Pondelok, 26. september, 2022 | Meniny má Edita

Neznámy kaštieľ neznámych Révaiovcov

S rodom Révaiovcov, turčianskych županov, sa spájajú v Turci hlavne Sklabinský s Blatnickým hradom a kaštiele v Mošovciach a Turčianskej Štiavničke. Sídlili v nich rodiny dedičných županov zo sklabinsko-blatnickej vetvy a dodnes im prináleží sláva, histór

ia a pozornosť. Celkom sa zabúda na druhú rodovú vetvu – trebostovskú. Kaštieľ Révaiovcov v Trebostove v spojitosti s ich menom nikto nespomína, nie je opradený žiadnymi povesťami a mlčia o ňom aj historické knihy. Pritom rozlohou patrí medzi najväčšie v Turci a keby nebol roky ošarpaný, aj k najkrajším. Jeho výnimočnosť zvyšuje fakt, že sa s ním spája meno pra-pra-pravnučky signatára Deklarácie za americkú nezávislosť a vynálezcu bleskozvodu Benjamina Franklina.
Sídlo Révaiovcov
Štvorvežový kaštieľ stojí opustený na rázcestí do Trebostova a Trnova. Už niekoľko desiatok rokov zíva prázdnotou. Jeho komnaty sú vybrakované, nenachádza sa v nich nič, čo by pripomínalo majiteľov kaštieľa - Révaiovcov, Michnikovcov a Kubíkovcov. Možno by vedela viac „hovoriť„ maličká kúria povyše, keby na tom nebola ešte horšie. Iba nápisy na rodinných hrobkách na cintoríne prezrádzajú, kto v ich priestoroch zažíval bežné starosti i radosti. Aké však boli, ostane asi navždy neznáme.
Možno by bolo na úvod dobré ozrejmiť, ako sa Révaiovci dostali do Trebostova, lebo s tým súvisí aj vznik kaštieľa a aj ostatné články tejto rubriky, týkajúce sa tohto rodu. Keďže sa bratia František a Štefan ešte v rodnom Srbsku zúčastnili na bojoch proti Turkom a po bitke pri Moháči spomedzi dvoch súčasne panujúcich uhorských kráľov - Ferdinanda I. a Jána Zápoľského uznávali Habsburga, tento sa im za vernosť bohato odvďačil. Venoval im majetky a dedičné postavenie županov v Turci. V roku 1545 si bratia rozdelili rozsiahle majetky na dve časti. Tak vznikla Františkova sklabinsko-blatnická vetva, ktorá sa neskôr rozčlenila na sklabinsko-štiavnickú a blatnicko-mošovskú. Druhú vetvu založil Štefan. Za sídlo si z maličkých majetkov v Trebostove, Jahodníkoch, Bystričke, Necpaloch a Žabokrekoch zvolil kaštieľ v Trebostove.
Z kúrie postavil kaštie
Štefanov majetok podľa rodokmeňa zveľaďovali potomkovia jedného z troch detí. Ako jediný sa o potomstvo postaral syn Ladislav, ktorý bol, mimochodom, prvým s týmto menom. Ladislavovia sa v rode trebostovských Révaiovcov rodili asi najčastejšie (v druhej vetve to boli Františkovia). Ladislav I. sa oženil dvakrát. Syn Martin z prvého manželstva, ktorému prúdila v žilách po matke pálffiovská krv, začal písať rodinnú kroniku. Kde sa nachádza teraz, nevedno, no vraj ju niekedy v 19. storočí v maďarskom časopise vydal A. Ipolyi-Stummer. Jeho deti ako prvé nosili titul baróna, čím sa vyrovnali sklabinsko-blatnickej vetve, ktorá bola v tituloch honosnejšia. Bola plná grófov. Prvý gróf (Mikuláš) sa objavil až v roku 1804, no do konca storočia táto línia spolu s barónskou vymrela. Trebostovskí Révaiovci ostali skôr na úrovni zemanov a barónov. Zemianska česť patrila Ladislavovmu jedinému synovi z druhého manželstva Gašparovi. Z jeho synov sa spomínajú traja – Juraj, Krištof a Gabriel, a to pri rozdelení kúrií.
