Nedeľa, 14. august, 2022 | Meniny má Mojmír

Emil Horváth: V civile som celkom iný

Vynikajúci slovenský herec Emil Horváth zažiaril ešte ako študent vysokej školy. A to aj napriek tomu, že keď svojim blízkym oznámil, že ide na herectvo, spôsobil im absolútny šok. Ako mladík bol totiž introvert a túžil skôr po medicíne ako po hereckých š

ľapajach svojho otecka. Už v začiatkoch sa však ukázalo, že zdedil mimoriadny talent, ktorý rozvinul aj ako režisér. Dnes patrí k jedným z najlepších slovenských protagonistov a k obľúbeným režisérom. Pre pracovnú zaneprázdnenosť však „zmeškal“ časť synovej mladosti a aj dnes si musí voľné chvíľky kradnúť. Ak si nejakú nájde, sadne na bicykel a vychutnáva si zriedkavé ticho a krásy prírody.
Dnes ste považovaný za uznávaného a obľúbeného režiséra. Spomínate si však ešte na svoje začiatky, keď ste ako dvadsaťročný režírovali o generáciu starších hercov?
Od začiatku som mal dobré skúsenosti, prijali ma ako partnera. Keď som skončil školu, nastúpil som ako herec do martinského divadla. V tom čase tam pôsobila oteckova generácia. Z jeho priateľov a kolegov, ktorí ma poznali ako dieťa, sa tak stali moji kolegovia.
O pár sezón neskôr som ich už ako mladý režisér viedol a úžasne sme si rozumeli.
Režírovali ste aj otecka?
Áno, v Gogoľovej Ženbe. Zhodou okolností to bola moja prvá réžia na scéne martinského divadla a bolo to veľmi fajn. Režisér je totiž človek, ktorý prináša nápad a oni boli vynikajúci herci. Pôsobila tam vtedy celá tá vynikajúca generácia Tiborka Bogdana, Jara Vrzalu... Veľmi dobre sme si rozumeli.
Mali ste s oteckom aj doma kamarátsky vzťah, alebo vás vychovával prísne?
Otecko ma vychovával veľmi nepatrne. Tak, že som ani nevedel, že som vedený.
Vychovávali ste tak aj vy?
Neviem. Keď bol náš syn malý, bol som mimoriadne zamestnaný herec a manželka bola mamička, ktorej som hovoril - najväčšia na svete. Ona by bola kvôli dieťaťu dala všetko bokom. Takže mám pocit, že som bol taký nedeľný ocko. Medzi filmovačkami. Určite som bol obetavý, ale nemal som toľko času. Dodatočne to aj ľutujem, lebo človeku niektoré udalosti ujdú. Dnes si veľmi nepamätám na veci, ktoré sa udiali, keď mal náš syn tri, štyri roky. A moja manželka vie určite všetky detaily. A keby som sa mal porovnávať s mojím otcom, myslím, že on bol trpezlivejší. Bola to tá vojnová generácia, ktorá mala väčšiu pokoru. V zdravom slova zmysle.
Mali ste jej vy menej?
Myslím si, že ani mne tá zdravá pokora, ktorá je v kumšte veľmi dôležitá, nechýba. Umenie je totiž veľmi špecifické povolanie. Úradník v banke nemusí každý deň verejne dokazovať opodstatnenosť svojho postu. U umelca sa čaká vždy niečo nové, čím zaujme. Tlak je omnoho väčší a ten zároveň pokoru aj buduje. Herec je totiž závislý od svojho fyzického stavu, od pamäti.
Rozmýšľali ste preto niekedy aj o „záložnom“ povolaní? Keby náhodou...
Neuvažoval som tak. K herectvu som sa totiž dostal okľukou. Keďže som bol dosť dobrý v chémii a biológii, tak som si na strednej napísal ako prvú vysokú školu medicínu. Aj som dvoch svojich kamarátov pripravil na prijímacie pohovory z chémie a biológie. Dnes sú to primári a riaditelia nemocníc. No v januári boli talentové skúšky na FAMU, ktorú som si zapísal ako ďalšiu zo škôl. Tam však vtedy nebrali bez praxe a prax, ktorú mi ponúkali ako človeku, ktorý nemá nič s filmom spoločné, sa mi nepozdávala. Nechcel som robiť nejakého poskoka. Tak som si povedal, že herecká fakulta by bola prípadne dobrá príprava na filmovú réžiu. Keď som potom točil svoj prvý film v Prahe s režisérom Juračkom a prezradil mu, že chcem prestúpiť na FAMU, povedal mi, že by to bola škoda. Prehovoril ma, aby som skončil herectvo a potom to skúsil. No už v druhom a treťom ročníku na VŠMU som mal veľmi veľa príležitostí v televízii a dá sa povedať, že do praxe som už odchádzal ako renomovaný herec, čo sa týka filmovej a televíznej tvorby.
Boli ste už v mladosti exhibicionista?
Absolútne nie. Pre všetkých muselo byť moje rozhodnutie študovať herectvo absolútny šok. Bol som totiž introvertný, vôbec som sa neprejavoval. Takže, keď otecko kolegom povedal, že ma prijali na herectvo, tí reagovali: „Emil? To nie je možné.“ Nebol som totiž veľmi komunikatívny a viac som písal. No naštartovala ma naša slovenčinárka, ktorá nám robila triedne kolá recitácie. A keď tam bol jeden môj spolužiak hodnotený, že dobre recituje, tak som si nedal servítku pred ústa a povedal som, že síce hovorí slová, dĺžky a mäkčene, ale myslím, že nerozumie, čo hovorí. Ona chuderka očervenela a povedala, že je ľahké kritizovať, ale ťažšie to dokázať. Tak som šiel do kníhkupectva a kúpil som si debut Jozefa Mokoša, Praskanie krvi. Bola to malá, 35-stranová knižôčka básní. Naučil som sa a zarecitoval to a profesorka uznala, že som reagoval opodstatnene. Tam niekde som objavil svoju dispozíciu. Na študentských večierkoch som zas zistil, že viem postaviť scénku. Vtedy som si uvedomil, že to funguje, že sme v podstate dvaja - v civile som celkom iný ako na javisku.
