Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky
PREČO SA KATARÍNA KOLNÍKOVÁ RADA BOZKÁVALA S CSONGOROM KASSAIOM?

Herec s najjemnejšou pusou

Jeho meno v preklade znie Morský vták (čajka) Košický, diváci ho považujú za syna ušatého Otíka z filmu Vesničko má středisková, na javisku je viac ženou ako mužom a Slováci mu dokážu odpustiť pre jeho prirodzenú komickosť a sympatickosť možno ako jediném

u Maďarovi aj silný prízvuk. Csongor Kassai (33).
Narodili ste sa v Kráľovskom Chlmci ako slovenský Maďar. Kým sa cítite byť?
Na túto otázku zvyknem odpovedať, že chcem byť predovšetkým dobrým človekom, potom hercom a napokon Slovákom či Maďarom. Mne je to úplne jedno, národnosť u mňa nerozhoduje. Žijem na Slovensku a mám aj slovenskú národnosť a pas.
Čím ste Slovákom a čím Maďarom?
Keďže mám predkov z Moravy, myslím, že je to riadne pomiešané (smiech). Ťažko povedať, ktorá krv je v mojich žilách dominantnejšia. V poslednom čase už aj rozmýšľam po slovensky, čo je logické, lebo praktizujem slovenskú kultúru v slovenčine. Literárnu maďarčinu mám tiež dobrú, čo postrehla jedna maďarská režisérka, u ktorej som však cez kasting neprešiel. Neviem prečo. Asi preto, že som nebol až taký dobrý Maďar. Fakt neviem, čím som viac. Som si ale určite istý, že ak by bol hocijaký športový zápas medzi Slovákmi a Maďarmi, držím Maďarom (smiech).
Ako vás Slováci prijali?
Myslím, že dobre. Už si zvykajú aj na moje meno. Nezávidím im, nie je to jednoduché. Už sa naučili, že nie som žiaden Čonbor alebo Kasaj.
Kedy mávate meniny?
16. apríla na slovenskú Danu, Danicu.
Vyrastali ste v maďarskom prostredí na východnom Slovensku. Kde ste prišli do kontaktu so slovenčinou?
V maďarskej škôlke. Prvou slovenskou rečňovankou bolo Prší, prší. Vedel som ju naspamäť, ale netušil som, o čom hovorím. Na základnej škole sme sa ako cudzí jazyk museli učiť slovenčinu. Dovtedy som ju nejako tvrdo nevnímal, ale ako sme sa začali učiť pády, vzory, skloňovanie... Páni, to bolo ťažké! Neraz som sa pýtal, na čo mi to bude? Lenže teraz už viem. Som predsa slovenský herec...
Ktorý jazyk vám je teraz bližší?
Je to tak pol na pol. Mal som problémy s výslovnosťou slov, v ktorých ide za sebou niekoľko spoluhlások, napríklad Štrbské pleso. Ale ak sa mi nechce rozmýšľať, sem-tam ešte niečo skomolím.
Na Slovensku je toľko divadiel a vy ste si vybrali práve Radošinské naivné divadlo (RND). Prečo?
Oni si vybrali mňa. Zavolali mi. Údajne dramaturgička Darina Porubjaková upozornila v roku 1996 radošincov na to, že v poslednom ročníku je šikovný študent. Vraj: „Je síce Maďar, ale mohol by tú rolu zvládnuť.“ Išlo o rolu smrtky, konficiérky, avšak bezpohlavnú bytosť. Kvôli nej som si potom vyholil hlavu, aby sa to podobalo na niečo abstraktné.
Vy ste sa ale na javisku ocitli veľakrát v ženských šatách, kvôli čomu tak trošku poznáte náš život. Páči sa vám?
Podľa psychológov ženy zvládnu toho naraz viac. Žili sme na internáte viacerí chalani s jednou ženou a s úžasom sme sledovali, čo všetko dokáže. Prišla domov, dala variť polievku, medzitým nahádzala veci do práčky, pritom stihla vysávať a ešte si nosila domov aj nejakú prácu. Zvládla to absolútne s nadhľadom. Ja, žiaľ, takýto nie som. Pán režisér Bednárik ma často obsadzuje do ženských úloh, takže viem, aké to je nosiť riasy, parochne, korzet, vysoké podpätky. Viem si predstaviť, ako sa po takom vydarenom plese musia cítiť ženské nohy. To vám určite nezávidím.
Dokonca ste sa narodili takpovediac v ženskom znamení – Panna. Sedí na vás jej charakteristika?