V čase príchodu Révaiovcov do Trebostova boli v obci dve menšie kúrie – horná a dolná. Horná sa nachádza vyššie od kaštieľa a patrila Jurajovi a Krištofovi. Keď sa Gabriel ženil s Evou Majtényiovou z významného šľachtického rodu z Ponitria, vraj si dala podmienku. Do Trebostova príde až vtedy, keď jej vystavia taký honosný kaštieľ, na aký bola dovtedy zvyknutá. Zachoval sa spis, že Juraj na to Gabrielovi požičal 200 zlatých. Rozsiahly kaštieľ vybudoval na mieste dolnej kúrie, ktorá je podľa archeologických správ jeho základom. Pri budovaní Gabriel myslel na to, aby jeho potomkovia boli chránení. Na rohoch postavil štyri bašty, okolo vybudoval vodné priekopy, padací most a strielne. Vstup do kaštieľa chránili zo všetkých strán steny. Až v 18. storočí jednu z nich dal z trnovskej strany vtedajší pán zbúrať. Možno práve Gabriel zasadil do budúceho anglického parku pri kaštieli pár líp, z ktorých tu s tristoročnými letokruhmi stojí iba jedna. Gabrielovi synovia však nezanechali dedičov. Nevedno, či sa do krásneho kaštieľa nasťahovali potomkovia jeho bratov, no v 18. storočí sa spomínajú barónski pravnuci kronikára Martina. V kaštieli našli domov viaceré rodiny, ktoré obývali jednotlivé krídla. Révaiovci žili v Trebostove do konca 19. storočia, pravdepodobne vymreli po meči.
Sedela veda svojej truhly
Ďalšie dejiny osadenstva trebostovského kaštieľa sa začali v Záturčí. S dcérou zemana Zátureckého sa oženil zeman Henrich Michnik z kaštieľa zo Životíc na Morave, v ktorom je dnes múzeum. O významnosti tohto rodu svedčí aj to, že jedna z miestnych ulíc nesie meno po Viliamovi Michnikovi... Opustené panstvo v Trebostove kúpil Henrich svojim dvom synom – Júliusovi a Viliamovi. Azda preto, že bol Július veľkým statkárom, zabral kaštieľ i kúriu. Viliam, majiteľ košickej továrne na železiarsky tovar, si naproti kúrii postavil dom. Doňho cez prah v roku 1897 preniesol Martu z Necpál, zemiansku pra-pra-pravnučku slávneho Američana – Benjamina Franklina, ktorá odpočíva v krypte na miestnom cintoríne. Táto vetva plná nemanželskej postupnosti sa vyvinula niekde vo Francúzsku, keď príslušník necpalskej rodiny Justovcov stretol nemanželskú dcéru Benjamina Franklina. Tieto peripetie však patria ku kaštieľu v Necpaloch... V dome pri kúrii „potomkyňa„ po signatárovi Deklarácie za americkú nezávislosť porodila dcéru Violu. Jej dcéra – tiež Viola - sa vydala za zemana Jána Ruttkaia a žije dodnes u dcéry Oľgy v martinskom byte. Do Trebostova, dejiska jej detstva a dievčenských rokov, sa stále vracia. Všetko sa však zmenilo na nepoznanie... „Zakaždým hľadám za naším domom prekrásnu záhradu. Hrdili sme sa ňou a rada som sa po nej prechádzala. Bola upravená, plná kvetov a podobala sa skôr parku. Žiaľ, vídam ju len v spomienkach. Už neexistuje. Z nášho domu je teraz krčma a záhrada za ním je zarastená, neudržiavaná,„ poboleli ju trochu spomienky i prítomnosť. Aj prázdne izby v kaštieli má pred očami prepychovo zariadené. „Rodina môjho uja obývala iba prednú časť. Nábytok si priniesol nový a najkrajšia asi bola obrovská jedáleň. Po Révaiovcoch v kaštieli nič neostalo a ani sa nezachovalo. Iba jedna povera. Keď vraj v Turci kosila španielska chrípka, niektorému z Révaiovcov zomrela dcéra a o týždeň na to aj druhá. Keď išiel pár dní na to hrobár na cintorín porobiť poriadok, našiel mladú Révaijku sedieť vedľa svojej truhly... Prebudila sa. Jej otec potom prikázal, aby lekár každému z mŕtvych pre istotu prepichol srdce.„
Podľa jej slov mali Michnikovci veľký majetok, na ktorom pracovalo početné služobníctvo. „Slúžilo im mnoho Trebostovčanov, no na žatvu brali ľudí zo Skleného, na zemiaky chudobných z Papradna pri Žiline.„ Viola Ruttkaiová žila v Trebostove do vydaja. Dovtedy tu pôsobila ako učiteľka v kúrii. Hoci v dedine postavili školu, v kúrii zriadili jednotriedku. Po odchode z Trebostova učila v Martine.
Majetok prehral v kartách
