Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Hotel opäť opráši pamiatku barónov

Už vyše dvestopäťdesiat rokov má ré-vaiovský rokokovo-klasicistický kaštieľ svoje miesto na námestí v Mošovciach. Vždy pre svoje okolie predstavoval honosné sídlo bohatého majiteľa.

V minulosti to boli Révaiovci, teraz je to spoločnosť Alpine group. Medzitým sa za jeho múrmi vystriedalo ešte zopár majiteľov. Ten predchádzajúci mal azda najťažšiu úlohu – zrekonštruovať kaštieľ a zviditeľniť ho ako trojhviezdičkový hotel medzi širokou verejnosťou. Dal mu meno Via Magna, čo v preklade z latinčiny znamená Nekonečná cesta. A toto pomenovanie ponesie aj vo svojej ďalšej pozemskej púti. Pred ostatnými révaiovskými kaštieľmi v Turci má tú výhodu, že je v pomerne dobrom stave a stačia mu len „malé“ opravy. Samozrejme, aj malé opravy v súvislosti s veľkým kaštieľom niečo stoja. Chce to bohatého investora... Ako boli kedysi baróni.
Nedá nám však nevrátiť sa trochu do histórie, keď ešte kaštieľ spravovali ozajstní baróni. Révaiovci pochádzajú zo Sriemskej stolice a v literatúre sa spomínajú od 13. storočia. Sú známi predovšetkým svojimi honosnými sídlami, vybudovanými po celom Turci, a ľudia ich už stihli opriasť mnohými povesťami. Veď je to už strašne dávno... Nedávno sme v NŽT písali o trebostovskej vetve tohto honosného rodu, teraz vám ponúkame pohľad na jeho sklabinsko–blatnickú vetvu a mošovský kaštieľ, ktorý bude už čoskoro otvorený pre širokú verejnosť.
Mošovčania sa často a radi pýšia kaštieľom, ktorý Révaiovcom patril od roku 1527 spolu so Sklabinským hradom. Dostali ho ako dar od kráľa Ferdinanda, no František ho vraj vtedy založil Mikulášovi Thurócymu za 511 zl. Už o rok dostal svoje majetky s konečnou platnosťou naspäť.
Populárni Františkovia
V prvej polovici 16. storočia boli najvýznamnejšími členmi rodu bratia František I. a Štefan, synovia Ladislava Révaia a Anny Estelekiovej. Z dvojice bratov bol azda šikovnejší František I.,
ktorý postupne získal turčianske hrady do svojho vlastníctva. Majetky
v Turčianskej župe získali bratia najmä za vernosť a podporu Ferdinandovi I. Habsburskému v jeho spore o uhorský trón s druhým súčasne panujúcim kráľom Jánom Zápoľským. František I. a Štefan tak predstavujú zakladateľov trebostovskej a sklabinsko–blatnickej vetvy. Menej známa trebostovská vetva sa začína Štefanom I. (podľa tabule II.), pokračuje jeho synom Ladislavom II. a jeho potomkami až do roku 1812 (podľa tabule V.), kedy vymiera bezdetným Františkom. Známejšia blatnicko-sklabinská vetva (podľa tabule VI.), ktorá sa neskôr spojila a volali ju ďalej len „turčianske majetky rodu Révaiovcov“, sa začína Františkom I.. Časom sa sklabinsko-blatnická vetva rozdelila na sklabinsko-štiavnickú a blatnicko–mošovskú.
Zakladateľ blatnicko-sklabinskej vetvy - František I. mal tri dcéry a troch šíriteľov rodu – Michala, Františka II. a Jána, ktorí boli povýšení do barónskeho stavu vraj už ako deti v roku 1556. Niektoré pramene uvádzajú, že František mal hodnosť baróna už v roku 1537. František najskôr získal iba polovicu panstva hradu v Sklabini (od Ferdinanda) a tú druhú získal o tri roky neskôr od Anny Ištvánfyovej, čo bola vdova po Mikulášovi Macedónskom.
Roku 1532 mu kráľ udelil dedičnú hodnosť hlavného župana Turčianskej župy. Hrad a panstvo v Blatnici získal po vymretí rodu Koromovcov. Vtedy k nemu patrili hrad Blatnica s podhradím, Sebeslavce, Belá, Laskár, Ďanová, Mošovce, Vieska s kúpeľmi v Tepliciach, Trebostovo, Jahodníky a časť Bystričky. Svojmu bratovi Štefanovi potom vyčlenil niekoľko majetkov v Trebostove, Jahodníkoch a na Bystričke.
