Článok pokračuje pod video reklamou
Martin - v kempe znížili dve pármesačné bábätká. Staršie z nich – Ester Katarína je polročnou dcérou zriaďovateľa kempu Daniela Diškanca, ktorý ju vychováva s družkou Jožkou Somorovou. Chlapček René sa narodil len pred dvoma mesiacmi Renáte Blaškovej a jej o 30 rokov staršiemu druhovi Viktorovi Bederkovi z Moravy. Ako nám povedali, žijú si tu svorne, bábätkám nič nechýba a vychovávajú ich tak, ako aj iní rodičia. V týchto dňoch ich však zastihla znepokojujúca správa z Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Martine – do konca septembra musia s deťmi kemp opustiť.
Riaditeľka odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR v Martine Katarína Katinová však ku danej problematike uviedla: „Deti v kempe pravidelne monitorujeme, najmä z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti žijú v podmienkach, v ktorých ich život, zdravie a vývoj nie sú vážne ohrozené. V opačnom prípade budeme postupovať v zmysle platnej legislatívy a využijeme všetky dostupné možnosti v zmysle zákona o rodine, zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately a občianskeho súdneho poriadku na riešenie vzniknutej situácie.“
Oba rodičovské páry môžu ostať pokojné. „Deti tu majú všetko, čo potrebujú - vodu, teplo, ktoré zabezpečujeme ústredným kúrením, sociálne zariadenie, domov, rodičov i jedlo. Videl som už žiť ľudí v stokrát horších podmienkach. Áno, viem, bývajú tu rôzne prípady, ale verím, že keby som sa prešiel po ulici a vošiel rad-radom do domov, našiel by som pár rovnakých. A tie nikoho nezaujímajú!“ rozhorčil sa Daniel Diškanec ešte pri predstave, že by mal s dcérou z jednej z dreveníc, v ktorej žije, odísť. Tá, ako už každá v kempe, je zateplená, zvnútra ostierkovaná. Provizórne skrýše z minulosti sa za roky existencie kempu zmenili na útulné malé domovy. Aj zvonka vidno, že domáci si dávajú záležať. Domy tamojší muži skrášlili drevenými ornamentami a zablatený dvor vydláždili.
Pribudli aj nové domce. Jeden z nich čaká na „vedúceho“, ako Diškanca v kempe volajú. Do izby s farebnou stenou, vyrezávaným bledým nábytkom so srdiečkami, rozkladacou posteľou a podkrovím sa však nenasťahuje sám. S výchovou dcéry Ester Kataríny mu pomáha družka Jožka s ich spoločnou 7-ročnou dcérou Alžbetkou. Všetci štyria zatiaľ bývajú v staršej chatrči, v ktorej majú zariadenú detskú izbu s ružovou stenou, posteľou plnou hračiek a vlastným sociálnym zariadením. Ostatní obyvatelia používajú spoločné zariadenie s WC, sprchou a kuchyňou uprostred dvora. „Nerozumiem, prečo má sociálka v kuratele aj moju malú a nepáči sa mi, že ma chodia kontrolovať. Som jej vlastný otec, zapísaný aj v rodnom liste, nepijem, nie som psychicky labilný a nezanedbávam ju. Poriadne sa o ňu starám,“ sťažoval sa ďalej Daniel Diškanec, ktorého spolužitie s dcérkou ohrozuje aj bývalá družka, Esterina matka. „Zrazu si na ňu spomenula a chce mi ju vziať. Odkedy ju porodila, neprejavila o ňu žiaden záujem. Malá sa narodila predčasne v siedmom mesiaci, vážila iba kilo a zistili jej čiastočnú detskú obrnu. Akiste k tomu prispel jej alkoholizmus počas tehotenstva. Mávala také striedavé fázy. Napríklad celý mesiac nepila, no potom si to za jeden týždeň