Kto by si nepamätal plavčíkov z Baywatchu alebo Pobrežnej hliadky? Dlhonohé krásky v červených plavkách so svalnatými plavčíkmi každý deň narážali na obrovské (a netradičné) problémy, ktoré vždy ľahko vyriešili. Zdalo by sa, že témy na x častí týchto seriálov z kalifornského pobrežia sú azda nevyčerpateľné. Nuž, v Amerike je život pri vode asi akčnejší... Aspoň v porovnaní s našimi plavčíkmi. Fyzickou krásou sa síce vyrovnajú o kúsok slávnejším kolegom, no namiesto pláže s nekončenou diaľavou mora kraľujú párkubíkovému bazénu. Pri ňom sa počtom kúpajúcich znižuje aj počet akčných prípadov. Teda, ak sa pri tisícke martinských tiel v plavkách o nejakej akcii dá hovoriť...
Bežný pozorovateľ si môže povedať, že plavčík v slovenských pomeroch pri bazéne oddychuje. Maroš Môc by však toto tvrdenie vedel vyvrátiť. „Som síce každý deň na „kupku“ pri vode, ale sedím, alebo pobehujem po brehu a ticho závidím všetkým v bazéne. Nesmiem plávať, „čabŕňať“ sa a radovať z vody ako ostatní. Aspoňže sa môžem počas pracovného času opaľovať. Lenže myšlienky mi nemôžu unikať tam, kam by som chcel. Neustále musím koncentrovať svoju pozornosť na bazén a na jeho okolie. Som zaň zodpovedný a nebol by som rád, keby sa z neho niekto nevrátil po svojich,“ vysvetlil 26-ročný Beničan, ktorý preto ignoruje aj krásne ženské plavky s ešte krajšou výplňou. Svoje „významné“ postavenie na kúpalisku nezneužíva. „Počas práce baby neopaľujem,“ tvrdí.
Pracovnú dobu Maroš Môc trávi pri bazéne už šiesty rok. Vtedy zbadal na zdravotnej škole, kde študoval na nadstavbe ako fyzioterapeut, na nástenke inzerát, na ktorý s kamarátkou ihneď reagovali. Celkom vhodná brigáda na leto pre niekoho, kto má rád vodu a plávanie. „Až na mieste som zistil, ako som sa mýlil. Plávať môžem pred otvorením kúpaliska alebo až večer po odchode posledného návštevníka. Aspoňže mám celý bazén pre seba,“ zasmial sa. Tri letné mesiace však študenta neuživia, a tak na ostatné mesiace zmenil rajón – kúpalisko za krytú plaváreň. Dnes na poobedňajšiu šichtu o tretej uteká z druhej strany mesta – z polikliniky, kde pracuje ako fyzioterapeut. Jeho deň sa teda skladá z prechádzania z práce do práce a prezliekania sa z bieleho plášťa do plaviek.
Na martinskom kúpalisku sa striedajú piati plavčíci, z nich je jedna žena. Na dva bazény (veľký a detský) dozerajú za zmenu dvaja. „Kontrolujeme, či niekto neporušuje predpisy, hlavne hygienické. Čistíme brody, mimo služby celý bazén. Práca plavčíka nie je iba o zachraňovaní. Musíme sa starať aj o to, aby bol návštevník spokojný,“ vysvetlil Maroš Môc. Vedomosti, ktoré získal na zdravotnej, ale aj počas 9-dňového plavčíckeho kurzu, zatiaľ nemusel využívať na záchranu topiaceho sa. „Ako tu pracujem, nikto sa tu neutopil. Moju pomoc zatiaľ potrebovali slabší plavci, ktorí precenili svoje sily alebo deti, ak neodhadnú hĺbku vody. Zažil som tiež pár kolapsov zo slnka, niektoré boli zapríčinené alkoholom. Najčastejšie však riešim úrazy, ako odreniny, rozbité hlavy, zlomeniny ruky, ramena...“
Pre každý prípad má poruke záchranárske koleso a na hrudi sa mu hompáľa píšťalka, ktorou zabezpečuje poriadok. Hvízda ňou hlavne na deti, ktoré sa s veľkou radosťou a rozbehom hádžu do vody, na tých, ktorým je ľúto, ak je niekto suchý alebo na tých, ktorí si bazén pomýlia s kúpeľňou. „Niektorí ľudia nevedia pochopiť, že pravidlá treba dodržiavať. Hlavne deti, ale to je chyba rodičov, ktorí ich nemajú pod dohľadom. Horšie je, ak sa aj po upozornení so mnou hašteria. Niekedy ani neviem, ako im už mám vysvetliť, že pri bazéne sa nefajčí. Oni sa stále bránia veľmi úbohou výhovorkou, že však tam fajčia aj ostatní. Samostatnou kapitolou sú Rómovia. Nie sú až tak nedisciplinovaní, ale nechodia vhodne oblečení. Musím ich z vody vyháňať, lebo do nej vchádzajú v spodnej bielizni alebo dokonca v teplákoch.“
V uplynulých dňoch počas výdatných dažďov Maroš Môc odchádzal z prvej práce na nútený oddych domov. Aspoň na chvíľu vypustil z hlavy riešenie problémov, kvôli ktorým voláva záchranku alebo políciu. Lebo aj zlodeji vedia plávať... Na lavičku so slnečníkom mu zatiaľ nesiahli, a tak, keď znova vyjde slniečko, zasadne na ňu, vloží do úst píšťalku a... trochu sa znova opáli.