Neomylné oči mesta

Kamerový systém vo Vrútkach pomáha odhaliť priestupky a umožnil pracovať telesne postihnutým
Ako nám povedal náčelník Mestskej polície vo Vrútkach Peter Šimkovič, pracujú v štyroch štvorhodinových zmenách od 8. do 20. h. Kamerový systém funguje nepretržite každý deň, ale po týždni sa staré záznamy vymazávajú a archivujú sa záznamy o priestupkoch. Centrum Vrútok monitorujú pomocou piatich kamier. „Operátorom sme dali inštrukcie, aby dávali pozor najmä na priestupky ničenia verejného majetku. Upozornili sme ich na miesta, kde dochádza ku krádežiam kvetov a porušovaniu dopravných predpisov. Podľa informácie operátora môže mestský policajt zakročiť ihneď, ale keď nie je v blízkosti miesta priestupku, prípad riešime dodatočne,“ povedal nám Peter Šimkovič.
Práve v čase, keď sme navštívili pracovisko operátorov, pešou zónou prechádzal osobný automobil s námestovskou poznávacou značkou. Absolvent Jakub Butkaj, ktorý mal službu, si pomocou kamery priblížil na obrazovke monitora vozidlo a zapísal si číslo „ešpezetky“. V prípade, ak vodič poruší dopravné predpisy, mestská polícia si ho dodatočne predvolá na prerokovanie priestupku a premietnu mu záznam kamerového systému, ktorý slúži ako dôkazový mate-riál. V prípade, ak sa dopravného priestupku dopustí obyvateľ iného mesta, mestská polícia postúpi dôkazový materiál príslušnému dopravnému inšpektorátu. Antónia Bučíková, nám povedala, že práca operátorky ju zaujíma a dúfa, že pracovisko bude fungovať stále.
Presne na poludnie striedali Jakuba Butkaja a Antóniu Bučíkovú v službe telesne postihnuté vozičkárky Viera Bučkuliaková a Agnesa Čavajdová. Obidve sa tešia z toho, že sa im podarilo nájsť prácu. „V roku 2002 som po dopravnej nehode ostala odkázaná na invalidný vozík. Môj život sa radikálne zmenil. Kvôli zraneniam a telesnému postihnutiu som musela prestať pracovať. Život bez práce som si nevedela predstaviť, predtým som bola ako „workoholik“ a nielen práca, ale aj spoločnosť ľudí, mi veľmi chýbali. Venujem sa síce športovej streľbe zo vzduchovky a malokalibrovky, ale práca je predsa čímsi iným ako šport. Teraz mám životnú náplň pre každý deň. Moja práca ma zaujíma. Naučila som sa obsluhovať kamerový systém. Sledujem, ako prebieha život vo Vrútkach. Som na jednom mieste, ale vidím široké okolie. Verím, že kamerový systém pomôže tomu, aby sa ľudia naučili správať na verejnosti disciplinovane a určite prispeje k lepšej kultúre spolužitia. A to aj v doprave. Keďže som motoristkou, viem, že je veľa nedisciplinovaných vodičov. Veľa cestujem aj do zahraničia a okolnosti ma prinútili, aby som sa aj ako telesne postihnutá naučila riadiť špeciálne upravený automobil,“ povedala nám Viera Bučkuliaková. Táto sympatická 40-ročná Vrútočanka sa veľmi rýchlo zlepšuje v športovej streľbe a reprezentuje Slovensko aj na medzinárodných súťažiach telesne postihnutých športovcov. Verí, že sa jej podarí prebojovať sa aj na paralympiádu v Pekingu.
Agnesa Čavajdová z Martina je pripútaná na invalidný vozík už 12 rokov. Pracovala iba dovtedy, kým bola zdravá. Práca jej, samozrejme, chýbala. „Keď som si ju hľadala, zamestnávatelia sa báli „papierovačiek“, a tak ma vždy veľmi rýchlo odmietli. Chcem pracovať nielen kvôli peniazom, ale aj aby som mala vyplnený deň. Samozrejme, práca pomôže mojej rodine aj finančne. Deti sa ma vypytovali, prečo nemáme ani životné minimum. Moja práca ma zaujíma. Myslím si, že ľudia sa musia naučiť poriadku. Všetci sa snažíme obísť nejaké to pravid-
lo, vidím to aj na monitoroch. Kamery pomôžu ľuďom dokázať, že sa nie vždy správajú vhodne. A aj to je cieľom monitorovania verejných priestranstiev,“ dodala Agnesa Čavajdová.
Podľa Petra Šimkoviča mesto plánuje systém postupne dopĺňať o ďalšie kamery.