Michnikovci obývali pôvodné sídlo Révaiovcov do roku 1936, keď ho museli opustiť. Kaštieľ s veľkostatkom skončil na dražbe. Za takmer dva milióny ho kúpil Jozef Kubík, statkár z Veľkých Zálužíc pri Michalovciach a rodák z Turca. Rodine robustnejšieho Júliusa Michnika ml. nariadil okamžite sa vysťahovať. V dedine tento Michnik nemal najlepšiu povesť. „Môj otec mu slúžil ako horár a brával ma so sebou, keď išiel do kaštieľa. Jeho synovia boli v mojom veku, takže sme sa hrávali. Michnik sa často vracal domov opitý a vždy sme sa radšej skryli a ušli preč. Robil potom neplechu. Asi preto, že mu zasa nešli karty. Bolo o ňom známe, že hrával. Keď nemal peniaze, vkladal do hry svoj majetok. Z jeho statku si odnášali kone, vzali mu hory... Napokon sa tak zadĺžil, až jeho majetok skončil na dražbe. Ani k okoliu sa nesprával vľúdne. Jeho deti i tí druhí Michnikovci však boli priateľskí,„ ozrejmil dôvod odchodu Michnikovcov Belo Buocik, ktorý je v michnikovských horách horárom. Správanie a charakter Júliusa Michnika nám priblížila Viola Ruttkayová–Michniková, podľa ktorej bol jej príbuzný iným človekom, ako ho videlo okolie. „Július bol vynikajúci človek, len bol nešťastný z nevydareného manželstva. Oženil sa s Blatničankou Elenou Duchajovou a keďže im to neklapalo, opíjal sa.„
Belo Buocik si tiež pamätá na bývalú krásu okolo kaštieľa. „Pred vchodom bola prekrásna fontána, chodníky vysypané pieskom a v záhrade bol veľký skleník, o ktorý sa staral záhradník pán Blahušiak. Nedávno ma bol navštíviť Miro Michnik. Býva teraz v Partizánskom a spomínali sme, ako sme sa chodievali kúpať do nádrže pri kaštieli. Volali sme ju Harajka.„
Jozefovi Kubíkovi - novému majiteľovi - kaštieľ dlho nepatril. V roku 1948 mu ho odobrali, zmenili na sýpky a sčasti na maštale. V šesťdesiatych rokoch ho začalo Slovenské národné múzeum reštaurovať a upravovať pre svoje ciele. Rekonštrukciu nedokončilo a Kubíkovcom po reštitúcii v roku 1998 vrátilo kaštieľ zvnútra v čiastočne schátralom stave. Pôvodný vzhľad kaštieľa v interiéroch pripomínajú iba obrysy renesančného krbu zo 16. storočia, odkryté maľby na stenách z toho istého obdobia, drevené podlahy, kaplnka a kuchyňa na prízemí kaštieľa. Miestnosti sú prechodné, prejsť sa dá cez ne do „účka„ celý kaštieľ. Škoda len, že niet čo obdivovať... Potomkovia Jozefa Kubíka na kompletnú rekonštrukciu dostatok peňazí nemajú. Zato však priamo za kaštieľom v stajniach chovajú teplokrvné kone na parkúrové a drezúrne jazdenie a anglické, dostihové plnokrvníky, aké nemali ani Michnikovci a možno ani Révaiovci.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
  2. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike
  3. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  4. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  5. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  6. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  8. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  1. J&T BANKA upriamuje pozornosť na ochranu morských ekosystémov
  2. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  3. Spolu tvoríme inkluzívne susedstvá
  4. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  5. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  6. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  7. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 483
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 10 377
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 841
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 447
  5. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 3 298
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 306
  7. Viete, ktorá je najvzácnejšia komodita? Budete prekvapení! 1 749
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 1 706