poriadne vynahradila. Opíjala sa až do nepríčetnosti. Podala na súd žiadosť o umiestnenie dieťaťa do ústavu, kde by ju vraj chodila navštevovať. Ja jej však malú nedám. Postarám sa o ňu,“ bojovne vyhlásil. Matka dievčatka neprestala piť ani po pôrode a chvíľu po ňom z kempu odišla. Mamu malej Ester nahradila po odchode biologickej matky predošlá Diškancova priateľka Jožka, ktorá ju vníma ako svoju. „Sprvu som tu chodila iba cez deň. Teraz tu ostávam i na noc, nechcem od nej odchádzať. Má trochu spomalený vývoj a ja sa jej chcem naplno venovať a starať sa o ňu. Pred mesiacom sme ju pokrstili na Ester Katarínu a chodíme s ňou pravidelne k lekárovi,“ držiac ju na nohách sa k nám obrátila Jožka od svojej staršej dcéry. S ňou si v to po-obedie opakovala prvé písmeno abecedy v šlabikári. Alžbetka chodí do školy len pár dní, no už sa stretla s výhradami voči jej terajšiemu pobytu. „Vraj sa niektorí rodičia ozvali, že sa im nepáči, že býva v kempe. Ale prečo? Veď býva v čistote, v teple, nehladuje. Niektorí nemajú ani to a bývajú v domoch alebo bytoch!“ rozohnil sa znova Diškanec a priznal, že nie je odkázaný na pobyt v kempe. „Každý z nás máme vlastný dom, no bývame radšej tu, lebo nás v kempe potrebujú. Naša prítomnosť týmto ľuďom pomáha. Ja pomáham pri stavbách, vybavovačkách, Jožka ženám pri varení,“ vysvetlil.
Druhý kočík je „odparkovaný“ vedľa budúceho domova Diškancovej rodinky. Hoci je matka dvojmesačného René na nižšej mentálnej úrovni a otec bývalý alkoholik, obaja sú presvedčení, že dieťa dokážu vychovať. „Pred piatimi rokmi som porodila chlapčeka, no vzali mi ho a dali do pestúnskej starostlivosti, lebo som nemala kde bývať. Teraz už domov mám a tohto syna si už nedám. Sama som vyrástla bez rodičov v detskom domove. Chcem ho vychovať a zatiaľ mi to ide. Pravidelne ho kúpem, chodím ku doktorke. Pochválila ma, že je dobre vykŕmený a vyzerá na 4 mesiace,“ povedala nám chvíľu po jeho nakojení. Malý René si následne hovel v náručí svojho už šedivého otca, ktorý sa s ním prechádzal po dvore. „Nemáme sa kam podieť, kemp je zatiaľ našou jedinou záchranou. Ak by sme museli odtiaľto odísť, možno by sme išli na Oravu. Jeden pán nám sľúbil pomoc, byt. Ale to nie je také isté...“ naznačil 60-ročný otecko, ktorý má aj ďalšie dospelé deti.
Pár žije v priekopskom kempe od minulého leta a na živobytie si zarába predajom časopisu tak ako ostatní jeho obyvatelia. Takto si bývalí bezdomovci prilepšujú po celom Slovensku, čo konkrétne tejto dvojici veľmi pomohlo. „Chodila som predávať aj ako tehotná, čo si v niektorých mestách všimli novinári a napísali o mne. V oravských novinách som mala dokonca aj inzerát. Ľudia naň i na články reagovali veľmi prekvapivo. Poposielali mi pre malého kopu oblečenia, hračiek a aj kočík. Boli zlatí,“ tešila sa Renáta.
Čerstvej mamičke pomáhajú s dieťaťom aj susedia. Susedky si ho samy chodia pýtať pokočíkovať a rady jej aj poradia. Nad budúcnosťou si dvojica hlavu zatiaľ neláme. Zatiaľ sa aj pred prichádzajúcou zimou môžu ukrývať vo vyteplenom a ústredným kúrením vyhriatom malom drevenom domčeku, v ktorom bude aj dieťa v bezpečí. Ak by mali odísť, budú si musieť nájsť zamestnanie, aby mohli zaplatiť byt. To im však zatiaľ nehrozí.
