Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Rodná hruda pri prameňoch Oravy

Minulý mesiac sme v NŽT uverejnili článok o Jánovi Ursínym, ktorý patril k najvýznamnejším slovenským politikom v Československu do roku 1948. Syn Jána Ursínyho, Milan Hodža, nám povedal o konfliktoch svojho otca so Stalinom. Tretí konflikt sa týkal hraní

c s Poľskom. Napísali sme, že Poliaci nám napokon nemohli vziať ani kúsok územia. Keď si spomínaný článok prečítala Emília Húšťavová z Martina, prišla do redakcie a povedala nám, že to bolo predsa len trochu inak. Československo prišlo v roku 1945 o časť územia a ona na ňom žila. Podľa nej sa v tom čase udialo mnoho nespravodlivého. Príbeh jej rodiny je nevšedný, pretože kvôli sporom o územie sa súrodenci rozdelili a žijú na území Poľska, Slovenska, Českej republiky a jedna z jej sestier dokonca emigrovala do Kanady.
Mária Húšťavová má doteraz odložené mnohé články z novín, v ktorých sa písalo o poľsko-československých územných sporoch z roku 1945.
Pešo z Oravy až do Košíc
V časoch socializmu sa o tejto téme mlčalo a ani v súčasnosti o tom čosi vie iba staršia generácia. Išlo o územie 348 štvorcových kilometrov, na ktorom žilo 25tisíc obyvateľov v 25 oravských spišských obciach. Na Orave to boli obyvatelia Sŕnia, Podvilku, Harkabúza, Vyšnej a Nižnej Zubrice, Bukoviny, Podsklého, Orávky, Pekelníka, Jablonky a Chyžného. Toto územie patrilo do roku 1918 pod Rakúsko-Uhorsko, v rokoch 1918 až 1920 pod Československo, od roku 1920 do roku 1939 pod Poľsko a v rokoch 1939 až 1945 bolo súčasťou Slovenského štátu. „Pochádzam z Harkabúza. Môj otec a mama sa ešte v škole učili po maďarsky. Keď v roku 1939 na základe rozhodnutia Hitlera pridelili toto územie k Slovensku, ľudia to uvítali. Nie kvôli tomu, že o tom rozhodol Hitler, ale preto, že sa cítili ako Slováci. V Poľsku bola vtedy oveľa väčšia bieda ako na Slovensku. Takže za Slovenského štátu bolo na tomto území lepšie aj Poliakom. V roku 1939 som nastúpila do základnej školy. Učila som sa po slovensky a môj brat chodil do slovenského gymnázia v Jablonke. Keby sa v roku 1945 uskutočnilo referendum, patrili by sme
k Slovensku. Vtedy sa 97 percent obyvateľstva na spornom území hlásilo k slovenskej národnosti. Obyvatelia 25 obcí požadovali plebiscit (ľudové hlasovanie) a ich zástupcovia išli pešo do Košíc za Eduardom Benešom s petíciou. Medzi nimi bol aj môj otec, ale prezident ich vôbec nevypočul, a tak sa žiadne ľudové hlasovanie neuskutočnilo. Po vojne mali ľudia takmer v každom dome zbrane. Nastali nepokoje medzi Slovákmi a Poliakmi. V tomto kraji sa hovorí goralským nárečím a ľudia sa väčšinou považovali za Slovákov. Chceli slovenského kňaza, bohoslužby po slovensky, ale situácia sa vyvíjala inak. V rokoch 1945 a 1946 som nechodila do školy, lebo nebolo jasné, v akom jazyku sa bude v nej učiť. Tých, ktorí požadovali, aby sa sporné územie pripojilo k Poľsku, považovali za vzbúrencov. Moja sestra, ktorá mala vtedy sedemnásť rokov, musela utiecť z Poľska. Niekto ju udal, že vraj pomáhala vzbúrencom a nosila im jedlo, čo nebola pravda. Pracovali sme doma na zemiakovom poli a okolo nás išli traja policajti. Sestra akoby tušila, že idú po ňu. Aby sa vyhla problémom, ihneď ušla z domu. V noci išla do Pekelníka a potom ju moja teta previedla na československú stranu hranice. Keď v noci prechádzala cez potok, stratila topánku. Do Československa prišla s jednou topánkou a úplne vyčerpaná niekedy nad ránom. Hneď prvých Slovákov, ktorých za hranicami stretla, požiadala o jedlo a niečo na obutie. V tom čase odišlo z Poľska
5 800 Slovákov. Poliaci nepripustili, aby toto územie patrilo k Československu. Každému, kto s tým nesúhlasil, hrozili, že pôjde stavať Varšavu. V podstate išlo o nútené práce, lebo ľudia tam robili iba za jedlo. Vtedy bolo hlavné mesto Poľska úplne zničené a bolo ho treba takmer nanovo postaviť a bolo na to treba veľa lacných pracovných síl,“ rozhovorila sa Emília Húšťavová.
Rodnú hrudu neopustil
František Smiech, jej otec, vtedy odcestoval na Slovensko, aby našiel pre svoju rodinu nový domov. Bol na južnom Slovensku a v Sklenom, ktoré museli opustiť mnohí karpatskí Nemci a do ich domov sa mohli nasťahovať Slováci. Keď sa po troch týždňoch vrátil domov, povedal svojim deťom: „Keby som si ťažko nenadobudol majetok, odišiel by som na Slovensko. Ale čo urobíme, keď sa raz tí ľudia vrátia do svojich domovov a nás vyženú.“ Smiechovci mali 16 hektárov poľa. Na ich pozemku dokonca pramení rieka Orava a vteká do Oravskej priehrady, ktorá zasahuje aj na územie Poľska. František Smiech sa napokon rozhodol zostať v rodnej zemi, aj keď nesúhlasil s tým, že patrila k Poľsku. Rozhodnutie, kde chcú žiť jeho deti, nechal na nich. „Do Československa sme odchádzali dohromady traja. Sestra Mária, brat Eugen a ja. Ja som išla za bratom a sestrou ako 15-ročná. Otec ma odviezol do Chyžného a potom som išla pešo do Trstenej. S bratom sme išli spoločne k sestre do Mikulovíc, kde bývala Mária. Eugen potom odišiel do Martina za prácou a ja som prišla za ním. Našla som si prácu v celulózke. Bez rodiny som veľa času som na slobodárni preplakala, ale ľudia z fabriky mi pomohli. Tu som sa zoznámila aj so svojím manželom, s ktorým sme sa zosobášili v roku 1953, keď som mala 20 rokov. Až vtedy som získala československé štátne občianstvo. Eugen si musel odslúžiť v Poľsku vojenskú službu, až potom mohol zostať v Československu. Vysokú školu vyštudoval v Krakove a potom sa stal učiteľom a neskôr riaditeľom školy v Tužine pri Nitrianskom Pravne. V Harkabúze zostal s otcom môj brat Janko a sestra Janka. Ďalšia sestra Žofia býva v Jasle a Štefánia odišla s celou rodinou do Toronta. Mária je českou občiankou. Mali sme ešte sestru Irenu, ktorá zomrela v Poľsku. Všetci moji súrodenci, ktorí zostali v Poľsku, majú deti, ktoré sa ženili a vydávali za Poliakov. Otec, ktorý zomrel pred 24 rokmi sa považoval za Slováka. Škoda, že sa nedožil samostatného Slovenska, určite by sa tomu veľmi potešil. Aj v súčasnosti sa niektorí obyvatelia a rodáci zo spomínaných poľských obcí hrdo hlásia k Slovensku. V Krakove dokonca vydávajú v slovenčine časopis Život,“ dodala Emília Húšťavová.
Jej rozvetvená rodina sa stretla pohromade v Harkabúze v roku 1974, keď jej rodičia oslavovali zlatú svadbu. Emília Húšťavová ale navštevuje príbuzných v Harkabúze každý rok.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  3. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  5. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  6. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  6. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 977
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 6 918
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 899
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 819
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 388
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 080
  7. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 927
  8. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 825

