Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
HELENA BOKOVÁ: KEĎ SOM PÍSALA ROMÁN, PLNILA SOM SI SVOJ SEN

Žena o ženách a pre ženy

Helena Boková je jednou z mála, ak nie jedinou ženou v Turci, ktorá sa pustila po tŕnistej ceste tvorcov literatúry pre ženy. Nedávno jej vo vydavateľstve Motýľ v Bratislave vyšiel prvý román Šťastie, vráť sa k nám.

A hoci náš región sa priam hemží autormi literatúry faktu, poézie, vedeckých prác, cestopisov, možno povestí, esejí a inej potrebnej literatúry, žena-spisovateľka je v našich končinách v tomto čase nekaždodenným javom. Jej rozhodnutie – hneď na prvý raz napísať román – vzbudzuje úctu a obdiv. Aj preto bola na mieste naša zvedavosť. Kto je to? Odkiaľ prišla? Ako to, že sme dosiaľ o nej nič nepočuli? Tu sú odpovede na tieto a iné otázky. Predstavte sa našim čitateľom. Som žena v strednom veku a momentálne nezamestnaná, pretože ma zdravotné problémy presunuli do skupiny ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. Kvôli nim som bola nútená svoje zamestnanie opustiť. Pochádzam z Liptovského Mikuláša, kde som zmaturovala na Strednej zdravotníckej škole. Hoci som vyštudovala odbor detská sestra, po presťahovaní sa do Martina s manželom a s rodinou som miesto pri deťoch nezohnala. Stala som sa stomatologickou sestrou v obvodnej zubnej ambulancii. Odvtedy som v stomatológii pracovala celé roky až do času, kým sa neohlásili moje súčasné zdravotné problémy. Mám dve dcéry a dve vnučky a za sebou život so všetkými radosťami a starosťami ženy, ktorá má rodinu a donedávna musela popri starostlivosti o ňu stíhať aj zamestnanie. Takýto život ale pozná dnes každá zamestnaná žena. No nie každá napíše knihu. Čím je pre vás kniha, literatúra všeobecne? Niečo posvätné. Niečo, čo dokáže vyplniť nielen chvíle voľna, ale je to aj spoločník pre ťažšie chvíle v živote. Pre také, v ktorých sa zdajú problémy neriešiteľné a vám pomáhajú odpútať sa od nich, možno aj nájsť východiská. Kto bol tým prvým človekom, ktorý vás voviedol do sveta knihy? Bola to pani knihovníčka Beláčiková z knižnice v kultúrnom dome v mojom rodnom meste. Mali sme tu umiestnenú prvú triedu základnej školy a ako dieťa som do knižnice často chodila, len čo som sa naučila čítať. Pani knihovníčka, neviem, či ešte žije, bola v mojom prípade tou dobrou dušou, ktorá ma previedla prvými rozprávkami, knižkami pre deti, pre dospievajúcich... Láska ku knihám ma nikdy neopustila. V knihách som stále a neľutujem žiadnu hodinku, v ktorej mi boli spoločníkmi. Zrejme ste si za tie roky obľúbili niektorých spisovateľov. Alebo nie? Mám rada historické romány – určite som čítala všetky od Jozefa Nižnánskeho a od ďalších spisovateľov. Zo súčasných ma zaujala Jarmila Repovská, novinárka z Košíc. Akosi sa očakáva, že čitatelia dajú prednosť autorom, ktorí majú meno. Ja rada objavujem a radím to aj iným. Občas sa vrátim k niekomu, kto ma ovplyvnil v mladosti. Takým je aj český autor Stanislav Rudolf. Mnohí možno ani netušia, o koho ide, ale podľa jeho knižiek boli natočené viaceré filmy pre deti. Spôsob, akým píše, je obdivuhodný, človeka chytá za srdce. Som jeho obdivovateľkou. Bola by som šťastná, keby som dokázala písať ako on. Váš román je o žene, respektíve o dvoch ženách, ktoré milujú toho istého muža. Je určená predovšetkým pre ženskú čitateľskú verejnosť. Delíte literatúru na literatúru pre ženy a o ženách a na tú ostatnú? Nie, nemám rada takéto delenie. Hoci, ťažko by sa našiel muž, ktorý by písal len pre ženy, alebo