Révaiovci vraj patrili medzi prvých protestantov a šíriteľov reformácie. Na svoje náboženstvo nútili prejsť aj svoj ľud. František dokonca korešpondoval s Martinom Lutherom a Filipom Melachtonom a roku 1539 prestal byť kalvínom. Syn Michala Révaia Peter Révai bol takisto významným členom barónskeho rodu a neskôr sa stal grófom. So svojou manželkou Máriou Forgáčovou žil na hrade v Sklabini. Bol prívržencom Habsburgovcov a priateľské vzťahy udržiaval aj s Jánom Jesseniom. Už počas štúdií na univerzite v Štrasburgu bol literárne aktívny, uverejnili mu viaceré články týkajúce sa rečníctva. Je spoluautorom aj najvhodnejšej hry pre vysokopostavené osoby. Prácou Dejiny Uhorska (De monarchia) sa zapísal do dejín nielen slovenskej, ale najmä uhorskej historiografie. Do svojich výpočtov deviatich národov a krajín Uhorska ale nezaradil Slovákov, lebo vtedy nemali vlastné administratívno-správne zriadenie. Nadčasové boli však jeho názory o starobylosti Slovákov, ktoré ďalej preberali predstavitelia slovenskej historiografie a podkladali nimi národno-obrodenecké koncepcie slovenskej minulosti. Východiskom pre túto prácu mu bola rozprava o uhorskej korune (De sacra corona...), v ktorej prisúdil uhorskej korune priam magickú silu a vplyv na historické dianie.
O Petrovom bratovi Františkovi III.
kolujú povesti, že vraj bol škaredý a neoplýval veľkou múdrosťou. No „preslávilo“ ho najmä jeho nešťastné manželstvo so Zuzanou Forgáčovou. Podľa priezviska je zrejmé, že to bola sestra Márie Forgáčovej, Petrovej manželky. So svojou manželkou žil v Sklabini aj so svojim bratom Petrom. Okrem toho, že nebol príliš múdry, bol aj veľmi žiarlivý a keď si vypil aj násilnícky. Preto vraj Zuzana hľadala šťastie u iného muža – Petra Bakiča. Mohlo ísť o brata Františkovej matky alebo jej syna, lebo ona sa volala za slobodna Anna Bakičová. Bakič súperil o Zuzaninu priazeň na hrade Sklabiňa najskôr s Františkovým vedomím, no neskôr aj bez jeho pozvania. František chcel zabrániť ich stretnutiam, preto sa presťahovali do Holíča. Ani to však nepomohlo, ich láska bola silnejšia. Bakič sa pokúšal zabezpečiť ich rozvod, ale nakoniec v januári roku 1607 ju dal uniesť z Holíča na Plavecký hrad (okres Senica). Prípadom sa zaoberala stolica, krajinský snem, ostrihomský arcibiskup a dokonca i vesprémsky biskup (podľa turzovskej korešpondencie). Dlhotrvajúce manželské rozpory sa definitívne ukončili až Františkovou smrťou.
Priamymi rodákmi z Mošoviec sú synovia kráľovského komorníka Františka Révaia - Ján Nepomuk a Juraj. Ján Nepomuk Révai pôsobil ako hlavný banský gróf, riaditeľ banských a lesných majetkov a Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Funkciu dedičného župana Turčianskej stolice zastával do svojich 64 rokov a v tomto roku aj zomrel. Vo funkcii dedičného župana pokračoval po jeho smrti Juraj Révai, ten hneď po štúdiách hospodáril na rodinných majetkoch v Mošovciach. Keď sa však roku 1849 vrátil ako cisársky komisár z Pešti, začal vraj vládnuť tvrdou rukou proti slovenským záujmom. V Mošovciach sa tiež narodil Imrich Révai, ktorý slúžil ako dôstojník v kráľovskej garde a neskôr v husárskom pluku grófa Erdödiho. Za zásluhy vo vojne s Tureckom bol dva roky pred smrťou poctený rytierskym krížom Radu Márie Terézie. Zomrel, keď mal štyridsať rokov.
Opradený povesami
S menom posledného potomka Révai-ovcov, Františkom, je spojených mnoho povestí. Jozef Tatár ich spracoval vo svojej publikácii Turčianske povesti. Jedna z nich je o Barónovom hrobe. František bol známy svojou záľubou v horách a veľkofatranských lesoch, preto sa po nich často prechádzal. Takisto vášnivo rád aj poľoval. Raz si vyhliadol jedného jeleňa – štrnástoráka a keď mal zamierené, jeho kôň sa splašil. Keď sa celý dokrvavený prebral k životu, vraj sa mu zjavil pán lesov Fatran sediac na jeleňovi, ktorého chcel František skoliť. Fatran mu sľúbil, že ho vylieči lesným tichom a priezračnou vodou z jeho studničiek pod jednou podmienkou - keď príde jeho čas, musí sa do hôr navždy vrátiť. Tak aj bolo a František sa nedal pochovať v rodinnej hrobke, ale v hore Pod hadím vŕškom, kde mu ešte počas života postavili náhrobný kameň. Ešte veľakrát sa barón potom prechádzal v hore, Fatran ho naozaj uzdravoval. Keď zomrel, skutočne ho Pod hadím vŕškom aj pochovali. Toto miesto dodnes Mošovčania navštevujú pri svojich prechádzkach po hore, ktorá má na nich blahodarné účinky.
