No ako každej výnimočnej udalosti aj tejto predchádzala náročná príprava. Vybrať správny tím ľudí, nasýtiť ich, zabezpečiť nocľah... No diera do sveta sa nedá urobiť len tak. Treba mať na to správny know–how. Ten zabezpečil Jano Cíger. Na každú dieru sa nájde vrták. A čo sa stalo, to sa tak skoro viackrát nestane. Veľkým vrtákom literárny klub Mädokýš urobil skutočne riadnu dieru. A do sveta. Nasledovali zmeny horotvorných procesov a export intelektuálneho puchu priamo do Sydney. Účastníkmi tohto svetodierneho procesu boli členovia slovenských literárnych klubov a Mädokýša. Hneď následne dobyli básnici Znievsky hrad a k slovám pridali i tóny. Pri gitarách sa striedali hudobníci, slová piesní zneli kláštorským námestím a ľudia krútili hlavami, čo sa to deje. Múdrymi rečami sme produkovali intelek-
tuálny puch a on zvyšoval umelecké cítenie celého Turca. Snáď ste to cítili. To, že počas literárnej dielne sa vyše desaťkrát do chalúpky vlial i Tichý oceán, bolo pri tých zvláštnostiach takmer zanedbateľné.
Takže tak žije literárny klub Mädokýš i v letných mesiacoch. Učí sa ovládnuť literatúru, tým že jej podľahne. A to všetko vďaka silnému priateľstvu všetkých zúčastnených.
Ale hlavne tá diera do sveta. Zbadal som, že sa pomaly rozširuje. Pomaly vznikne Kláštorská intelektuálna priekopa. Škoda, že víkend nemá pätnásť dní a chalúpka tristo miest. To by boli rekulturizačné výlety.