lovenské komorné divadlo v Martine sa preto zákonite stal teritóriom mimoriadnej citlivosti tohtoročný medzinárodný festival Divadelná Nitra. Celkom presne, jeho otvárací večer, piatok 22. septembra 2006 o desiatej večer, keď nastala očakávaná hodina pravdy. Na (už) jedenástom ročníku slávnosti udeľovania Dosiek sa pod koncentrovaným dohľadom slovenskej divadelnej obce zverejnilo, či z bohatých piatich nominácií pre martinskú inscenáciu Ivanova došlo aj k ich premene na udelené Dosky. Táto cena - z mála chudobných ocenení v divadelnom kumšte - je pre divadlá na Slovensku aj preto takmer Oscarom.
Od pamätného piatkového pozdného večera je šokujúcou, takmer nevídanou udalosťou (pre zasväteným však prekvapujúcou určite iba zdanlivo), že všetky nominácie sa v Nitre pred slávnostným publikom premenili pre Slovenské komorné divadlo Martin na naozajstných päť divadelných Dosiek.
Za oceneného Ivanova - najlepšej inscenácie na Slovensku v divadelnej sezóne 2005/2006 - doniesol domov, do martinského divadla jednu z Dosiek Andrej Hrnčiar. Svojím fyzickým vekom, ako i počtom funkčných rokov ešte stále mladý, úspešný riaditeľ, tiež však dobrý manažér a dovnútra i navonok akceptovaný líder. Stojí na čele tohto úspešného divadla ešte iba tretiu sezónu, kupodivu už zažil - do tretice dobrého!
Vráťme sa k Doskám priamo
v centre diania, na doskách nitrianskeho divadla. Aké to tam bolo?
Pochopiteľne príjemné! Pri slávnostnom odovzdávaní piatich Dosiek pre nášho Ivanova som mal možnosť povedať ako riaditeľ úspešného divadla zopár viet. V prvom rade som zagratuloval všetkým tým, ktorí dostali víťazné Dosky. Moja špeciálna gratulácia patrila tým, čo ich dostali najviac!... Divadelný kostým, hudba, scénografia, réžia a vlastne celá inscenácia by neznamenali nič, keby im život na javisku, divadelnú podstatu nevdýchli herci svojimi umeleckými výkonmi. Som preto strašne rád a je mi veľkou cťou, že môžem stáť v čele divadla, ktoré má takých úžasných hercov. Herci nášho umeleckého súboru patrili vždy k slovenskej divadelnej špičke, čo potvrdzuje fakt, že strašne veľa ľudí od nás skončilo v Slovenskom národnom divadle. Pravda, mnohým to vždy nevyšlo. (V poslednom čase aj mne!)... Všetkým divadlám na Slovensku prajem, aby čo najviac divadelných kritikov, hlavne tých, ktorí hlasujú v tejto ankete, videlo čo najviac divadelných inscenácií, ktoré sa na Slovensku v sezóne urodili. Aby mohla byť táto anketa naozaj objektívna...
Ako si vysvetľujete, že martinské divadlo zabodovalo práve Ivanovom tak „frontálne“? Veď aj pred rokom-dvoma… vznikali v Martine veľmi dobré hry, viaceré sú na aktuálnom repertoári...
Som presvedčený, že je to spôsobené našimi divadelnými aktivitami. V júni sme zorganizovali veľmi úspešný už druhý ročník festivalu Dotyky a spojenia. Pozývame naň to najlepšie, čo vznikne tak v bratislavských, ako aj vo všetkých „vidieckych“ divadlách na celom Slovensku, nezabúdajúc ani na Prešov a Košice. V našom divadle teda mohli vidieť martinskí diváci, ale tiež divadelní kritici, ktorí prejavili záujem, dokonca (okrem bratislavskej ocenenej Manon Lescaut) všetky inscenácie nominované na tohtoročné Dosky spolu
s nami (Ivanov - VŠMU, Ujo Váňa - Divadlo A. Duchnoviča Prešov, Pred odchodom na dôchodok - Astorka Korzo Bratislava...). Slovenské komorné divadlo si tak aj festivalom získalo vážnosť a rešpekt v našom slovenskom divadelnom svete.
To je pravda, martinský divadelný festival sa veľmi dobre ujal. Určite už pomaly programujete jeho tretí ročník...
Našou ambíciou je, aby festival poskytol možnosť aktuálne na ňom udeľovať divadelné ceny, ktoré by boli objektívnejšie, ako sú Dosky. Veď, aká je to objektívnosť zo strany divadelnej kritiky, keď z 38 hlasujúcich v ankete Asociácie divadelných kritikov cestuje do slovenských divadiel na premiéry mimo Bratislavy tak asi sedem? Mimobratislavské divadlá sú tak zákonite znevýhodnené. Preto by mohli byť martinské Dotyky a spojenia ako festival divadla na Slovensku dobrým priestorom pre objektívne oceňovanie úrody v divadelnom kumšte. V priebehu týždňa by akreditovaní kritici divadla v Martine videli na javisku to najlepšie v sezóne. A tak by na záver mohli objektívne hodnotiť, bodovať, hlasovať a aj udeliť ceny tým divadlám, ktoré reálne videli… Nášmu tohtoročnému Ivanovovi pomohlo k „zviditeľneniu“ a úspechu okrem iného určite aj to, že sme ho krátko po domácej premiére hrali v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Takúto možnosť však slovenské divadlá bežne nemajú.
Postaviť dobrý dramaturgický plán, hrať kvalitné divadlo pre domáce publikum i kritiku, rozbehnúť týždňový celoslovenský divadelný festival v závere sezóny, to dá určite zabrať, a nielen lídrovi divadla?...
V tomto ohľade sa podarilo zostaviť v našom divadle skvelý tím, angažovať všetky divadelné zložky, od umeleckého súboru až po techniku. Preto ani naše prvé úspechy neberiem ako vlastné, ale ako potvrdenie dobrého nasmerovania celého vedenia Slovenského komorného divadla. Pravda, treba pripomenúť, že popri týchto umeleckých ambíciách „v tyle“ pracujeme aj na finiši rozsiahlej rekonštrukcie Národného domu. Naň dozaista netrpezlivo čaká a teší sa na skoré otvorenie celá martinská kultúrna verejnosť. Nie menej ako my v divadle! Tešíme sa na javisko, ktoré opäť ožije slávnostným otvorením a najmä prvou inscenáciou. Tou bude opäť a zhodou okolností starý dobrý pán Anton Pavlovič Čechov a jeho Čajka. Tentoraz ňou a v réžii osvedčeného Doda Gombára otvoríme zrekonštruovaný Národný dom.