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny?
  2. Andrej Csino: Prax Dr. Schamana 17 / Mier
  3. Ľubomír Belák: Slovensko vyhlásilo vojnu? Komu?
  4. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Najvýhodnejšou formou pre rodinný holding je s.r.o. alebo a.s. (3. časť)
  5. Jozef Bednár: Prečo súčasný riaditeľ TANAPu neuvádza vo svojom životopise všetko úplne a pravdivo?
  6. Miroslav Daniš: Mráz prichádza z Kremľa (a u nás zo Súmračnej) - II
  7. Café Európa: Správa o stave Európskej únie 2022
  8. Pavel Macko: Ako von z energetickej krízy?
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 222
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 535
  3. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 265
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 242
  5. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 5 178
  6. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 572
  7. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 4 071
  8. Ján Valchár: Denacifikované kormorány a úspešná ruská protidefenzíva 3 432
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Jarmok je vždy miestom priateľských stretnutí.

Obnovená tradícia na martinské námestie prilákala množstvo ľudí.


3 h
Košťany sa po víťazstve nad Príbovcami dostali na čelo tabuľky.

Hráčske akvizície Koštian sa začínajú oplácať. Tím trénera Romana Marguša porazil v šlágri kola Príbovce a zároveň ich vďaka lepšiemu skóre zosadil z čela tabuľky. V druhej triede zakopli Teplice.


6 h

Osobná doprava dnes patrí k bežnému štandardu, vozíme sa do práce, na nákupy, dovolenky, za koníčkami.


(PR) 7 h
Dva turčianske okresy bude dokopy zastupovať 9 poslancov.

V Martine sa volí 8 poslancov, v Tepliciach jeden.


12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Interiér je vybavený z veľkej časti vecami, ktoré majú viac ako 50 rokov.


25. sep

Len sedem gólov v prvých štyroch kolách? Najmenej od roku 2013.


23 h

Na trase nedávno skončilo auto, zranilo cyklistov.


25. sep

Mnohí sa správajú agresívne, sú vulgárni a robia neporiadok.


24. sep

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny?
  2. Andrej Csino: Prax Dr. Schamana 17 / Mier
  3. Ľubomír Belák: Slovensko vyhlásilo vojnu? Komu?
  4. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Najvýhodnejšou formou pre rodinný holding je s.r.o. alebo a.s. (3. časť)
  5. Jozef Bednár: Prečo súčasný riaditeľ TANAPu neuvádza vo svojom životopise všetko úplne a pravdivo?
  6. Miroslav Daniš: Mráz prichádza z Kremľa (a u nás zo Súmračnej) - II
  7. Café Európa: Správa o stave Európskej únie 2022
  8. Pavel Macko: Ako von z energetickej krízy?
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 222
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 535
  3. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 265
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 242
  5. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 5 178
  6. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 572
  7. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 4 071
  8. Ján Valchár: Denacifikované kormorány a úspešná ruská protidefenzíva 3 432
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)

Už ste čítali?