Čiastočne tento problém vyriešilo tridsať lôžok v Katolíckej farskej charite v Martine a na Evanjelickej fare v Záturčí. Za symbolický poplatok sa tu ľudia mohli umyť, obliecť a naraňajkovať. Okrem toho je v Priekope kemp bezdomovcov. Mnohí bezdomovci ale naozaj minulú zimu nemali kam hlavu skloniť. Napríklad v Turčianskych Tepliciach obývali altánok v lesoparku Bôr a nedávno sme zistili, že rodiny, ktoré prišli o strechu nad hlavou v chátrajúcich domoch na Železničnej ulici vo Vrútkach, žijú neďaleko Váhu v stanoch. Minulú zimu niektorí bezdomovci zamrzli
v slovenských mestách priamo pred očami verejnosti. Aj keď väčšina z nich sa ocitne na ulici vlastnou vinou, aj oni majú právo na život.
Slovensko zatiaľ nemá ucelený systém pravidiel, ako ubytovať bezdomovcov. Charitatívne organizácie sotva tento problém vyriešia. Ich aktivity by mali byť iba doplnkom. Koncepčne by mal tieto problémy vyriešiť štát a samospráva. Nakoniec, práve od nej bezdomovci najčastejšie žiadajú pomoc. Preto je na mieste, ak projekty zamerané na pomoc bezdomovcom, iniciujú mestá a obce. Samozrejme, štát by mal na tento cieľ miestnym samosprávam vyčleniť účelovo viazanú sumu peňazí. Určite nie je ich dobrou vizitkou, ak sú centrá regionálnych metropol preplnené ľuďmi, ktorí žobrú a pospávajú na lavičkách. Keď aj túlavé psy majú svoje útulky, mali by ich mať aj všetci bezdomovci.
Samozrejme, mestá a obce môžu v rámci spoločných projektov riešiť spomínaný problém spoločnými silami. V hornom Turci už starostovia o takomto variante uvažovali.
Napríklad vo Francúzsku existujú tábory pre bezdomovcov a pre rómske kočovné komunity. V ich centre je budova, v ktorej sú sprchy, umyvárne, WC, kuchyňa, práčovňa a spoločenská miestnosť a okolo sú obytné stany, karavany a maringotky. Údajne ide o úsporné a dobre udržiavané budovy, ktoré sú strážené, takže nikto nemôže ničiť ich zariadenie. Čo tak podučiť sa aj od vyspelejšieho zahraničia aj v tom, ako pomôcť s minimálnymi nákladmi ľuďom v núdzi?