Nebáli ste sa na začiatkoch konfrontácie s otcom? Toho, že budete musieť obhajovať meno?
Spočiatku som si to vôbec neuvedomoval. Až na to, že som prišiel do martinského divadla a máte takých, čo sú vám naklonení a takých, ktorí sú a priori proti. A my sme boli prvá generácia hereckých detí. Viem, že ešte nebohý Ondriš Jariabek mal dcéru herečku, ale tá emigrovala. Potom bol Martin Huba a o dva roky za ním ja. A keď som končil vysokú školu spolu s Milanom Kňažkom, uvedomil som si, že na rozdiel od neho mňa čaká v praxi niekto s mojím menom, s kým ma budú porovnávať. Kdežto on bol on. No už na škole som aj nadobudnutou praxou, tým, že som točil, bol vyhranený ako osobnosť. Takže v martinskom divadle som potom pri jednej príležitosti povedal, že ak chcú druhého otecka, pomýlili sa. Ja som niekto iný. A to som vôbec nemyslel pejoratívne. Otcovu generáciu som si mimoriadne vážil. Mám však dojem, že to porovnávanie trvalo veľmi krátko. Ľudia rýchlo akceptovali, že sme dvaja a mali nás dokonca veľmi radi, aj keď sme spolu hrali.
Radi ste spolu hrali?
Myslím si, že áno. Že sme si na javisku rozumeli. Keď som sa potom oženil s Vierkou, tak sme párkrát hrali spolu ako rodina. Napríklad Čapkovho Lúpežníka. Veľmi rád na to spomínam.
Vaším bývalým spolužiakom a aj dobrým kamarátom je Milan Kňažko,
o ktorom vyšla kniha s názvom Hráč. Ste aj vy hráč, alebo len herec?
Myslím, že ja nie som hráč. Nemám takú povahu.
Obišlo vás vari aj mladícke bohémstvo?
To nie. Hovorím tomu, že každý máme utajeného svedka svojej mladosti. My sme si s Milanom vzájomne svedkami. Ale to patrí minulosti...
Iba vy traja s pánom Kňažkom a so svojou manželkou ste skončili herectvo vo vašom ročníku. Boli ste dobrá partia?
Myslím, že áno. Život to potvrdil, aj keď nás zaviezol na iné prístavy.
Kedy preskočila iskra medzi vami a vašou manželkou?
Počas vysokej školy sme spolu nechodili. No keď sme v martinskom divadle hrali Rómea a Júliu, tak to prišlo. Vtedy sme sa poznali už dosť dlho a potvrdilo sa mi, že si budeme ľudsky rozumieť, akceptovať jeden druhého a tolerovať sa. Lebo, ako hovorí Pasternak, život nie je poľom prejsť. Asi svoju úlohu zohralo aj to, že sme sa dosť dobre poznali.
Keď dnes sledujete mladých - svojich študentov - dvoria si inak ako vy kedysi? Je vzťah muž - žena podľa vás iný?
Mám dojem, že je to určené už len tým, že táto generácia často tancuje sama. To je pre mňa nepochopiteľné. My sme boli ešte generácia, ktorá chodila do tanečnej a kontakt muž - žena sme brali inak. Mám dojem, ale to nie je len o mladej generácii, že dnes sú ľudia väčší egoisti a ide im o uplatnenie seba samého. Nedá sa to, samozrejme, zovšeobecňovať. No dnes máte ľudí, ktorí povedia, že nepotrebujú partnera alebo otca svojho dieťaťa. Ľudia viac hrajú na svoje tričko, čo niežeby sa mi nepáčilo, ale v kumšte sa to musí „ukočírovať“. Lebo herectvo je individuálny šport, ale divadelné predstavenie je kolektívna záležitosť. A herecký kontakt je podmienený schopnosťou ľudského kontaktu. Pokiaľ na javisku vidíte milenecký príbeh, tak keď je dobre urobený, musia mať ľudia v hľadisku pocit, že tí dvaja majú možno niečo spolu aj v súkromí. O tom je umenie. A na to je veľmi dôležitý partnerský vzťah. Vnímanie a trošku aj potlačenie seba samého v prospech spoločného.
Stalo sa vám, že ste hrali milenecký pár s niekým, s kým ste si boli mimoriadne nesympatickí?
Mal som raz veľký konflikt s partnerkou, ale prekonal som sa, šiel som za ňou a povedal jej: „Toto je medzi nami. Ale večer o siedmej ma miluješ!“ Lebo lístok si divák zaplatil. V tomto povolaní je vlastne taká odkázanosť jedného na druhého, že závisť a intrigy sú cez túto závislosť dosť prefiltrované.
Ste mimoriadne vyťažený. Okrem toho, že režírujete, hráte v niekoľkých predstaveniach, učíte na vysokej škole. Nie je toľko práce o zdravie?
Kým je človek relatívne zdravý, vládze a funguje mu pamäť, tak to ide. No potom treba rýchlo zbadať moment, keď je pohár naplnený a treba si dopriať oddych. Ja mám teraz toľko práce, že som musel dve ponuky odmietnuť. Ale povedal som si, že si dám trošičku pauzu.
Odmietate s ťažkým srdcom?
Teraz som mal robiť dokonca operu, čo ma lákalo, no časovo sme to nevedeli zladiť, tak som to odmietol. Možno
o rok...
Ak si nájdete nejakú voľnú chvíľku, čomu ju venujete?
Je toho málo, ale chodím sa bicyklovať. Bicykel je dobrý, pretože ste v prírode a ja vtedy ani nikoho nepotrebujem na pokec, pretože toho mám inak dosť. Tak idem 30 kilometrov popri Dunaji, pozerám na bocianov a labute a úžasne si pri tom oddýchnem.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 16 195
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 15 011
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 191
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 680
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 311
  6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 3 980
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 012
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 448

