História
Skupina vznikla
v roku 1989. Po troch rokoch skúšania
v roku 1992 skupina nahrala prvé a zároveň posledné demo nazvané Inside of humanity. Demo obsahovalo šesť skladieb a malo veľmi dobré recenzie a ohlasy v hudobnom undergrounde. Debutový album What for name when humanity is dying bol nahratý a vydaný v roku 1995 vydavateľstvom Metal Age Productions. Skladby sú omnoho komplexnejšie, popri death metale je možné v nich počuť prvky doom metalu (klávesy a ženský spev) a grindcoru. Bol to jeden z najprekvapivejších albumov na celej undergroundovej scéne a ohlasy naň boli veľmi dobré. V roku 1998 nahráva skupina druhý album About human idols, avšak krátko po tom sa rozpadá a album nie je publikovaný. Až v lete roku 2000 začína kapela opäť hrávať a rovnako začína hľadať vydavateľa pre album About human idols, nakoniec sa rozhoduje opäť pre Metal Age Productions, kde album vychádza
v roku 2002. Opäť sa naplno rozbieha koncertná činnosť kapely. Skupina často vystupuje nielen v kluboch, ale aj na metalových festivaloch a teší sa veľkej priazni fanúšikov. Koncom roku 2002 a začiatkom 2003 nahráva v poradí tretí album s názvom Have a rest, please a svojich poslucháčov šokuje 16 skladbami plnými intenzívneho a surového grindcoru s prvkami death metalu. V roku 2004 pripravuje skladby pre ďalší album, ktorý sa začína nahrávať v moravskom štúdiu Shaark v zime 2004/2005. Ten však ostáva rozpracovaný kvôli zdravotným problémom speváka. Len čo bude všetko
v poriadku, nahrávka sa dokončí
a vydá ako štvrtý album Protestu.
Počas existencie skupina absolvovala niekoľko personálnych zmien, zo zakladajúcich členov ostal v kapele do týchto dní už len spevák Jaro. Gitarista Viktor pôsobí v skupine od roku 1991, bubeník Rasťo od 1997, gitarista Patrik od 2002 a služobne najmladším členom Protestu je basgitarista Jano, ktorý sa ku kapele pripojil v roku 2004. Toto je zároveň aktuálna zostava skupiny.V týchto dňoch skupina pracuje na nových skladbách a pripravuje koncerty po kluboch celého Slovenska.
V skúšobni
Dohodnuté stretnutie v skúšobni sa pomaly blížilo. Viťo, teda kapelník Protestu, nás čakal blízko pri skúšobni a ak sme aj pred vstupom do nej mali nejaké obavy, pohľadom nás upokojil. Ešte si vybavil nejaký telefonát a zišli sme schodmi do miestnosti určenej na skúšanie. Už na prvý pohľad underground.
Prišli sme včas. Basgitarista už kontroloval svoju podladenú gitaru, bubeník s výrazom tváre pokojného Angličana zapínal ventilátor v rohu skúšobne, Viťo otvoril puzdro a vytiahol „Krameru„. To bol znak, že fascinujúce ticho, pre také priestory až nevkusné, sa o niekoľko okamihov zmení na kocku plnú stodvadsaťdecibelového zvuku.
Aj sa zmenilo. Niekoľko slov medzi členmi skupiny spustilo vlnu pravej metal – corovej krutosti. Z veľkých reproduktorov napĺňal skúšobňu roztok tých pravých tónov, aké môže metal poskytnúť. Efekt basgitary navonok pôsobiaci ako hlas veľkej medúzy, svojím surovým zvukom, neskutočne silnými chápadlami vťahoval nás, poslucháčov, do tých najtmavších hlbín undergroundu a ukazoval nám, čo všetko ešte nepoznané sa tam skrýva. Pri pomyslení, že by sa v miestnosti zhaslo svetlo, naskakovala na chrbte husia koža. K tomu efektový pedál s názvom Cry baby, teda „plačúce dieťatko„, dodával elektrickej gitare ten pravý, osobitý nárek. Všetko toto umocnené mohutnými a rytmickými údermi do blán bicích nástrojov zanedlho pocítili aj uši. Ušní lekári by sa chytali za hlavu...
Pre seba alebo
desať fanúšikov
Tento populárny hudobný smer, ktorým sa uberajú mnohé novovzniknuté kapely, sa teší celkom slušnému počtu priaznivcov, no nie na každom koncerte je tomu tak. „Metal hráme buď pre seba, alebo pre desať fanúšikov...„ uviedol Rasťo, bubeník kapely. Aj napriek týmto slovám má Protest stálu fanúšikovskú základňu, čoho dôkazom sú aj početné koncerty po celom Slovensku a strednej Európe. Tým, ktorým sa tento osobitý štýl undergroundu páči, si cestu k nemu určite nájdu. A pre najviac netrpezlivých ostáva len čakať, kedy vyjde ďalší album. Všetci dúfame, že to bude čoskoro.
Michal Badin
Snímky: archív Protest