si turisti s obľubou požičiavali. Myslím si, že takéto služby dokážeme v Turci poskytovať na lepšej úrovni ako v Grécku, kde ľudia nemajú k nim vzťah. Treba ich len rozvíjať, aby ich bolo viac a aby tu domáci i zahraniční turisti minuli viac peňazí.