Blogy SME

  1. Erik Kriššák: Jethro Tull v Trnave
  2. Tomáš Vodvářka: Moje druhé a poslední taneční - Manželské toccaty a fugy
  3. Teodor Hasala: Lož má krátke nohy
  4. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - rozhľadňa Dubeň
  5. Štefan Vidlár: Nedeľné minizamyslenie sa
  6. Peter Biščo: Čo, keď je v politike SAS niečo, čo zatiaľ nevieme ?
  7. Marek Kytka: Oba góly Slovanu Bratislava proti Olympiakosu takmer zbúrali štadión!
  8. Za živé rieky: Ipeľ. Rozdelená krajina, rozdelená rieka
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 863
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 884
  3. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 113
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 837
  5. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 7 926
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 720
  7. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 4 757
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 924
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Dobré správy z MY

Stop negatívnym správam. Posielame výber pozitívnych a zaujímavých článkov z rôznych regiónov po celom Slovensku.


11. aug
Marek Štefula so synom Alexom.

Na spastické svaly môže malému bojovníkovi pomôcť špeciálna operácia v Barcelone.


13 h
Marek Pacalaj vymenil martinský dres za žilinský.

V posledných rokoch sa v drese nášho najväčšieho rivala zo Žiliny objavovalo viacero martinských odchovancov. Pred blížiacim sa ročníkom sa situácia zmenila, a ak nepočítame manažéra Františka Skladaného, ktorý občas naskočil na ľad, zatiaľ je v hráčskom kádri celku spod Dubňa len Marek Pacalaj.


16 h
Novinky z MY regióny.

TOP správy z regiónov: Prehľad najzaujímavejších informácií a najčítanejších správ z MY Regióny v uplynulom týždni.


12. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Každá jedna obložená misa je originál.


11. aug

Ak nosíte vodu z potoka vo vedrách, nič sa nedeje, ak využijete čerpadlo bez schválenia, hrozí vám pokuta.


12. aug

Tajomstvo vedela odhaliť dotykom rúk, pohľadom a správnymi otázkami.


Cyril Urban 21 h

Pre Slovákov je zákazník pán, pre Japoncov Boh, upozorňuje na rozdiely Dávid Lehuta.


12. aug

Blogy SME

  1. Erik Kriššák: Jethro Tull v Trnave
  2. Tomáš Vodvářka: Moje druhé a poslední taneční - Manželské toccaty a fugy
  3. Teodor Hasala: Lož má krátke nohy
  4. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - rozhľadňa Dubeň
  5. Štefan Vidlár: Nedeľné minizamyslenie sa
  6. Peter Biščo: Čo, keď je v politike SAS niečo, čo zatiaľ nevieme ?
  7. Marek Kytka: Oba góly Slovanu Bratislava proti Olympiakosu takmer zbúrali štadión!
  8. Za živé rieky: Ipeľ. Rozdelená krajina, rozdelená rieka
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 863
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 884
  3. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 113
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 837
  5. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 7 926
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 720
  7. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 4 757
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 924
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?