V kaštieli bol detský domov
Po smrti posledného potomka Františka - po 1. svetovej vojne vlastnili kaštieľ rodinne spriaznení Hubaiovci. V roku 1946 tu bol zriadený štátny detský domov. V prvom roku svojej existencie tu našlo svoj náhradný domov 85 detí z celého Slovenska vo veku od 3 do 18 rokov. V hospodárskej časti fungovala materská škola, neskôr internátna obytná škola. Po nej vzniklo poľnohospodárske odborné učilište. Potom objekt kúpila od obce Slovenská filmová tvorba Bratislava, ktorá ho po rekonštrukcii využívala na rekreačné účely. Historické priestory využili filmári naposledy v ságe o turčianskych zemanoch Alžbetin dvor.
Novšie dejiny kaštieľa sú už známejšie. Najskôr ho kúpila spoločnosť Via Magna. V roku 2001 však kaštieľ zavreli a až do roku 2003 sa za jeho múrmi nič nedialo. V tomto roku odkúpila pozemky spoločnosť Alpine Group a s udržiavacími prácami tu začali v decembri roku 2005. Dovtedy vetrali a vykurovali priestory a zachraňovali, čo sa dalo.
Od októbra v prevádzke
Kaštieľ postavili v 2. polovici 18. storočia na okraji parku. Je to dvojpodlažná budova so širokým dreveným schodišťom, ktoré zabezpečuje prístup na poschodie. Po predchádzajúcom majiteľovi - spoločnosti Via Magna, je vybudovaný aj praktický výťah, ktorý mierne signalizuje modernú dobu. V konštrukcii stavby sa moderná doba samozrejme ani po rokoch neprejavuje, azda len kompletným vybavením apartmánov, izieb či reštauračného zariadenia. V žiadnej izbe totiž nebude chýbať kompletné sociálne zariadenie, ďalej tu bude televízor, telefón, v niektorých izbách dokonca možnosť pripojenia na internet. Podľa slov riaditeľa pre investície Zdenka Vlčeka izby sú už hotové. Čaká sa len na vyčistenie a zariadenie hotelovým nábytkom. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Alexandra Randina sa ale kaštieľ uvedie do prevádzky až koncom septembra alebo začiatkom októbra, keď je naplánované finále rekonštrukčných prác. Údržba a oprava celého objektu bude teda trvať celkovo desať mesiacov, ak nerátame čas, keď kaštieľ stál od roku 2003 po december 2005 bez stavebného ruchu.
Trojhviezdikový hotel aj školiace centrum
Okrem viditeľne poškodených vonkajších omietok opravovali stavbári a remeselníci tiež nátery, maľby vo vnútri kaštieľa, opravu potrebovali aj rozvody vody a kanalizácie, vymieňali sa zhnité koberce. V kuchyni sa vymieňalo celé zariadenie, aby spĺňalo normy EÚ. Reštaurácia bude k dispozícii aj pre širokú verejnosť, nielen pre ubytovaných. Azda najviac poškodenou časťou bola vináreň v pivničných priestoroch, kde sa nachádza 9 metrov hlboká studňa. S vlhkom, ktoré má tendenciu stále sa tu tvoriť, majú majitelia veľké problémy. Podlahu museli položiť nanovo a zo studne sa stále odčerpáva voda, lebo hrozí, že „sa vyleje“ dnu. Aby odstránili vlhkosť, zabudovali tu ohrievače, ktoré budú zapnuté aj počas prevádzky.
V materiáloch, ktoré nám poskytol konateľ spoločnosti o celej prestavbe, sa uvádza, že základným jej plánom je sprevádzkovať ubytovacie a spoločenské priestory hotela a poskytovať služby na úrovni trojhviezdičkového hotela. Budú v ňom pracovať aj Mošovčania. Ďalším krokom v prerábaní bude výstavba komplexu, ktorý by mal slúžiť ako školiace, kongresové, liečebno–diagnostické a športové centrum. Stáť by malo na mieste zbúranej hospodárskej budovy, hneď vedľa nového kaštieľa. V súčasnosti získavajú povolenia a licencie pre zriadenie takéhoto školiaceho centra, a to nielen pre záujemcov z podnikateľskej sféry.
Rehabilitané aquacentrum
Súčasťou parku pri kaštieli je aj klasicistický záhradný pavilón. Postavili ho
v roku 1800 ako skleník. Teraz plní funkciu aquacentra, teda rehabilitačného strediska nielen pre ubytovaných. Vybavený je bazénom, vírivými vaňami i dvoma saunami. Opravovať na ňom museli strechu, omietky, obklad, zariadenie, vymenili vonkajšie osvetlenie i sieťky na oknách, lebo vraj miestna mládež si na nich vybila nadbytočnú energiu. K rozbitiu okien nedošlo, ku krádeži však predsa. Vykradnutá bola sauna... V aquacentre teda bude všetko tak, ako to bolo za minulého majiteľa – dokonca ponesie aj ten istý názov – Aquacentrum Janka podľa vtedajšej zamestnankyne Jany Pálešovej. Ťažko uveriť, že v minulosti túto krásnu presklennú budovu používali aj ako stajňu pre kone. Už v blízkej budúcnosti by to malo byť znova miesto odpočinku
