Streda, 30. november, 2022 | Meniny má Ondrej, Andrej

Žena o ženách a pre ženy

Helena Boková je jednou z mála, ak nie jedinou ženou v Turci, ktorá sa pustila po tŕnistej ceste tvorcov literatúry pre ženy. Nedávno jej vo vydavateľstve Motýľ v Bratislave vyšiel prvý román Šťastie, vráť sa k nám.

A hoci náš región sa priam hemží autormi literatúry faktu, poézie, vedeckých prác, cestopisov, možno povestí, esejí a inej potrebnej literatúry, žena-spisovateľka je v našich končinách v tomto čase nekaždodenným javom. Jej rozhodnutie – hneď na prvý raz napísať román – vzbudzuje úctu a obdiv. Aj preto bola na mieste naša zvedavosť. Kto je to? Odkiaľ prišla? Ako to, že sme dosiaľ o nej nič nepočuli? Tu sú odpovede na tieto a iné otázky. Predstavte sa našim čitateľom. Som žena v strednom veku a momentálne nezamestnaná, pretože ma zdravotné problémy presunuli do skupiny ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. Kvôli nim som bola nútená svoje zamestnanie opustiť. Pochádzam z Liptovského Mikuláša, kde som zmaturovala na Strednej zdravotníckej škole. Hoci som vyštudovala odbor detská sestra, po presťahovaní sa do Martina s manželom a s rodinou som miesto pri deťoch nezohnala. Stala som sa stomatologickou sestrou v obvodnej zubnej ambulancii. Odvtedy som v stomatológii pracovala celé roky až do času, kým sa neohlásili moje súčasné zdravotné problémy. Mám dve dcéry a dve vnučky a za sebou život so všetkými radosťami a starosťami ženy, ktorá má rodinu a donedávna musela popri starostlivosti o ňu stíhať aj zamestnanie. Takýto život ale pozná dnes každá zamestnaná žena. No nie každá napíše knihu. Čím je pre vás kniha, literatúra všeobecne? Niečo posvätné. Niečo, čo dokáže vyplniť nielen chvíle voľna, ale je to aj spoločník pre ťažšie chvíle v živote. Pre také, v ktorých sa zdajú problémy neriešiteľné a vám pomáhajú odpútať sa od nich, možno aj nájsť východiská. Kto bol tým prvým človekom, ktorý vás voviedol do sveta knihy? Bola to pani knihovníčka Beláčiková z knižnice v kultúrnom dome v mojom rodnom meste. Mali sme tu umiestnenú prvú triedu základnej školy a ako dieťa som do knižnice často chodila, len čo som sa naučila čítať. Pani knihovníčka, neviem, či ešte žije, bola v mojom prípade tou dobrou dušou, ktorá ma previedla prvými rozprávkami, knižkami pre deti, pre dospievajúcich... Láska ku knihám ma nikdy neopustila. V knihách som stále a neľutujem žiadnu hodinku, v ktorej mi boli spoločníkmi. Zrejme ste si za tie roky obľúbili niektorých spisovateľov. Alebo nie? Mám rada historické romány – určite som čítala všetky od Jozefa Nižnánskeho a od ďalších spisovateľov. Zo súčasných ma zaujala Jarmila Repovská, novinárka z Košíc. Akosi sa očakáva, že čitatelia dajú prednosť autorom, ktorí majú meno. Ja rada objavujem a radím to aj iným. Občas sa vrátim k niekomu, kto ma ovplyvnil v mladosti. Takým je aj český autor Stanislav Rudolf. Mnohí možno ani netušia, o koho ide, ale podľa jeho knižiek boli natočené viaceré filmy pre deti. Spôsob, akým píše, je obdivuhodný, človeka chytá za srdce. Som jeho obdivovateľkou. Bola by som šťastná, keby som dokázala písať ako on. Váš román je o žene, respektíve o dvoch ženách, ktoré milujú toho istého muža. Je určená predovšetkým pre ženskú čitateľskú verejnosť. Delíte literatúru na literatúru pre ženy a o ženách a na tú ostatnú? Nie, nemám rada takéto delenie. Hoci, ťažko by sa našiel muž, ktorý by písal len pre ženy, alebo taký, ktorý by uprednostňoval Steelovú. Neviem, prečo to delenie existuje, veď o mužskej literatúre ako o druhu sa vôbec nehovorí... No na druhej strane – mužom by nezaškodilo, keby občas siahli po takzvanej literatúre pre ženy. Možno by skôr pochopili, prečo ženy plačú, čo hľadajú v živote, čomu vo vzťahoch dávajú prednosť, akých mužov pre svoj život hľadajú. Porozumieť ženám je veľmi ťažké... Ale ženy si rozumejú. Ak obyčajné ženy dnes vôbec siahnu po knihe, určite podstatná časť z nich uprednostní romantický príbeh, lásku, obrazy zo života, s ktorými sa chcú stotožniť... Aj váš príbeh je sčasti z toho istého korenia. Literatúra tohto druhu ženám plní ich sny, lebo ženy sa stotožňujú s pocitmi hlavných hrdiniek a ich príbehmi. V postavách nachádzajú seba, svojich blízkych, svoj život alebo svoje túžby. Pri čítaní sa im často plní aj to, čo v ich reálnom živote nie je. Lebo ich reálny život je omnoho tvrdší a ťažší a každá žena by si určite zaslúžila, aby bol napísaný práve jej príbeh... Preto sa nedivím, že si vyberajú práve takéto knihy. A vaša kniha? Môže zaujať aj mužov? Mohla by. Žiadnemu mužovi predsa nemôže uškodiť, keď aspoň na niekoľko hodín dokáže vnímať svet a pocity hrdiniek príbehov zo ženského uhla pohľadu. Možno vám už niekto dal túto otázku. Ale – kedy vo vás dozrela myšlienka dať svoje pocity, príbeh na papier? Myslím, že ten pocit, nutkanie k písaniu bol vo mne už dosť dlho. Viete, ako to chodí. Žena musí vždy dať prednosť niečomu inému pred svojimi záujmami – svojej rodine predovšetkým, a tak mi na písanie nezvyšoval čas. Zostalo mi síce niekoľko zápiskov, útržky deja, ale tieto výsledky môjho „písania“ sa nikdy nedostali do takého štádia, žeby som ich mohla pokladať za literárne dielo. U mňa vždy mali prednosť práca a bežné povinnosti. No potom prišli zdravotné problémy, týždne v nemocnici a situácie, v ktorých už nepomáhal ani únik do sveta kníh. V tom čase som veľa čítala, snažila som sa odpútať od sveta bolesti, ktorý ma obklopoval. Vtedy som si spomenula na zošit, ktorý mi dala na Vianoce v roku 2003 moja priateľka Jarka. Napísala mi do neho: „Splň si konečne svoj sen!