Nedeľa, 7. august, 2022 | Meniny má Štefánia

Vôňa polí niekomu aj ZAPÁCHA

Zápach hnoja z polí je pre tieto dni typický. Prosto, patrí k jeseni a k dorábaniu všetkého, čo robí rastlinnú výrobu rastlinnou. Niektorým ľuďom ale prekáža. Sťažujú sa naň na mestských a obecných úradoch alebo aj na obvodných úradoch životného prostred

Zápach hnoja z polí je pre tieto dni typický. Prosto, patrí k jeseni a k dorábaniu všetkého, čo robí rastlinnú výrobu rastlinnou. Niektorým ľuďom ale prekáža. Sťažujú sa naň na mestských a obecných úradoch alebo aj na obvodných úradoch životného prostredia a v médiách. V hornom Turci sa najčastejšie o zápachu hnoja hovorí v súvislosti so Spoločným hydinárskym podnikom v Turčianskych Tepliciach (v mestskej časti Diviaky), ktorý prevádzkuje vlastnú kompostáreň a okrem toho pestuje krmoviny pre svoju živočíšnu výrobu. Zápach hnoja tu cítiť najmä v čase, keď ho vyvážajú na polia a menej v čase, keď do kompostárne prevážajú trus z hydinární. SHP vyprodukuje ročne až 12 tisíc ton hnoja, ktorý skončí na poliach. Má typickú čpavkovú „vôňu“ a naozaj môže byť nepríjemným sprievodcom každej jesene v okolí sídel horného Turca. Aj preto sa oficiálnou sťažnosťou na zápach už zaoberali aj štátni úradníci z Obvodného úradu životného prostredia a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Martine a Mestský úrad v Turčianskych Tepliciach, a to ešte v roku 2004. Vtedy sa na nepríjemnosti sťažovali obyvatelia Turčianskych Teplíc a Jazernice. Tohto roku sa nikto na úradoch nesťažoval.
„Pachomery“ na Slovensku nemáme
„V tomto čase sa hnoj rozváža nárazovo, pričom vzniká aj zápach. V Turci sú v jeseni často inverzie. Vzduch krúži nad terénom najmä vtedy, keď sú tu zlé rozptylové podmienky, hmly a inverzie. Zápach hnoja je vtedy prenikavejší. Hydinárne nie sú v hornom Turci jediným podnikom, ktorý spôsobuje zápach. V okolí sú ďalšie podniky, ktoré hnoja polia, napríklad Turiec Agro Turčiansky Ďur, AFG Turčianske Teplice, PD Mošovce, PD Dubové. Do úvahy treba brať vplyvy všetkých chovateľov hospodárskych zvierat, ktorých hospodárska činnosť spôsobuje zápach. V Turci na rozdiel od mnohých európskych krajín takmer neexistujú farmy, okolo ktorých nie sú ľudské obydlia. V turčianskych mestách a obciach prevažuje hustá zástavba rodinných domov. Preto sa nám množia sťažnosti na zápach spôsobený chovom hospodárskych zvierat. Mnohokrát sa aj čudujeme. Niektoré rodiny chovajú aj šesť ošípaných, kravu, šestnásť sliepok, po dvore im tečie hnojovka, čo spôsobuje zápach, no ten susedom neprekáža. No uznávame, zápach môže byť nepríjemný, ale nie je škodlivý. V Turci nikde v ovzduší nevzniká taká koncentrácia látok obsiahnutých v hnoji, ktorá by bola škodlivá zdraviu,“ povedala nám Daniela Pochybová, odborná radkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Martine.
Hnoj obsahuje amoniak, sírovodík, fosforečnany a oxidy dusíka. Tam, kde sa skladuje, alebo rozmetáva, je veľa hmyzu a hlodavcov, čo si vyžaduje dezinfekciu a deratizáciu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Martine pri riešení sťažností na diviacku hydináreň v roku 2004 meral obsah amoniaku v ovzduší v priestoroch hnojiska a v zastavanej časti Diviak. Išlo o celodenné odbery vzoriek a obsah amoniaku v ovzduší vtedy neprekročil povolené limity ani na jedinom mieste. Ako to vyzerá s možnosťou zmerať zápach v Diviakoch a okolí? „Na Slovensku neexistuje žiadne pracovisko, ktoré by bolo schopné zmerať zápach. Najbližšie laboratóriá, ktoré ho dokážu zmerať, sú v Rakúsku a Česku. Na Slovensku nemáme ani limity zápachu. Ako členská krajina EÚ ale môžeme využívať limity, ktoré existujú v Česku a Rakúsku. Tieto merania sú však veľmi nákladné, no aj tak by problém nevyriešili. Opatrenia, ktoré by sme navrhli, by boli tak či tak rovnaké,“ objasnila nám problém Daniela Pochybová.