v krásnom prírodnom prostredí.
Nedovolil vystavať železninú trať
K Mošovciam neodmysliteľne patrí chránená prírodná pamiatka Mošovské aleje, ktorú tvorí 16,5 ha rozľahlý anglický park a sústava viacerých alejí pozdĺž ciest v obci. Baróni Révaiovci park založili pravdepodobne ešte pred postavením kaštieľa a svojou rozlohou sa radí medzi najväčšie na strednom Slovensku. Ľudia vravia, že posledný František vraj tak veľmi miloval hory, že nedovolil vybudovať železničnú trať cez Mošovce, aby sa neznečistilo ovzdušie a nevytratila pohoda z hôr. Preto dnes tadiaľto železnica nevedie, odklonili ju cez Malý Čepčín.
Ku kedysi romantickému ostrovčeku lásky v parku sa viaže tiež nejedna legenda. V minulosti sa tu vraj stretávala Mária Révaiová, žena starého a vraj škaredého Františka Révaia, s Jánošíkom. Po tom, ako ich Révai raz pristihol, zbil Máriu a Jánošík ju potom liečil na ostrove, kde sa vraj všetky rany hoja lepšie. Dnes je ostrovček zarastený burinou a krovinami a ničím nepripomína romantické miesto. Keďže do vlastníctva spoločnosti nepatrí pozemok parku, bude sa oň aj naďalej starať obec.
V parku je ešte jedna stavba zo začiatku 90. rokov. Roku 1911 si dali Révai-ovci postaviť podľa plánu H. Schmala mauzoléum. Táto stavba je dvojetážová: horná časť plnila funkciu kaplnky, spodná krypty. Fasáda je dodnes bohato členená neogotickými prvkami. Autorom portálu a okien je J. Molnár z Budapešti. Pri príležitosti 750. výročia (1983) prvej písomnej zmienky o obci sa mauzoléum stalo Múzeom mošovských remesiel. Medzi jeho najväčšie exponáty patrí pečatidlo čižmárskeho cechu z roku 1707 a cínová fľaša cechu čižmárskeho a obuvníckeho z roku 1777.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  6. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  8. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  9. Aká je chémia vôní
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 30 255
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 699
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 748
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 652
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 717
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 256
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 8 225
  8. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 8 084
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 971
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 724
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Dušan Gregor: Martin si nezaslúžil prehrať tak vysoko

Piatková bitka o Strečno skončila jednoznačným víťazstvom Žiliny. Aktéri z obidvoch táborov sa však zhodli na tom, že výsledok úplne neodrážal dianie na ľade.

V derby sme nestačili na Žilinu.

Gader chcú rozvíjať

v Blatnici zriadili automatické parkovisko. Plánujú z neho financovať rozvoj doliny.

Automatické parkovisko je len prvým krokom k lepšej budúcnosti Gaderskej doliny.

Spílili nebezpečný strom

Viac než storočný strom mohol ohrozovať majetok i životy.

Strom bol nebezpečný, museli ho spíliť.

Martin zabojuje o prestížny titul

Metropola Turca je v hre o Európske hlavné mesto kultúry. Kompetentní sa odvolávajú na históriu, kandidatúru stavajú na projekte z roku 2008.

Igor Válek (vľavo) a Peter Cabadaj, ktorí zastrešujú projekt kandidatúry Martina na Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Nitra vybrala nového dopravcu, Arriva v súťaži neuspela

Dvaja neúspešní účastníci súťaže môžu podať námietky.

Obnažená a dobitá žena ležala pred bytovkou v Holíči

Pred incidentom v meste popíjala s dvoma mužmi.

Už ste čítali?