Vo Vojvodine ako doma

Mošovčania v sprievode hostiteľov vycestovali na návštevu Petrovca a Kulpína. Hostia Laličanov si v Petrovci obzreli Galériu Zuzky Medveďovej. Potom nasledovala obchôdzka Domu Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka a tamojšieho Slovenského národného múzea. V Kulpíne sa Mošovčania poprechádzali priestormi poľnohospodárskeho múzea, kde sa zoznámili aj s dielom insitnej maliarky z Kovačice Alžbety Čížikovej.
Sobotňajší podvečer patril športovcom, čiže bývalým futbalistom domáceho FK Panónia a hosťujúceho ŠK Drienok. Veteráni týchto dvoch klubov za štyri roky zohrali už štvrtý zápas a na všetkých vyhrali Laličania 3 : 2 .
Hlahol zvonov z veže laličského slovenského evanjelického kostola v nedeľu predpoludním privábil na služby Božie viac ľudí ako inokedy. Miestna evanjelická farárka Viera Bátoriová privítala veriacich a po jej kázni sa Laličanom predstavili členovia mošovského evanjelického spevokolu s piesňami Hospodin je môj pastier a Len veriť neprestaň. Dozorkyňa mošovského evanjelického zboru Milina Kašubová predstavila aktivity spevokolu, ktorý v Mošovciach vystupuje na sobášoch, na Veľkú noc a na Vianoce, ale i pri smutných príležitostiach, na pohreboch. Spevokol sa pravidelne stretáva pod vedením Danuše Lúdikovej. Hosťovanie Mošovčanov využil divadelný súbor Michala Benku-Uču a predstavil sa hosťom a domácemu obecenstvu po štyroch rokoch. Laličskí divadelníci nacvičili hru Ľuboša Midriaka Vtákovina. Výkon mladučkého súboru, v ktorom bolo až osem debutantov, bol nádejný. Uskutočnil sa v roku osláv storočnice prvého divad-la, ktoré hrali v obci miestni ochotníci. Každé stretnutie má aj svoje lúčenie. Pri rozlúčke Mošovčanov a Laličanov nechýbali slová vďačnosti a slzy. Mošovčania si užili horúce leto, srdečné priateľstvo, ktoré možno nazvať až rodinným vzťahom.