Pred dvoma rokmi sa štátne orgány s hydinárňami a ďalšími poľnohospodárskymi subjektami dohodli na opatreniach, ktoré sa týkali plánu, organizácie a technológie hnojenia. Hnoj musí byť zaoraný do 24 hodín a má obsahovať minimálne 50-percent sušiny. Odvtedy štátne orgány žiadnu oficiálnu sťažnosť na Spoločný hydinársky podnik neriešili. „Vtedy sme kvôli zaťaženiu lokality zápachom zakázali zvyšovať počty chovanej hydiny, čo SHP dodržiava,“ dodala Daniela Pochybová. Hnoj nepríjemne zapácha iba vtedy, keď s ním niekto manipuluje. Jeho rozmetávanie treba na základe spomínaných opatrení tri dni vopred oznámiť obecnému (mestskému) úradu a starosta (primátor) občanov na túto skutočnosť upozorní.
Aké krmivo, taká aróma
Riaditeľ SHP v Diviakoch Branislav Roháčik nám povedal, že sa v tomto podniku snažia nielen o skrátenie času vývozu hnoja na polia, ale aj o zmiernenie zápachu. Polia má SHP prenajaté od súkromných vlastníkov pôdy a nachádzajú sa ďaleko od obydlí ľudí. „Keď sú priaznivé klimatické podmienky, vyvážanie hnoja na polia trvá tri týždne. Nemáme technologické zariadenie, ktoré by nám umožnilo vyviezť hnoj v priebehu niekoľkých dní. Spolupracujeme s poľnohospodárskymi podnikmi v hornom Turci, pričom každý z nich si najskôr vyvezie vlastný hnoj až potom odváža náš. Hnoj najviac zapácha, keď je jeho odparovacia plocha veľká. Ak ho vyvezieme zo 100 štvorcových metrov plochy kompostárne, rozvezieme ho až na 50 ha pôdy. Hydinu kŕmime koncentrovanými krmivami a v tomto prípade má hnoj aj najvýraznejšiu arómu. Presúšame ho a na výrobu organického hnojiva ho vyvážame dva razy týždenne. Robíme všetko preto, aby sme zvýšili podiel sušiny v hnoji (v súčasnosti je to 60 percent) a zabránili sme tak jeho kvaseniu a výraznému zápachu. K tomu smerujú aj naše ďalšie kroky, ako je oplášťovanie stien kompostárne, čím zabránime prefukovaniu vetra,“ povedal nám Branislav Roháčik.
Tepličania sa už dva roky nesťažujú
Zápach roznáša vietor a v čase, keď prší, jeho závany pridávajú do hnojiska aj dažďovú vodu a typická „vôňa“ hnoja sa zvyšuje. Okolo kompostárne sú vysadené stromy, ktoré tlmia nárazy vetra, ale žiaľ, niektorí občania ich nelegálne vytínajú a využívajú ich napríklad ako vianočné stromčeky.
Oslovili sme aj niekoľkých obyvateľov Diviak. Starším ľuďom zápach hydinového trusu takmer vôbec neprekáža. Chápu, že polia treba hnojiť, lebo nám prinášajú úrodu, a tým aj obživu. Mladší ľudia sa síce na zápach posťažovali, ale v žiadnom prípade nechcú, aby diviacka hydináreň zanikla. Dokonca, pre niektorých starších ľudí je zápach z hnoja príjemnou vidieckou vôňou. Hlavný kontrolór mesta Turčianske Teplice Jozef Sudor nám potvrdil, že obyvatelia Turčianskych Teplíc, ktorých súčasťou sú aj Diviaky, sa od roku 2004 na zápach z hydinární a z polí nesťažovali. Obvodný úrad životného prostredia v Martine urobil v spoločnosti SHP kontrolu, ktorá sa týkala aplikácie hnoja v katastroch Turčianskych Teplíc, Ivančinej, Abramovej, Slovenského Pravna, Rudna, Jasenova a Budiša. Jeho pracovníčka zistila, že SHP dodržal podmienky vyplývajúce z platnej právnej legislatívy a technologický postup, ako ho stanovuje receptúra kompostovania organického hnojiva. V čase kontroly hnojili polia aj ostatné miestne poľnohospodárske družstvá a podniky. Keďže prevládali zlé poveternostné podmienky, zápach hnoja z polí bol intenzívny.
Braňo Gregor

