Iba raz prerušená suverenita

. Podchytili školskú mládež a najmä Základná škola na Mudroňovej ulici v Martine sa stala liahňou vodnopólových nádejí. Do PVK angažovali výborné hráčky z niekdajšieho Sovietskeho zväzu a na určitý čas aj trénera. Domáci tréneri Vladimír Veselovský, Rastislav Zibolen, Marián Žucha a ďalší sa stali učenlivými trénermi a svoje praktické a teoretické vedomosti začali vtĺkať do hláv nádejných adeptiek vodného póla. Nadväzovali aj na tradície vrútockého plavectva ešte z medzivojnovej Československej republiky. Do Vrútok sa teda vrátilo ženské pólo.
Po prvom titule prišla séria
Prvý majstrovský titul v roku 1997 sa stal lákadlom. Napriek tomu im ho o rok opäť uchmatli Košičanky a začal sa boj o víťazstvo, ako sa hovorí – na ostrie noža. Od roku 1999 majstrovský pohár už neustále zdobí vrútockú vitrínu. Teda, koncom septembra tohto roku získali Vrútočanky svoj deviaty majstrovský primát, ôsmy po sebe. Práve v skončenom ročníku sa do prvenstva vážne zaangažovali súperky Topvaru Topoľčany, ktoré v základnej časti neustále viedli tabuľku ligy. Úradujúceho majstra dokonca šesťkrát porazili. Ak chceli Vrútočanky obhájiť titul, museli sily sústrediť na semifinálové i finálové zápasy. Bolo to jediné správne rozhodnutie, lebo družstvo prežíva omladzovací proces, skúsené treba nahrádzať nádejnými, ktoré hodne môžu zapadnúť do majstrovského súkolia.
Juniorky sa chopili šance a keď sa vrátili Migrová so Žiakovou zo zahraničného pôsobenia, kolektív sa nielen upevnil, ale aj zosilnel. Svedčí o tom aj skvelý nástup do semifinále, v ktorom súperky Piešťan predčili v každej činnosti a potom sa už len čakalo na finále.
Formu naznačili už v Strakoniciach
Ešte predtým sa najlepšie celky zúčastnili na Česko-Slovenskom pohári v Strakoniciach, vrútocké dievčatá nenašli premožiteľa a keďže pohár vyhrali tretíkrát po sebe, stali sa jeho trvalými vlastníčkami. Finále ligy sa hralo na tri víťazné stretnutia. Prvé dva zápasy sa odohrali vo Vrútkach a ďalšie tri prisúdili vedúcemu družstvu ligy ako výhodu. Vrútočanky si už doma vytvorili ideálnu východiskovú situáciu, keď v oboch stretnutiach vyhrali 18:7 a 14:6. V Topoľčanoch sa hralo iba jedno stretnutie, ktoré po výsledku 4:7 uzatvorilo účet pre Vrútky. „V základnej časti ligy sme odohrali 24 zápasov,“hovorí tréner Marián Žucha. „V súboji s Piešťanmi a Bratislavou sme nestratili ani bod, mali sme len šesť prehier na konte s Topoľčanmi a len dvakrát sme ich dokázali poraziť,“ zdôrazňuje. „Prehry idú najmä na vrub omladzovaciemu procesu, ktorý je nezvratný a z hľadiska perspektívy aj prospešný. Šancu dostávali najmladšie - Murčeková, Kollárová, Kozová, Eva Hájková a Očenášová. Popri ostrieľaných získavali cenné skúsenosti. Avšak najmä príchod legionárok dal dohromady kolektív, ktorému stúpli sily a stal sa nepoddajným. Pravé krídlo - ľavoruká Žiaková a výborná Migrová správne nasmerovali finálové dianie.“
Predĺžené ruky trénera
Najlepšie a najskúsenejšie odbremeňovali aj trénera. Keď mal pracovné povinnosti v dopoludňajších hodinách, hráčky viedli prípravu bez neho. Pred odchodom na rozhodujúce stretnutia do Topoľčian chcel tréner usmerniť dievčatá po taktickej stránke. A prekvapene počul zverenkyne, vraj, tréner, my už máme taktiku.
„Vtedy som bol milo prekvapený a mohol som v Topoľčanoch vystupovať vlastne v úlohe manažéra,“ zdôraznil s úsmevom.
„Na rozhodujúci zápas sa nedá zabudnúť,“ tvrdí novopečená kapitánka Michaela Tachezyová. „Migrová velila a najmä my, mladšie, sme sa prispôsobovali. Neustále prízvukovala, aby sme sa sústreďovali len na hru, čisto bránili a nenechali rozhodcov nás vylučovať. Napriek tomu sme sa dostali do početnej nevýhody až 12-krát, šťastie, že domáce presilovku premenili iba jediný raz. Túto bilanciu zabezpečila najmä brankárka Chudziaková, ktorá nahradila skvelým spôsobom Ratveiskú, odcestovanú do Anglicka.
Sparťanské podmienky
Prázdniny využili hráčky – školáčky na intenzívnu prípravu a päť junioriek z reprezentácie Slovenska tvrdilo muziku. Svedčí o tom fakt, že Topoľčian sa neobávali, verili vo svoje schopnosti, veď finálového súpera porazili v Strakoniciach 21:12. Prejavila sa vyspelosť kolektívu od brankárky až po striedajúce hráčky. „Úspech je o to väčší, že sme ho dosiahli v olympijskom športe. Je výnimočný kvôli pozícii vodného póla u nás,“ zamýšľa sa tréner. „Vždy pred novým ročníkom musíme riešiť zložité finančné záležitosti, do problémov angažovať rodičov a priateľov. Len na prípravu potrebujeme ročne 240 – 270 tisíc korún, počas osem mesiacov treba po 30 tisíc korún najmä na prenájom bazéna. Pritom trénujeme bez bránok v hlbokom provizóriu a na druhej strane naše súperky majú všetky výhody v domácich krytých plavárňach. Keby sme nevyužili letné podmienky v našej plavárni, tak by sme nemohli dosiahnuť takého výsledky. Ako ďalej? Chcem so cťou dohrať juniorskú a žiacku súťaž. Žiačky po minuloročnom bronze siahajú po striebre, čo je krok dopredu. A majstrovský tím? Doprajeme mu krátky oddych, ale dievčatá budú mať predpísanú individuálnu prípravu na PEM, lebo sme zaradení do jednej zo základných skupín, ktorá bude v Nice 8 - 10. decembra,“ nechá sa počuť tréner.
Na budúci rok má PVK Vrútky historickú šancu pre mesto získať 10. vodnopólový slovenský titul. Túto skutočnosť by mali podporiť najmä poslanci mestského zastupiteľstva, VÚC a pomôcť s financiami na priblíženie nemalého cieľa, lebo súperky túžia po skalpe najlepšieho celku.