Blogy SME

  1. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  2. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  3. Anna Miľanová: Burina - v mojom poňatí...
  4. Juraj Krúpa: Neznesiteľná ľahkosť, s akou Matovič reční o Hitlerovi a médiá o fašistoch
  5. Juraj Švarc: Obecné záležitosti – práca v zastupiteľstve
  6. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu.
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  8. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 651
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 567
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 276
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 672
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 880
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 512
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 830
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 734
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Turčianska Štiavnička získala v stretnutí proti Vavrečke cenný bod.

Posledný víkend bol z pohľadu turčianskych celkov o poznanie pozitívnejší ako tie predchádzajúce. Bystrička aj Blatnica zabrali naplno a svoju cenu má aj remíza Štiavničky.


5 h
Futbalisti Belej zvládli zápas proti Zubrohlave.

Hráči Dynama v Rosine na dobrý výsledok pomýšľať nemohli, keďže nestrelili ani gól, hoci si vybojovali aj výhodu penalty. Belá sa vytiahla a zdolala silnú Zubrohlavu.


12 h
Martinčan Juraj Reguli si na prácu v pivovare spomína v dobrom.

Martinčan Juraj Reguli pracoval v pivovare 20 rokov a dobre ho poznal.


14 h
Primátor mesta Martin, Ján Danko

Nové moderné areály, štadióny či ihriská. Športová infraštruktúra v Martine prešla v ostatných štyroch rokoch zásadnou premenou.


23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  2. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  3. Anna Miľanová: Burina - v mojom poňatí...
  4. Juraj Krúpa: Neznesiteľná ľahkosť, s akou Matovič reční o Hitlerovi a médiá o fašistoch
  5. Juraj Švarc: Obecné záležitosti – práca v zastupiteľstve
  6. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu.
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  8. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 651
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 567
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 276
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 672
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 880
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 512
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 830
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 734
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?