v kabíne mužstva nadšenie. Martinský útočník, navrátilec zo zámoria, Rastislav Špirko síce bez tradičného úsmevu, ale ako vždy ochotne odpovedal na naše otázky.
Ako by ste zhodnotili derby súboj zo Žilinou?
Bol to taktický boj. Vedeli sme, že Žilina k nám príde za každú cenu vyhrať, že bude hrať takticky. Snažili sme sa zachytávať ich útoky už v strednom pásme, pozorne brániť a vyrážať do protiútokov. Dá sa povedať, že Žilinčania nemali čo stratiť a nakoniec aj s dávkou potrebného šťastia získali všetko.
V príprave sa vám síce herne darilo, ale nemali ste šťastie v koncovke, teraz ste v každom z prvých troch majstrovských zápasov dali po góle...
V príprave som cítil trochu tlak. Je to pochopiteľné, tri roky ma nik nevidel a cítil som, že sa od mňa čaká, že by som mal rozhodovať zápasy. Ja som sa snažil dokázať za každú cenu, že skutočne budem tomuto mužstvu osožný. Až príliš som sa snažil od začiatku o tom presvedčiť. Myslím si, že herne to nebolo zlé, ale góly chýbali. Teraz som rád, že som si to v úvode ligy vynahradil.
Mužstvo odohralo vyrovnané zápasy, po takých zrejme musela mrzieť strata bodov s Popradom aj Žilinou...
Rovnako aj ja si myslím, že sme ani v jednom zo zápasov nesklamali. Škoda len, že v zápasoch, v ktorých nám ušli body, nám to strelecky nepadalo. Určite musíme ešte popracovať na hre v presilovkách a lepšie premieňať šance, ktoré sa nám v zápase naskytnú. Každý zápas je iný, každý bude nesmierne ťažký, pre nás nesmierne dôležitý, ideme so zdvihnutou hlavou ďalej. Zo zápasov, ktoré sme prehrali sa treba poučiť.
Po dobrých výkonoch mužstva ožil aj martinský zimný štadión. Vy ste jeden z obľúbencov martinských fanúšikov, tešili ste sa na atmosféru domácich zápasov?
Práve na to som sa veľmi tešil. Som rád, keď mužstvo predvádza hru, ktorá sa divákom páči. Ľudia idú za takým hokejom, keď majú pocit, že hráči odovzdávajú všetko, čo je v nich. A pre hráčov nemôže byť nič krajšieho a lepšieho, ak to má v hľadisku odozvu. Je to obrovská vzpruha. Zatiaľ môžeme divákom len poďakovať za skvelú atmosféru, že aj keď sme doma prehrali, cítili sme, že zostali s nami.
Tri roky ste hrali v zámorí, nemali ste kontakt so slovenskou extraligou. Cítite po návrate nejakú zmenu?
Keď som odchádzal, hralo v extralige veľa kvalitných hráčov – osobností. Spomeniem Zdena Cígera. Ale pravdou je aj to, že vtedy boli v extralige iba štyri kvalitné mužstvá. Teraz sa zdá, že extraliga už nebude iba o štyroch mužstvách, ale o vyrovnanosti. Práve z toho mám pocit, že kvalita predsa len išla hore. Veľa mužstiev si robí zálusk na úspech, viaceré mužstvá majú vysoké ambície.
Prvé stretnutia síce naznačili, že vyššie ambíce by mohol mať aj Martin. V niektorých fázach zápasov sme herne predčili aj favoritov. Máme ale pocit, že za súpermi zaostávame v početnosti streľby, no a keď budeme v tomto ukazovateli skromní, nebudeme dávať veľa gólov...
Streľbu nezanedbávame, to mi verte. Ale v niečom súhlasím. Všetky góly majú rovnakú cenu, či sú pekné, alebo menej pekné. Asi bude treba upustiť od snahy o umelecký dojem, ale snažiť sa buldočou silou aj o dorážky. Hokej je dnes iný, ako kedysi. Už to nie je o góloch do prázdnej brány, ozaj treba viac strieľať a pred bránkou byť agresívnejší.