Vôňa polí niekomu aj ZAPÁCHA

Zápach hnoja z polí je pre tieto dni typický. Prosto, patrí k jeseni a k dorábaniu všetkého, čo robí rastlinnú výrobu rastlinnou. Niektorým ľuďom ale prekáža. Sťažujú sa naň na mestských a obecných úradoch alebo aj na obvodných úradoch životného prostredia a v médiách. V hornom Turci sa najčastejšie o zápachu hnoja hovorí v súvislosti so Spoločným hydinárskym podnikom v Turčianskych Tepliciach (v mestskej časti Diviaky), ktorý prevádzkuje vlastnú kompostáreň a okrem toho pestuje krmoviny pre svoju živočíšnu výrobu. Zápach hnoja tu cítiť najmä v čase, keď ho vyvážajú na polia a menej v čase, keď do kompostárne prevážajú trus z hydinární. SHP vyprodukuje ročne až 12 tisíc ton hnoja, ktorý skončí na poliach. Má typickú čpavkovú „vôňu“ a naozaj môže byť nepríjemným sprievodcom každej jesene v okolí sídel horného Turca. Aj preto sa oficiálnou sťažnosťou na zápach už zaoberali aj štátni úradníci z Obvodného úradu životného prostredia a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Martine a Mestský úrad v Turčianskych Tepliciach, a to ešte v roku 2004. Vtedy sa na nepríjemnosti sťažovali obyvatelia Turčianskych Teplíc a Jazernice. Tohto roku sa nikto na úradoch nesťažoval.
„Pachomery“ na Slovensku nemáme
„V tomto čase sa hnoj rozváža nárazovo, pričom vzniká aj zápach. V Turci sú v jeseni často inverzie. Vzduch krúži nad terénom najmä vtedy, keď sú tu zlé rozptylové podmienky, hmly a inverzie. Zápach hnoja je vtedy prenikavejší. Hydinárne nie sú v hornom Turci jediným podnikom, ktorý spôsobuje zápach. V okolí sú ďalšie podniky, ktoré hnoja polia, napríklad Turiec Agro Turčiansky Ďur, AFG Turčianske Teplice, PD Mošovce, PD Dubové. Do úvahy treba brať vplyvy všetkých chovateľov hospodárskych zvierat, ktorých hospodárska činnosť spôsobuje zápach. V Turci na rozdiel od mnohých európskych krajín takmer neexistujú farmy, okolo ktorých nie sú ľudské obydlia. V turčianskych mestách a obciach prevažuje hustá zástavba rodinných domov. Preto sa nám množia sťažnosti na zápach spôsobený chovom hospodárskych zvierat. Mnohokrát sa aj čudujeme. Niektoré rodiny chovajú aj šesť ošípaných, kravu, šestnásť sliepok, po dvore im tečie hnojovka, čo spôsobuje zápach, no ten susedom neprekáža. No uznávame, zápach môže byť nepríjemný, ale nie je škodlivý. V Turci nikde v ovzduší nevzniká taká koncentrácia látok obsiahnutých v hnoji, ktorá by bola škodlivá zdraviu,“ povedala nám Daniela Pochybová, odborná radkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Martine.
Hnoj obsahuje amoniak, sírovodík, fosforečnany a oxidy dusíka. Tam, kde sa skladuje, alebo rozmetáva, je veľa hmyzu a hlodavcov, čo si vyžaduje dezinfekciu a deratizáciu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Martine pri riešení sťažností na diviacku hydináreň v roku 2004 meral obsah amoniaku v ovzduší v priestoroch hnojiska a v zastavanej časti Diviak. Išlo o celodenné odbery vzoriek a obsah amoniaku v ovzduší vtedy neprekročil povolené limity ani na jedinom mieste. Ako to vyzerá s možnosťou zmerať zápach v Diviakoch a okolí? „Na Slovensku neexistuje žiadne pracovisko, ktoré by bolo schopné zmerať zápach. Najbližšie laboratóriá, ktoré ho dokážu zmerať, sú v Rakúsku a Česku. Na Slovensku nemáme ani limity zápachu. Ako členská krajina EÚ ale môžeme využívať limity, ktoré existujú v Česku a Rakúsku. Tieto merania sú však veľmi nákladné, no aj tak by problém nevyriešili. Opatrenia, ktoré by sme navrhli, by boli tak či tak rovnaké,“ objasnila nám problém Daniela Pochybová.
