Knižnice ožívajú školákmi

Knihovníčka Jarmila Ziková vída od 4. septembra nielen tváre dospelých, ale aj mladšej generácie. Blatnickú knižnicu navštevuje 97 čitateľov, ktorých zoznam sa práve v tomto období a počas týždňa slovenských knižníc rozrastá a omladieva. Početnú základňu tvoria práve školáci, ktorí sa motajú okolo regálov povinnej literatúry. Pri nich sme našli aj stredoškoláčku Luciu Mondekovú s papierom v ruke. „Hľadám Kukučína, Balzaca, Čechova, Timravu. Potrebujem ich do školy a tu som zatiaľ vždy našla všetko. Inú knižnicu nepotrebujem, tu som vždy našla, čo som potrebovala,“ povedala. S rovnakou spokojnosťou sa pomedzi pulty pohybovali sestry Froľové. Mladšia, 8-ročná Vladimíra ako tretiačka veľa kníh do školy ešte nepotrebuje, a tak si sa zamerala na rozprávky. Jej staršia sestra - 13-ročná Henrieta si vyberala zo širšieho okruhu. „Využívam túto knižnicu naplno každý pondelok už piaty rok a vyhľadávam si dejepisné knihy, básne, ale aj báje a rozprávky.“
Jarmila Ziková má vo „svojej“ knižnici zastúpený podľa predpisov každý žáner a oblasť a snaží sa, aby v nej každý našiel všetko, čo potrebuje. Širokým výberom priťahuje všetky generácie. „Chodí mi tu asi štyri- možno päťročný chlapček. Samozrejme, vyberá si obrázkové rozprávkové knižky. Na moje prekvapenie však dnešné deti veľmi po rozprávkach nesiahajú. Aspoň nie po tých klasických, ale novodobých. Taktiež som si všimla, že viac ako rozprávky vyhľadávajú encyklopédie o zvieratkách, vede a technike a podobne,“ prezradila Jarmila Ziková, podľa ktorej „idú“ medzi deťmi najmä súčasní autori Ľubomír Feldek alebo Štefan Moravčík, no z políc sa vytrácajú aj knihy prózy pre deti a poézie blatnickej rodáčky Maše Haľamovej. Tie staršie siahajú aj po mimočítankovej literatúre a dievčatá s mamami po Táni Keleovej-Vasilkovej alebo Daniele Steelovej. Najväčšia bitka tu však zatiaľ bola kvôli Da-vinciho kódu.
Jarmila Ziková robí knihovníčku bezmála 40 rokov. Väčšinu z nich strávila v knižnici v Čechách a v Martine. V Blatnici, rodnej obci svojich rodičov, sa stará o knihy a čitateľov jednu desaťročnicu. Počas nej ani jeden pondelok nevynechala. Svojich čitateľov nenechala bez knihy. „Nikto ma nikdy nemusel zastúpiť a ani raz som nemala zatvorené. Len raz som bola na operácii nohy, ale z nemocnice som sa ponáhľala do knižnice. A aj keď mi vyšiel knižničný deň na pohreb, knižnicu som otvorila náhradne na druhý deň,“ pochválila sa a dodala, že chce, aby blatnická knižnica poskytla čitateľom viac ako bežné výpožičky kníh. „Začala som zakladať do skicov zaujímavé články o jednotlivých knihách a autoroch. Zoradila som ich abecedne a mohli by poslúžiť napríklad maturantom.“ Aj pre skutočných „fajnšmekrov“ má Jarmila Ziková malé prekvapenie. V zásuvke stola ukrýva staručké, takmer storočné viazania niektorých autorov. Najstaršie je od Eleny Maróthy–Šoltésovej z roku 1927 a na jej prvej, už zožltnutej strane sa nachádza Desatoro pre čitateľov, ktoré boli kedysi súčasťou každého viazania. Jarmila Ziková však vie, že pre jej čitateľov sú nepotrebné. Aj bez nich vedia, ako s knihou zaobchádzať.