Trojnásobné oslavy

Pavol a Mária Labudovci z Martina spojili 19. augusta oslavu troch okrúhlych životných jubileí a pozvali na ňu svoju rodinu. V ich dome by sa všetci tiesnili, preto si medzníky pripomenuli v Posádkovom klube v Martine. Mária Labudová mala 15. augusta 70 rokov, jej manžel Pavol Labuda sa narodil o desať rokov skôr, ale 27. augusta, a ich tretím, tentoraz spoločným, sviatkom je 50. výročie svadby. Jej oslavu presunuli z mája na august. Ich blízki totiž žijú nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, bolo treba nájsť na stretnutie dátum, ktorý všetkým vyhovoval.
„Bol to nápad synov Pavla, Ivana a dcéry Aleny. Nechceli sme, aby oslavy narodenín trvali týždeň, preto sme na spojenú oslavu pozvali približne tridsiatich príbuzných,„ rozhovorila sa Mária Labudová. Ako sa so svojím manželom zoznámila, keď každý z nich pochádza z iného kúta južného Slovenska a usadili sa v Martine? „Pochádzam z Malaciek a manžel z Lontova pri Šahoch. Zoznámili sme sa v Martine. Bola to láska na prvý pohľad. Manžel bol zamestnaný v tlačiarňach a ja som prišla do Martina na návštevu k priateľke, ktorá predtým bývala v Malackách. Jej manžel a môj manžel boli priateľmi a kolegami. On mal vtedy tridsať rokov a ja iba dvadsať. Vekový rozdiel mi vôbec neprekážal. Aj môj otec bol od mojej mamy starší o desať rokov. Na manželovi sa mi zdalo všetko – vzhľad, jeho galantné správanie, názory, neholdoval alkoholu, nefajčil. Všimla som si, že aj jeho kolegovia si ho vždy veľmi vážili a doteraz ho chodia navštevovať. Ako tridsiatnik bol už ustálený, rozvážny, mal predstavu, čo chce v živote dosiahnuť.
A o štyri mesiace potom, ako sme sa prvý raz videli, sme mali svadbu,„ pokračovala Mária Labudová.
Život Pavla a Márie Labudovcov bol naplnený prevažne prácou, z ktorej vyplývali aj ich záľuby. „Vždy sme boli dosť pracovne vyťažení. Našou záľubou i relaxom bola záhradka a pre manžela bola druhým domovom aj dielnička. Všetko, čo bolo treba opraviť a urobiť okolo domu, si robil sám. Na dovolenke sme boli len dva razy, lebo nás to nelákalo. Príjemne sme si odpočinuli na záhradke s chatkou, ktorú sme si kúpili v Dudinciach. Tam chodíme pracovať i relaxovať. Podľa toho, že vládzem pracovať, viem, že žijem. Práca ma drží nad vodou. Netrávim čas pri televízore. Pravidelne sledujem iba správy, aby som mala prehľad, čo sa deje. Manželovi už nohy veľmi neslúžia, preto už toľko času nevenuje domu a záhradke, iba sa poprechádza a potom si musí sadnúť. Našou najväčšou životnou radosťou sú naše deti a vnúčatá. Pavol býva s nami a Ivan s Alenou zostali v Martine. Teším sa z toho, že sú stále blízko nás a kedykoľvek nám môžu pomôcť,„ hovorí Mária Labudová.
Keď sme sa od nej dozvedeli, čo sa jej na manželovi páčilo, chceli sme vedieť, čo jej na ňom prekážalo. Mária Labudová s úsmevom povedala: „Manžel je vodcovský typ, naviac je odo mňa starší, takže, keď zavelil, muselo byť tak, ako on povedal. Musela som sa naučiť ustupovať mu. Niekedy som chcela aj ja mať svoju pravdu a trvala som na nej a stalo sa, že manžel ustúpil mne. Tolerancia musí byť v dobrom manželstve na obidvoch stranách. A to je aj recept na to, aby to život vo dvojici vyšiel na výbornú.„(gg)