“ Vedela o mojej túžbe písať, a takto ma chcela motivovať. Do toho zošita som potom v lete 2004 začala písať ešte v nemocnici a doma som pokračovala. Nemala som ani písací stroj a väčšiu časť svojho prvého diela som napísala rukou – do zošitov. Ten prvý zošit bol veľmi rýchlo plný. Neskôr som pokračovala v písaní na stroji už doma, počas dlhodobej práceneschopnosti. Po dopísaní mojej „prvotiny“ som sa obrátila na Tomáša Winklera. Pána profesora Martinčania určite poznajú a pri našich stretnutiach som ho poznávala aj ja – ako človeka i ako odborníka na literatúru, ktorý mi nesmierne pomohol, veď v písaní som bola absolútny amatér. Naučil ma, ako tvoriť ucelené vety, ako dramatizovať dej, deliť príbeh na kapitoly. Prosto, samé základné veci. Až potom som celý príbeh úplne prepísala podľa jeho rád, už na počítači. Dej prvého románu sa zvyčajne kryštalizuje dlho, postavy sú „vynosené“ v hlave, dej inšpiruje reálny život... Bolo tomu tak aj vo vašom prípade? Možno mi nebudete veriť, ale ja začnem tvoriť až vo chvíli, keď si sadám k počítaču. Až vtedy rozmýšľam, čo s postavami, ako pokračovať v deji. Zárodok románu Šťastie, vráť sa k nám vychádza zo životného príbehu mojej priateľky z detstva, bola mojou inšpiráciou. Ale príbeh románu je len z jednej tretiny jej. Všetko ostatné je vymyslené. Svoj román ste ponúkli bratislavskému vydavateľstvu Motýľ. Prečo práve tomuto vydavateľstvu? Zhodou okolností mi toto vydavateľstvo poradila jedna moja lekárka a našla som ho aj na internete. Oslovila som jeho riaditeľa Branka Kociana. Najskôr si vyžiadal úryvok a potom celý rukopis. Poslala som rukopis a čakala som na verdikt. Prišiel aj s odporučeniami, ako príbeh upraviť a ja som môjmu dielu opäť musela venovať veľa času na jeho dotvorenie. Napokon som s vydavateľstvom v máji podpísala zmluvu a hneď pri podpise zmluvy sa zaujímali aj o môj ďalší román s názvom Len hory nesklamú, ktorý som napísala krátko po dokončení prvého diela. V súčasnosti je vo vydavateľstve a vyjde najneskôr na jar. Takže, splnili ste si svoj sen? Určite. A veľmi by som si priala, aby čitatelia pri jeho čítaní prežívali to isté, čo som prežívala ja, keď som ho písala. Pozitívne ohlasy na knihu ma utvrdzujú v tom, že ľudí zaujala. Manželstvo a krízy v ňom sú témou, ktorá sa nikdy neošúcha. Dej svojho románu ste z veľkej časti zasadili ešte do časov socializmu. Neobávate sa toho, že pre mladšiu generáciu čitateliek je to doba, ktorej nerozumejú? Píšem o živote obyčajných ľudí, ktorí mali svoje radosti i trápenia napriek ideológii. Moja kniha nie je o politike, ale o živote ľudí. Ten výber bol úmyselný. Mám živé spomienky na túto dobu a ja som chcela písať predovšetkým o tom, čo poznám. To po prvé. A po druhé, dnešná mladá generácia sa len málo z literatúry dočíta o živote svojich matiek a starých matiek. Nevedia nič o tom, ako sa zabávali, ako študovali, prežívali svoje lásky, aké mali problémy. Že nechodili neustále po schôdzach a brigádach, ale milovali, mali deti, tajné lásky i svoje sny, rovnako tak ako oni. Prečo o tom nepísať? Čo na váš román hovorí manžel? Spoločne sme otvorili balík s knihami, ktoré mi – ešte teplé – prišli z vydavateľstva. Pritúlil ma k sebe a povedal mi, že je na mňa pyšný. Bol to nádherný okamih. Ako trávi všedný deň spisovateľka? Normálne sa starám o domácnosť. Varím, upratujem... Teraz chodím do kurzu pre nezamestnané. A keď mám čas – píšem. Mám rozpísané dva rôzne príbehy. Sadám si k nim podľa momentálnej nálady a nápadov. Chodím medzi ľudí, inšpirujú ma ich osudy. Rada by som napísala i príbeh zo súčasnosti. Mám radosť z toho, čo sa mi podarilo. A budúcnosť? Uvidíme...Viera Legerská Snímka: archív HB
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  2. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás.
  3. Ako vybrať správny televízor? QLED verzus QD OLED
  4. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  5. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  6. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  7. Vytvor si svoju budúcnosť
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Ako sa účinne vyrovnať s energetickou krízou? Spôsobov je viac
  2. SPŠ strojnícka v Prešove úspešne realizuje program Erasmus+
  3. Kríza nie je dôvodom na zmrazovanie miezd
  4. Zmeny v systéme revíznych postupov
  5. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  6. Posledné voľné byty z úrody Jabloní. Nenechajte si ich ujsť.
  7. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 15 140
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 917
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 5 561
  4. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 5 338
  5. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 2 062
  6. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc 1 365
  7. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 1 239
  8. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás. 1 099