Pred dvoma rokmi sa štátne orgány s hydinárňami a ďalšími poľnohospodárskymi subjektami dohodli na opatreniach, ktoré sa týkali plánu, organizácie a technológie hnojenia. Hnoj musí byť zaoraný do 24 hodín a má obsahovať minimálne 50-percent sušiny. Odvtedy štátne orgány žiadnu oficiálnu sťažnosť na Spoločný hydinársky podnik neriešili. „Vtedy sme kvôli zaťaženiu lokality zápachom zakázali zvyšovať počty chovanej hydiny, čo SHP dodržiava,“ dodala Daniela Pochybová. Hnoj nepríjemne zapácha iba vtedy, keď s ním niekto manipuluje. Jeho rozmetávanie treba na základe spomínaných opatrení tri dni vopred oznámiť obecnému (mestskému) úradu a starosta (primátor) občanov na túto skutočnosť upozorní.
Aké krmivo, taká aróma
Riaditeľ SHP v Diviakoch Branislav Roháčik nám povedal, že sa v tomto podniku snažia nielen o skrátenie času vývozu hnoja na polia, ale aj o zmiernenie zápachu. Polia má SHP prenajaté od súkromných vlastníkov pôdy a nachádzajú sa ďaleko od obydlí ľudí. „Keď sú priaznivé klimatické podmienky, vyvážanie hnoja na polia trvá tri týždne. Nemáme technologické zariadenie, ktoré by nám umožnilo vyviezť hnoj v priebehu niekoľkých dní. Spolupracujeme s poľnohospodárskymi podnikmi v hornom Turci, pričom každý z nich si najskôr vyvezie vlastný hnoj až potom odváža náš. Hnoj najviac zapácha, keď je jeho odparovacia plocha veľká. Ak ho vyvezieme zo 100 štvorcových metrov plochy kompostárne, rozvezieme ho až na 50 ha pôdy. Hydinu kŕmime koncentrovanými krmivami a v tomto prípade má hnoj aj najvýraznejšiu arómu. Presúšame ho a na výrobu organického hnojiva ho vyvážame dva razy týždenne. Robíme všetko preto, aby sme zvýšili podiel sušiny v hnoji (v súčasnosti je to 60 percent) a zabránili sme tak jeho kvaseniu a výraznému zápachu. K tomu smerujú aj naše ďalšie kroky, ako je oplášťovanie stien kompostárne, čím zabránime prefukovaniu vetra,“ povedal nám Branislav Roháčik.
Tepličania sa už dva roky nesťažujú
Zápach roznáša vietor a v čase, keď prší, jeho závany pridávajú do hnojiska aj dažďovú vodu a typická „vôňa“ hnoja sa zvyšuje. Okolo kompostárne sú vysadené stromy, ktoré tlmia nárazy vetra, ale žiaľ, niektorí občania ich nelegálne vytínajú a využívajú ich napríklad ako vianočné stromčeky.
Oslovili sme aj niekoľkých obyvateľov Diviak. Starším ľuďom zápach hydinového trusu takmer vôbec neprekáža. Chápu, že polia treba hnojiť, lebo nám prinášajú úrodu, a tým aj obživu. Mladší ľudia sa síce na zápach posťažovali, ale v žiadnom prípade nechcú, aby diviacka hydináreň zanikla. Dokonca, pre niektorých starších ľudí je zápach z hnoja príjemnou vidieckou vôňou. Hlavný kontrolór mesta Turčianske Teplice Jozef Sudor nám potvrdil, že obyvatelia Turčianskych Teplíc, ktorých súčasťou sú aj Diviaky, sa od roku 2004 na zápach z hydinární a z polí nesťažovali. Obvodný úrad životného prostredia v Martine urobil v spoločnosti SHP kontrolu, ktorá sa týkala aplikácie hnoja v katastroch Turčianskych Teplíc, Ivančinej, Abramovej, Slovenského Pravna, Rudna, Jasenova a Budiša. Jeho pracovníčka zistila, že SHP dodržal podmienky vyplývajúce z platnej právnej legislatívy a technologický postup, ako ho stanovuje receptúra kompostovania organického hnojiva. V čase kontroly hnojili polia aj ostatné miestne poľnohospodárske družstvá a podniky. Keďže prevládali zlé poveternostné podmienky, zápach hnoja z polí bol intenzívny.
Braňo Gregor