Nerozlišujem medzi súkromím bytu a pracovným priestorom

Narodil sa 19. februára 1945 na Vrútkach. Fotografovať začal ako 12-ročný, keď objavil v skrini otcov zabudnutý Flexaret a ešte na základnej škole uverejnili jeho fotografie rodných Vrútok banskobystrické noviny Smer. Ako profesionál začínal vo fotoatelié

ri v Martine, odkiaľ prešiel do Slovenského národného múzea v Martine. Tu dostal základy dokumentárnej múzejnej fotografie od Jána Dérera, „žiaka“ Karola Plicku. Po prechode do Matice slovenskej sústredene snímal vecné zbierky i výtvarné diela Slovenského národného literárneho múzea, ako aj literárne a umelecké podujatia, výstavy a semináre. Zvlášť sa venuje divadelnej fotografii, keďže v 60. a 70. rokoch jej usporadúvanie malo na starosti SNLM.
V súčasnosti dokumentuje kultúrne pamiatky po celom Slovensku a vydáva pohľadnice a skladačky o nich. Zameriava sa na budovy, miesta a zástavbu obcí a miest súvisiacich s kultúrnou históriou a literatúrou. Nevynecháva však múzeá a literárne i obecné pamätníky. Filip Lašut svoje snímky vystavoval na mnohých miestach, samostatných i spoločných výstavách a boli reprodukované v knihách i časopisoch.
Domov je pevný bod
Ak príde reč na domov, fotograf Filip Lašut rezolútne vyhlási, že je to jeho pevný bod, do ktorého sa môže vždy vrátiť. Hovorí z neho skúsenosť svetobežníka. Po starom otcovi zdedil túlavé topánky, ktoré si obúva, keď potrebuje cez objektív vidieť aj iný svet. „Môj život je o lúčení a vítaní. A keby som sa nemal kam vrátiť, asi by to bol koniec,“ tvrdí. Svoj súčasný domov si vybudoval vlastnými rukami s bratom, keď mal 18 rokov. „Mamu sme pár rokov predtým stratili a žili sme v biednych podmienkach. Túžil som to zmeniť, preto som navrhol otcovi, aby sme si postavili vlastný, nový dom. Otec sa spočiatku obával, že to neutiahneme, lebo mal nízku penziu, ale vzali sme si menší úver. Na 90 percent sme postavili sami s bratom dvojbytovku, na prízemí ktorej žijem s rodinou ja a na druhom podlaží brat,“ opísal nám svoje bytové pomery. Dnes 61-ročný fotograf tvrdí, že dvojbytovka nebola šťastným riešením. „Mal som počúvať starších. Prehovárali ma, aby sme si postavili vedľa seba dva domy, ale ja som chcel byt s bratom pokope. Veď sme rodina, či nie? Až neskôr sme zistili, že spoločný vchod pre dve rodiny nie je práve najlepším nápadom.“
Keďže svoj dom Filip Lašut vystaval vlastným rukami, nezdá sa mu byť starý ani po 35 rokoch. Jeho manželka s deťmi majú však iný názor. „Už päť rokov ma nahovárajú, aby som dal kúpeľni nový šat. Je mi to ľúto, lebo viem, koľko úsilia ma stálo, kým som ju okachličkoval, vložil vaňu... Musím ale uznať, že majú pravdu. Zub času sa na nej podpísal, preto mi neostáva nič iné, len do konca roka sľub splniť a zrekonštruovať ju.“
Nie je otrokom vecí
Každú voľnú chvíľu Filip Lašut venuje fotografii a za posledný rok aj jej grafickej úprave. Tá mu zabrala aj čas na zariaďovanie rodinného hniezda po svadbe. Ako sa však veselo obhajuje, postaral sa o to najhlavnejšie – dom. A čo bude v ňom, nie je jeho starosť. „Nikdy mi nezáležalo na honosnom zariadení bytu. K životu mi úplne stačí, ak slúži svojmu účelu. Držím sa zásady, že nie ja slúžim veciam, ale oni mne. Na to predsa existujú!“ vyhlásil. Hoci je interiér dielom manželky, na jednom si predsa dal záležať. „Jeden z mojich snov bolo mať rohovú kuchynskú linku. Splnil som si ho a máme ju doposiaľ.“ Od svadby sa v dome Lašutovcov veľa na nábytku nezmenilo. Odzrkadľuje stav po príchode nevesty do domu. Len hlava rodiny ho zaplavuje bytovými doplnkami, ktorými sú darované umelecké diela od priateľov a starožitnosti. „Nerád sa zriekam niektorých vecí, hoci doslúžili. Odložil som si napríklad drevený mlynček po starej mame. Nefunguje, ale mám ho kvôli pamiatke. Pripomína mi detstvo, ktoré som u nej prežil. Veľa urobilo aj to, že som 28 rokov pracoval v muzeálnom prostredí, takže staré veci majú pre mňa hodnotu.“
Možno by to nikto z blízkych priateľov na umeleckého fotografa nepovedal, no Filip Lašut je prakticky založený. Svoju domácnosť obohatil krásnymi „suvenírmi“ zo zahraničných pracovných ciest. „Za tie sú mi manželka so synmi vďační. Z Moskvy som im pred štvrťstoročím doniesol veľkú vyhrievaciu papuču, deťom z Budapešti vatové paličky, hračky, veľký zavárací hrniec na elektrinu s termostatom, z Japonska detský trenažér. Z Nemecka máme mixér, z Paríža buginu so strieškou. Vyvozili sa v nej nielen naše, ale aj deti švagrinej,“ vymenoval vrútocký fotograf.