taký, ktorý by uprednostňoval Steelovú. Neviem, prečo to delenie existuje, veď o mužskej literatúre ako o druhu sa vôbec nehovorí... No na druhej strane – mužom by nezaškodilo, keby občas siahli po takzvanej literatúre pre ženy. Možno by skôr pochopili, prečo ženy plačú, čo hľadajú v živote, čomu vo vzťahoch dávajú prednosť, akých mužov pre svoj život hľadajú. Porozumieť ženám je veľmi ťažké... Ale ženy si rozumejú. Ak obyčajné ženy dnes vôbec siahnu po knihe, určite podstatná časť z nich uprednostní romantický príbeh, lásku, obrazy zo života, s ktorými sa chcú stotožniť... Aj váš príbeh je sčasti z toho istého korenia. Literatúra tohto druhu ženám plní ich sny, lebo ženy sa stotožňujú s pocitmi hlavných hrdiniek a ich príbehmi. V postavách nachádzajú seba, svojich blízkych, svoj život alebo svoje túžby. Pri čítaní sa im často plní aj to, čo v ich reálnom živote nie je. Lebo ich reálny život je omnoho tvrdší a ťažší a každá žena by si určite zaslúžila, aby bol napísaný práve jej príbeh... Preto sa nedivím, že si vyberajú práve takéto knihy. A vaša kniha? Môže zaujať aj mužov? Mohla by. Žiadnemu mužovi predsa nemôže uškodiť, keď aspoň na niekoľko hodín dokáže vnímať svet a pocity hrdiniek príbehov zo ženského uhla pohľadu. Možno vám už niekto dal túto otázku. Ale – kedy vo vás dozrela myšlienka dať svoje pocity, príbeh na papier? Myslím, že ten pocit, nutkanie k písaniu bol vo mne už dosť dlho. Viete, ako to chodí. Žena musí vždy dať prednosť niečomu inému pred svojimi záujmami – svojej rodine predovšetkým, a tak mi na písanie nezvyšoval čas. Zostalo mi síce niekoľko zápiskov, útržky deja, ale tieto výsledky môjho „písania“ sa nikdy nedostali do takého štádia, žeby som ich mohla pokladať za literárne dielo. U mňa vždy mali prednosť práca a bežné povinnosti. No potom prišli zdravotné problémy, týždne v nemocnici a situácie, v ktorých už nepomáhal ani únik do sveta kníh. V tom čase som veľa čítala, snažila som sa odpútať od sveta bolesti, ktorý ma obklopoval. Vtedy som si spomenula na zošit, ktorý mi dala na Vianoce v roku 2003 moja priateľka Jarka. Napísala mi do neho: „Splň si konečne svoj sen!“ Vedela o mojej túžbe písať, a takto ma chcela motivovať. Do toho zošita som potom v lete 2004 začala písať ešte v nemocnici a doma som pokračovala. Nemala som ani písací stroj a väčšiu časť svojho prvého diela som napísala rukou – do zošitov. Ten prvý zošit bol veľmi rýchlo plný. Neskôr som pokračovala v písaní na stroji už doma, počas dlhodobej práceneschopnosti. Po dopísaní mojej „prvotiny“ som sa obrátila na Tomáša Winklera. Pána profesora Martinčania určite poznajú a pri našich stretnutiach som ho poznávala aj ja – ako človeka i ako odborníka na literatúru, ktorý mi nesmierne pomohol, veď v písaní som bola absolútny amatér. Naučil ma, ako tvoriť ucelené vety, ako dramatizovať dej, deliť príbeh na kapitoly. Prosto, samé základné veci. Až potom som celý príbeh úplne prepísala podľa jeho rád, už na počítači. Dej prvého románu sa zvyčajne kryštalizuje dlho, postavy sú „vynosené“ v hlave, dej inšpiruje reálny život... Bolo tomu tak aj vo vašom prípade? Možno mi nebudete veriť, ale ja začnem tvoriť až vo chvíli, keď si sadám k počítaču. Až vtedy rozmýšľam, čo s postavami, ako pokračovať v deji. Zárodok románu Šťastie, vráť sa k nám vychádza zo životného príbehu mojej priateľky z detstva, bola mojou inšpiráciou. Ale príbeh románu je len z jednej tretiny jej. Všetko ostatné je vymyslené. Svoj román ste ponúkli bratislavskému