„Na turnaj sme z rôznych dôvodov cestovali bez ôsmich hráčok základnej zostavy. Navyše, nemali sme k dispozícii žiadne posily z iných mužstiev, príležitosť tak od trénerov dostali všetky naše hráčky. Najviac nás však mrzí, že s nami necestovali hráčky, ktoré sme pre potreby reprezentácie uvoľnili do bratislavského Slovana. Nečakali sme od nich, že odmietnu reprezentovať svoj materský klub,“ povedal nám po návrate z Rumunska Vladimír Polakovič, prezident MHK Martin, ktorý ďalej dodáva: „Budeme sa musieť vážne zamyslieť nad spoluprácou so SZĽH.“ Martinské dievčatá v semifinálovej skupine Európskeho pohára odohrali tri zápasy. V stretnutiach s ruskými a kazašskými hokejistkami nemali čo stratiť, na Rumunky si trúfali. „Ruská a kazašská hokejová reprezentácia žien štartuje v najvyššej svetovej kategórii, Slovensko pôsobí v céčku,“ objasňuje nám pozíciu nášho družstva na turnaji Vladimír Polakovič. „Proti ruským hokejistkám sme nemali žiadnu šancu. V ich tíme sa na turnaji predstavili aj profesionálky z Kanady a najlepšie lotyšské hokejistky. Mimochodom, rozpočet Tornáda z Moskovskej oblasti je vyšší ako nášho najbohatšieho extraligového, samozrejme, mužského hokejového klubu.“ Martinčanky s favorizovanými ruskými súperkami prehrali 0:23, proti kazašským majsterkám však slovenské šampiónky podali kvalitný výkon a poriadne potrápili svojho súpera. „V zápase s Aisulu z Alma-Aty sme hrali celý zápas na dva päťky a nechýbalo veľa k senzácii,“ hovorí Vladimír Polakovič. „Prvú tretinu sme prehrali 0:4, ale potom sa dievčatá vzchopili a znížili na rozdiel gólu. Až potom kazašské hokejistky v ďalších dvoch presilovkách a po jednej našej fatálnej chybe rozhodli o svojom víťazstve. Dovolím si však tvrdiť, že v kompletnej zostave by sme ich porazili. Dievčatám v závere zápasu začali dochádzať sily, súper hral v plnej zostave so štrnástimi reprezentantkami.“ V poslednom stretnutí na turnaji MHK Martin porazil domáce rumunské družstvo 7:4, keď o našej výhre rozhodla prvá tretina, ktorú dievčatá vyhrali 4:0. Martinčanky si víťazstvom zabezpečili konečné tretie miesto na turnaji. „Opäť sa ukázal rozdiel v práci s hokejistkami u nás a v krajinách, ktoré patria do svetovej špičky,“ hodnotí vystúpenie slovenského šampióna Vladimír Polakovič. „V týchto krajinách sa pracuje koncepčne, kluby majú vytvorené hokejové triedy, v každom ročníku je 20 - 30 dievčat. Trénuje sa dvakrát denne, hráčky majú profesionálne zmluvy, hokej je ich zamestnaním. Samozrejme podpora zo strany štátu je vysoká, rovnako aj z národných federácií. My máme v družstve pracujúce dievčatá, študentky, ale aj mamičky, ktoré nemajú kedy poriadne trénovať. U nás sa hrá hokej pre potešenie. Čo nie je zlé, ale nestačí to. Kým hráčky nebudú vidieť, že ich snaženie má nejaký zmysel, ďaleko sa na Slovensku nepohneme. V danej situácii je naše 3. miesto reálnym umiestnením“.
Ženský hokej na Slovensku je v porovnaní so svetovou špičkou stále v plienkach. Napriek snahe stále za-
ostávame. Možno aj preto, že najlepšie hráčky sústreďujeme do jedného družstva, ktoré ani nehrá slovenskú súťaž. Ak tá nebude mať svoju kvalitu, tak len ťažko budeme môcť uspieť aj v medzinárodnej konfrontácii. Semifinálová skupina nastavila slovenskému ženskému hokeju zrkadlo. Obraz v ňom, nie je momentálne najlepší.