Úplne! Som puntičkár a snažím sa byť presný. Mám pocit, že som na toto stretnutie vyšiel z výťahu presne 10.00. Radšej chodím presne, lebo nenávidím čakanie a státie v rade na úradoch, lebo to je pre mňa obrovská strata času. Kamaráti sa ma snažia odhovoriť, aby som si čas nerozvrhoval na sekundy, ale majú to márne. Inak to neviem.
Ako vyzerá u vás to puntičkárstvo? Štipce na žinke rovnakej farby?
Nieeé! Ponožky musím mať vždy popárované, aby som ich potom nemusel hľadať. Mám rád čistotu – poriadok, umytý riad. Práve rozmýšľam, že musím umyť na byte okná (smiech). Všimol som si, že keď nie som doma, tak ich špinavé nevidím (smiech).
Ako vás prijal medzi radošincami Stanislav Štepka?
Neviem, ako mojich kolegov, ale mňa dobre. Bol so mnou veľmi spokojný, kvôli čomu mi dával veľký priestor pri hraní. Ba napísal pre mňa aj úlohu – Arpáša v hre Návod na po-
užitie, ktorá je doteraz mojou najobľúbenejšou. Vlastne, aj tu som hral ženu. Dokonca jeho mamu (smiech).
Čím bola pre vás Katka Kolníková?
Pani Kolníkovú som poznal veľmi málo, keďže po jej úraze nohy hrávala menej. Stretávali sme sa len príležitostne pri verejnej a rozhlasovej nahrávke. Najradšej a najviac si spomínam na naše vítania a rozlúčky. Vyžadovala si odo mňa bozk. Strašne rada sa so mnou bozkávala. Údajne mám v divadle najjemnejšiu pusu. Najsilnejší zážitok vo mne zanechala v hre Ženské oddelenie. Páčil sa mi jej monológ, do ktorého sa tak vložila, že sa na javisku rozplakala. Všetci sme sa zhodli, že tých tristokrát, čo sa hra reprízovala, túto úlohu nehrala, ale prirodzene prežívala.
Obsadzujú vás v mnohých slovenských divadlách a aj v českom filme. Nastálo však ostávate verný RND. Čo vás v ňom drží?
Musím vám to vyvrátiť. Naposledy som napríklad odmietol poslednú hru, ktorú budú v RND skúšať na jeseň. Chcem si skúsiť aj niečo iné, aby som nechytil tú povestnú ponorkovú chorobu (smiech). Rád sa však vrátim, lebo tu funguje výborný kolektív. To si mohli, napokon, diváci všimnúť aj na javisku, keď sme spievali (s Csongorom Kassaiom sme sa rozprávali počas festivalu Dotyky a spojenia po vystúpení RND na open air scéne na Divadelnom námestí v Martine – pozn. red.). RND je aj o tom, že jeho herci sú radi spolu. Vo väčších divadlách nie je taký priestor na udržanie vzácnych celokolektívnych vzťahov. Polovicu času trávime na cestách, takže sme stále spolu. Na jednej strane nás to zoceľuje, ale na druhej hrozí ponorková choroba.
Udržiavate s niektorými kolegami aj vrúcnejší vzťah mimo práce?
Môj najlepší kamarát je Viktor Horjan, ale nie je z tohto divadla. Poznáme sa asi 12 rokov, diváci ho možno poznajú z Človečiny 2. Vnímam ho ako dobrého kritika a odborníka, ktorý ma svojou vehementnou prácou motivuje. Z radošincov sa rád rozprávam s Kristínou Farkašovou alebo Kamilom Mikulčíkom.
Z radošincov ste najobsadzovanejší herec. Pociťujete niekedy závisť?
Samozrejme. Herectvo je „najješitnejšia“ práca, ktorá existuje. Tí vás buď milujú, alebo zatracujú. Každý herec môže mať pocit, že mu niekto z kolegov „ukradol“ rolu, ktorú by určite zahral lepšie než on. Aj mne sa stalo, že mi vzali sľúbenú rolu. Bol som sklamaný, ale na druhej strane som režiséra chápal. On má predsa najjasnejšiu predstavu o tom, kto sa na konkrétnu úlohu najviac hodí.
Slovenskí diváci vás poznajú stále veselého, dobre naladeného...
Ále blbosť! To je len maska. Som depresívny typ. Panny majú melancholické cítenie, rozmýšľajú negativisticky a stále o sebe a svojich kvalitách pochybujú. Diváci sa už na mňa pozerajú ako na komika. Stal som sa ním vďaka výraznej tvári, lebo režiséri zverujú komické úlohy väčšinou ľuďom s takýmto typom tváre. Lenže potom nastávajú problémy pri ťažších úlohách, lebo už sú zaškatuľkovaní ako komici. Aj mňa to niekedy zamrzí. Tiež by som si rád zahral aj niečo iné.
