opár magických bylín a poznali tiež aj rôzne „povedačky“ na ne. V konfrontácii s Pavlom Mazúrom, kláštorským bylinkárom, sme sa dozvedeli, že s bylinkami ako čistec či cintária sa stretáva dodnes. Nepovažuje ich za zázračné byliny. Obe sa vraj dajú kúpiť v špecializovanej predajni. On po ne chodí do Žiliny. „Sú liečivé, ale nie sú všeliekom,“ objasňuje. Na dvore mal v čase našej návštevy kopy usušených bylín, niektoré si sám dopestoval, iné zase nakúpil. Je očividné, že zbieranie byliniek je jeho koníčkom a zároveň i celoživotnou kariérou.
Bez pokraovatea
Začínal ako učiteľ, vyštudoval pedagogickú školu, odbor prírodopis, a potom sa začal stretávať s najznámejšími turčianskymi bylinkármi – Thurzovcami. Od roku 1992 pestuje liečivé bylinky. Je zaujímavé, že sa tomuto koníčku venuje len vďaka svojej iniciatíve, nikto v rodine sa totiž nezaoberal podobnými záľubami. Pri úprave a spracovávaní odborných publikácií mu pomáhal jeho syn, no vzťah k pestovaniu byliniek nemá. Z celej rodiny či známych teda nemá pokračovateľa. Bohaté a cenné poznatky, ktoré zhromažďoval a v súčasnosti je ich už poriadna noša, nemá komu odovzdať. Preto sa snaží o nich hovoriť aspoň prostredníctvom početných publikácií, ktoré obsahujú jednak opis liečivých bylín, ale i rôzne recepty na produkty z nich – čaje, masti, likéry, octy, pleťové masky a tak ďalej. Vie dokonca vyrobiť aj domáce pivo.
Sedemdesiattriročného bylinkára hnevá, že lieky v lekárňach stoja veľmi veľa peňazí. On ich vie vyrobiť lacnejšie. Samozrejme, nie všetky. „Bylinné výrobky neškodia pečeni a majú široký záber.“ Opýtali sme sa na výrobné tajomstvo jeho čajov. „Každý čaj sa vyrába na základe skúseností. Musí mať presnú gramáž, na vrecúšku napísané, z čoho sa skladá. Samozrejme, nedá sa robiť od oka, každý z čajov má určitú receptúru. Jedna bylina je vždy hlavná a ostatné znásobujú jej účinky,“ prezrádza kláštorský šaman. S jeho prácou sa spája veľká zodpovednosť, nikomu však zatiaľ nepoškodil.
Ľudia za ním chodia vraj veľmi často. Vždy sa snaží pomôcť, ak vie. Keď nevie, vyhľadá si určenú problematiku v materiáloch. Aj pred našou návštevou práve na niečom pracoval.
Čistec a cintária
Ako sme sa dozvedeli, cintária je pomenovanie odvodené od jej latinského názvu centaurium. U nás však zemežlč, alebo keď chcete cintária, už rastie len zriedkavo. Rómky ju vraj vytrhali neodborným spôsobom – s koreňom. Sú však miesta, kde sa ešte vyskytuje, ale pán Mazúr nepovie, kde sú. Ľudia by ju znova vykynožili.
„Čistec je krásna bylinka s malými bielymi hlavičkami. Nič nevonia tak ako čistec. Tak čisto,“ hovorí bylinkár dychtivo, akoby v nádeji, že sa nadchneme jeho remeslom. Keď sa autorka tohto článku zdôverila, že jej stará mama vie rozotierať čemer, rozhovoril sa ešte srdečnejšie. Vraj čemer sa dá „vyliečiť“ aj čistcom, a to jednoducho. Do čaju z čistca si ponoríme ruku a hrčky sa nám vraj rozídu. „Je to individuálne. Keď si niekto vsugeruje, že mu to pomôže, tak mu to skutočne pomôže,“ podotýka s úsmevom pán Mazúr. Pozná dokonca poveru, že keď dieťa dostane „zoču“ alebo „zočinu“, treba ho vykúpať v čistci, to v momente zaspí a zobudí sa už zdravé. Kláštorský bilinkár dokonca poznal babku, ktorá tvrdila, že čistec sa po takom kúpeli zrazí a ona vraj vie veštiť z tej zrazeniny. Tak tomuto človek už len veľmi ťažko verí, jedine ak by to videl na vlastné oči.
Echinacea – novodobý „všeliek“
Nemecký fytoterapeut Dr. Theiss pomenoval túto rastlinku ako „dámu medzi rastlinami“. Z vňate a kvetov sa robia čaje, šťavy, extrakty, sirupy, cukríky, zo sušených koreňov aj tinktúry. Podľa pána Mazúra je táto rastlinka veľmi účinná. Posilňuje imunitný systém, má priaznivé účinky na srdce a cievny systém, a vraj i antibiotické účinky. Odporúča ju používať pri ekzémoch, plesniach na nohách, aj pri gynekologických zápaloch.
Vo svojich publikáciách spracoval pleťové masky od výmyslu sveta – jogurtovú, jahodovú, jablkovú, z kivi, všetky liečivo pôsobia na starnutie pleti, pri vyrážkach, na revitalizáciu a podobne. Proti vypadávaniu vlasov vyrába rôzne vývary z prasličky roľnej a žihľavy. Najuniverzálnejšou bylinkou je však podľa pána Mazúra už spomínaná echinacea. Najrozšírenejšou bylinkou, ktorá sa v okolí Kláštora zbiera, je zase materina dúška.
