i obyvatelia Šútova všimli žiaru na oblohe. Zistili, že je to požiar, ktorý vznikol v Kraovanoch, kde horela drevená továre. Keže nemali kone, striekaku ahali k susedom vlastnými silami. Pred Kraovanmi požiadali o záprah fabrikanta Antona Párala, ale on im odmietol pomôc. Najväší požiar v obci likvidovali šútovskí hasii v roku 1936. Podpaa, ktorého vtedy odhalili, podpálil humno. Plamene sa rozšírili aj na druhé humno. Od roku 1948 majú šútovskí hasii zbrojnicu a o pä rokov neskôr dostali prvú motorovú striekaku. Dnes sa opä snažia získa peniaze na lepšiu. Chcú by lepšie pripravení na pomoc, ale aj na hasiské súaže.
Okrem hasenia požiarov a ochrany majetku obyvateov Šútova a okolitých obcí majú
v obci veký význam podujatia, ktoré lenovia DHZ organizujú. “V posledných rokoch sme omladili kolektív. Vychovali sme si dobrých mládežníkov vo veku od desiatich rokov, ktorí sa zapájajú do súaží. Ke som pred piatimi rokmi nastúpil do hasiského zboru, mali sme 45 lenov. Medzitým ho niektorí obyvatelia obce doplnili a iní z neho odišli. Dva razy sa zmenil výbor DHZ a v našom kolektíve máme približne pätnástich lenov, ktorí sa aktívne podieajú na našej innosti. Organizujeme hasiskú súaž o Pohár starostu obce, na ktorú prichádzajú kolektívy dobrovoných hasiov
z Oravy a Liptova. Vaka tomuto podujatiu sa nám podarilo pritiahnu do kolektívu mládež a máme spoahlivých nástupcov, ktorí nie sú dobrovonými hasimi iba na papieri. Sme dobrým kolektívom. Spolone chodievame na chatu pod Chlebom, varievame guláš a zapájame sa do súaží. Kedysi chodievali hasii v hojnom pote na brigády. V súasnosti na ne chodí iba iba úzky okruh našich lenov. V prenájme máme futbalové ihrisko, o ktoré sa staráme. Využíva ho môžu všetci obyvatelia obce a deti na om hrávajú futbal. Popri hasiskej súaži oganizujeme aj tanenú zábavu,” povedal nám velite DHZ v Šútove Marek Javornícky.