Humor však nezapriete. Je to vlastne dedičná danosť. Doma muselo byť asi poriadne veselo...
U nás doma v Kráľovskom Chlmci pri Trebišove vládla taká atmosféra, že... No proste sme boli všetci v pohode (smiech). Otec veľmi nesrandoval, ale keď chcel, vedel byť veľmi vtipný. Aj mama. Mohol by som povedať, že humor som zdedil po bratovi, lenže ten je mladší, takže asi nie (smiech). Má bohovský humor. Pracuje síce s počítačmi, ale videl som ho hrať a bol by z neho perfektný komik.
Váš výzor je pri herectve nepochybne prednosťou. Mali ste niekedy kvôli nemu problémy?
Pravdaže. V detstve. Deti vedia byť kruté... Možno je môj úsmev takou obranou pred ich výsmechom. Vtedy som pociťoval nepotrebnosť, zbytočnosť.
Kedy sa to zmenilo?
Na strednej škole mi boli spolužiaci s učiteľmi veľmi vďační, keď som napodobňoval učiteľov. Sami ma o to požiadali. Sadli si na moje miesto a ja som im mal ukazovať, ako vyzerajú za katedrou. Musel som dávať pozor, aby som napodobňovaného učiteľa neurazil, ale aby sa bavil aj on. V tých chvíľach som sa kruto potil. Hrozný stres, žalúdočné kŕče! Vtedy som ešte nebol hercom a už som musel robiť pre herca to najťažšie – improvizovať. Imitovanie ma doviedlo neskôr k herectvu. I keď to bola ťažká úloha, bola i vďačná. Odvtedy ma spolužiaci naozaj „brali“.
Nemali ste byť náhodou elektrotechnikom?
No, to chceli okolnosti. Rodičia odmietali gymnázium, lebo by som po ňom musel študovať ďalej. Táto škola mi mala dať remeslo, bola pomerne blízko a rád som kreslil, čo by som v elektrotechnike využil pri nákresoch. Mal som navrhovať transformátory, generátory, vypočítať odpory... Nebavilo ma to. Vyžíval som sa za to v maďarskom jazyku a literatúre. K nemu som mal vrelý vzťah už na základnej škole. Robieval som si úlohy nad rámec a namiesto práce na poli som ležal v izbe a čítal nejaký román. Dá sa povedať, že to bol taký prejav osamotenosti, vylúčenia zo spoločnosti. Vytvoril som si vlastný svet, a to mi pomáhalo... V škole som však vydržal vďaka ochotníckej študentskej skupine, do ktorej ma zapísala moja spolužiačka. Tam som spojil moju schopnosť imitovať a lásku k literatúre a dotiahol som to až ku konkurzom v košickom divadle, kde som si odohral tri sezóny. Potom už prišla VŠMU a po nej radošinci... Napokon som však celkom za túto školu vďačný. Viem si sám opraviť zásuvky, vypínače a viem, čo s vybitými poistkami.

Skryť Vypnúť reklamu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 142
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 16 053
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 322
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 448
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 233
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 059
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 405
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 234
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 103
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 864
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

V Dubnici sme dostali tenisového kanára

Zápasy proti Dubnici nám nevychádzajú. Druhýkrát po sebe sme od tohto tímu inkasovali šesť gólov.

Zápas v Dubnici nám nevyšiel.

Krádež v dedine prekvapila

Neznámy muž si do svojho auta naložil celkom novú zbernú nádobu na kuchynský odpad.

Neznámy muž ukradol na Bystričke novú smetnú nádobu na kuchynský odpad.

FOTO: Ako Martin porazil Topoľčany

V šesťbodovom súboji Martinčania v piatok zdolali Topoľčany 4:1 a upevnili si tak druhé miesto v tabuľke. Dnes o 18. h hrajú naši v Dubnici.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?