vydavateľstvu Motýľ. Prečo práve tomuto vydavateľstvu? Zhodou okolností mi toto vydavateľstvo poradila jedna moja lekárka a našla som ho aj na internete. Oslovila som jeho riaditeľa Branka Kociana. Najskôr si vyžiadal úryvok a potom celý rukopis. Poslala som rukopis a čakala som na verdikt. Prišiel aj s odporučeniami, ako príbeh upraviť a ja som môjmu dielu opäť musela venovať veľa času na jeho dotvorenie. Napokon som s vydavateľstvom v máji podpísala zmluvu a hneď pri podpise zmluvy sa zaujímali aj o môj ďalší román s názvom Len hory nesklamú, ktorý som napísala krátko po dokončení prvého diela. V súčasnosti je vo vydavateľstve a vyjde najneskôr na jar. Takže, splnili ste si svoj sen? Určite. A veľmi by som si priala, aby čitatelia pri jeho čítaní prežívali to isté, čo som prežívala ja, keď som ho písala. Pozitívne ohlasy na knihu ma utvrdzujú v tom, že ľudí zaujala. Manželstvo a krízy v ňom sú témou, ktorá sa nikdy neošúcha. Dej svojho románu ste z veľkej časti zasadili ešte do časov socializmu. Neobávate sa toho, že pre mladšiu generáciu čitateliek je to doba, ktorej nerozumejú? Píšem o živote obyčajných ľudí, ktorí mali svoje radosti i trápenia napriek ideológii. Moja kniha nie je o politike, ale o živote ľudí. Ten výber bol úmyselný. Mám živé spomienky na túto dobu a ja som chcela písať predovšetkým o tom, čo poznám. To po prvé. A po druhé, dnešná mladá generácia sa len málo z literatúry dočíta o živote svojich matiek a starých matiek. Nevedia nič o tom, ako sa zabávali, ako študovali, prežívali svoje lásky, aké mali problémy. Že nechodili neustále po schôdzach a brigádach, ale milovali, mali deti, tajné lásky i svoje sny, rovnako tak ako oni. Prečo o tom nepísať? Čo na váš román hovorí manžel? Spoločne sme otvorili balík s knihami, ktoré mi – ešte teplé – prišli z vydavateľstva. Pritúlil ma k sebe a povedal mi, že je na mňa pyšný. Bol to nádherný okamih. Ako trávi všedný deň spisovateľka? Normálne sa starám o domácnosť. Varím, upratujem... Teraz chodím do kurzu pre nezamestnané. A keď mám čas – píšem. Mám rozpísané dva rôzne príbehy. Sadám si k nim podľa momentálnej nálady a nápadov. Chodím medzi ľudí, inšpirujú ma ich osudy. Rada by som napísala i príbeh zo súčasnosti. Mám radosť z toho, čo sa mi podarilo. A budúcnosť? Uvidíme...Viera Legerská Snímka: archív HB

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 189
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 769
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 035
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 249
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 659
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 290
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 594
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 510
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 228
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 226
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pri strete auta so zverou dochádza aj k zraneniam posádky

Dopravné nehody s lesnou zverou sú prakticky zriedkavé. Keď k nim ale dôjde, neskončí sa to len usmrtením zvieraťa a zničením auta, ale dochádza aj k zraneniam posádky.

Zničené BMW po nedávnej zrážke s jeleňom.

Sahajdovi nový tartan šťastie nepriniesol

Ostrý pretekársky krst nového atletického štadióna dopadol veľmi dobre. Menili sa na ňom slovenské historické tabuľky v behu na 10 000 metrov.

Tibor Sahajda.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?