Rozahuje sa po celom byte
Pre Filipa Lašuta je stredobodom vesmíru fotografia. Pociťujú to aj členovia jeho rodiny – manželka s tromi synmi, ktorí už síce z hniezda takmer vyleteli, no každý týždeň sa doň vracajú. Hoci má svoj podkrovný ateliér s tmavou komorou, nedokáže sústrediť svoj život s fotoaparátom len na tieto miestnosti. „Nerozlišujem medzi súkromím bytu a pracovným priestorom. Byt mi musí slúžiť tak pre súkromné, ako pracovné účely. Asi to pramení z mojich návštev ateliérov sochárov a maliarov, ku ktorým som chodil ako malý chlapec. Mali ich priamo v byte, aby nemuseli potom, ako im niečo napadne, chodiť ďaleko. Urobil som to tak i ja, čím som si splnil sen. No rodina sa neustále sťažuje, že som si mal ateliér vystavať, alebo prenajať mimo od domu. Lenže pre mňa je na nezaplatenie, ak mám po skončení práce o pol jednej ráno posteľ len na pár krokov od počítača,“ vysvetlil fotograf.
Ako sám hovorí, nepotrebuje svoje práce doma vystavovať na obdiv. Je zástancom prázdnych stien, bez fotografií. Zato nimi zaplavuje počas pracovnej horúčky takmer celý dom. „Svoje fotografie, makety a texty mám porozťahované po zemi, posteliach, ba zaberám aj postele svojich synov. Vždy v piatok večer, keď majú prísť, ich zrámujem a keď odídu, znova ich vytiahnem,“ zasmial sa. Ateliér je jeho najobľúbenejším kútom v dome, jeho svätyňa, do ktorej vstupuje vždy s bázňou a ostáva v nej osamelý. Ale nie úplne. Ateliér v podkroví ukrýva duch a vôňu fotografie, autorove myšlienky a spomienky na cesty. Tie vída v suveníroch – paličkách z Japonska alebo drobnej eifelovke. Ak potrebuje „vypnúť“, sadne za volant a cestuje. Hoci aj 600 kilometrov. Pri šoférovaní sa mu vyčistí myseľ a zavládne v nej pokoj a miesto pre ďalšie fotografie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu


Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 19 066
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 926
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 955
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 434
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 424
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 936
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 527
  1. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  2. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  3. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  4. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  5. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  6. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  7. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  8. Martin Borecky: Rakovina
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 363
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 655
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 455
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 838
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 344
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Takto sa deti rozlúčili so zimou a veria, že prebudili Živu – bohyňu jari a života.

Deti sa rozlúčili so zimou.


Jana Siráňová
Tomáš Pšenka.

Ani druhá hokejová liga nie je lacná záležitosť. Na pokrytie sezóny kluby míňajú šesťmiestne sumy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Prebudenie jari Vrícko

Aj do malej podhorskej dedinky zavítala jar.


(vm)
  1. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  2. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  3. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  4. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  5. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  6. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  7. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  8. Martin Borecky: Rakovina
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 363
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 655
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 455
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 838
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 344
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?