Blogy SME

  1. Ľubomír Maretta: Odpustenie
  2. Michal Pavlík: Ako rastú výdavky slovenských domácností
  3. Unicef Slovensko: Ilustrácie, ktoré zachraňujú životy
  4. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (6): Ako sme zablúdili
  5. Viktor Pamula: Futbalový klub- záchrana
  6. Anna Miľanová: Závislosť na droge... 2022
  7. Rudolfa Vallová: Mečiarizmus - problém uvalený na celú epochu
  8. Jozef Kozár: Vianočný Mars na večernej oblohe
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 223 996
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 863
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 152
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 945
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 056
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 040
  7. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 4 029
  8. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 782
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Odborníci majú pred sebou ešte niekoľko rokovaní.

Milióny sa rozložia medzi desať samospráv.


9 h
V tíme Turčianskej Štiavničky sa snažia skĺbiť skúsenosť s mladosťou.

Počas letnej prestávky v Turčianskej Štiavničke zvažovali i možnosť prihlásiť mužstvo do prvej triedy. Tím však v priebehu jesennej časti ukázal, že by to bola škoda. Sučanci bojovali s viacerými problémami a zatiaľ sú v súťaži poslední.


11 h

Vlastníci starších rodinných domov na Slovensku majú novú možnosť, ako sa popasovať s rastúcimi cenami energií a nákladov na bývanie.


28. nov
Ján Gríger (vpravo) patril na jeseň medzi najlepších hráčov Bystričky.

Na Bystričke s umiestnením v strede tabuľky úplne spokojní nie sú. Blatničania síce v úvode ročníka zaplatili nováčikovskú daň, no z vlastných chýb sa dokázali poučiť.


29. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Želiezovský dub bol jedným z troch najvýznamnejších stromov v Uhorsku.


29. nov

Agresor zamkol dvere a stiahol si tepláky. Keď odchádzal, podal žene ruku.


29. nov

Podľa nameraných hodnôt mohol spôsobiť výbuch.


29. nov

Vodič zraneniam podľahol v nemocnici.


29. nov

Blogy SME

  1. Ľubomír Maretta: Odpustenie
  2. Michal Pavlík: Ako rastú výdavky slovenských domácností
  3. Unicef Slovensko: Ilustrácie, ktoré zachraňujú životy
  4. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (6): Ako sme zablúdili
  5. Viktor Pamula: Futbalový klub- záchrana
  6. Anna Miľanová: Závislosť na droge... 2022
  7. Rudolfa Vallová: Mečiarizmus - problém uvalený na celú epochu
  8. Jozef Kozár: Vianočný Mars na večernej oblohe
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 223 996
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 863
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 152
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 945
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 056
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 040
  7. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 4 029
  8. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 782
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?