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde vybavíte žiadosť o hypotéku bez návštevy pobočky?
  2. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  7. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  6. Tetovanie a piercing - aké zdravotné riziká môžu spôsobiť?
  7. Aké sú vízie slovenských vodičov a architektov?
  8. Toto sú vízie slovenských vodičov a architektov
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 8 995
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 6 779
  3. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 196
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 295
  5. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 182
  6. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 984
  7. First moment: Maldivy, Maurícius či Mexiko na dosah jedným letom 2 689
  8. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 487

Blogy SME

  1. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  2. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  3. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  4. Matúš Grznár: Výzva Igorovi Matovičovi k sebareflexii a odstúpeniu.
  5. Marián Kozák: Festival "Európskeho ľudového remesla" v Kežmarku 2022
  6. Štefan Vidlár: Bola jedna rodina
  7. Andrea Ostrihoňová: Ave Danuvina Alacris
  8. Rastislav Jusko: Konflikt Matoviča a Sulíka ukazuje zhubnosť stavu demokracie na Slovensku.
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 46 111
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 24 864
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 458
  4. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 120
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 239
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 456
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 138
  8. Jana Melišová: Investovať či neinvestovať? 3 840
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pamätná tabuľa je venovaná rodákovi z Necpál Jozefovi Justhovi.

V Žabokrekoch si uctili pamiatku Jána Vaňa turistickým výstupom a deti sa opäť zabavili na biblickom tábore.


57m
Urológ Švihra pracuje so špeciálnym softvérom.

Špeciálny softvér bol vyvinutý vo Francúzku.


a 1 ďalší 7 h
Zverenci Pavla Šuhaja vstúpili do súťaže tesnou prehrou.

Celok Veľkých Ludiniec predviedol v Žabokrekoch organizovanú hru, na ktorú naši veľmi ťažko hľadali recept. Navyše sa hostia tesne pred prestávkou dostali do vedenia a tesný náskok aj s prispením umného kúskovania hry a hereckého umenia ustrážili až do konca.


8 h
Naposledy sa medveď snažil dostať do areálu cez tento plot.

Chovateľa už dva týždne ohrozuje pravdepodobne medvedica s mladými a ničí mu majetok.


6. aug

Blogy SME

  1. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  2. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  3. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  4. Matúš Grznár: Výzva Igorovi Matovičovi k sebareflexii a odstúpeniu.
  5. Marián Kozák: Festival "Európskeho ľudového remesla" v Kežmarku 2022
  6. Štefan Vidlár: Bola jedna rodina
  7. Andrea Ostrihoňová: Ave Danuvina Alacris
  8. Rastislav Jusko: Konflikt Matoviča a Sulíka ukazuje zhubnosť stavu demokracie na Slovensku.
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 46 111
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 24 864
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 458
  4. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 120
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 239
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 456
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 138
  8. Jana Melišová: Investovať či neinvestovať? 3 840
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914

Už ste čítali?