Bez kandidátov – bez volieb

richtárkou Zdenka Gajdošová. Prvýkrát bola do funkcie starostky zvolená v roku 1998, o štyri roky svoju pozíciu opäť obhájila.
Prvýkrát bola do funkcie starostky zvolená v roku 1998, o štyri roky svoju pozíciu opäť obhájila. „Rozhodla som sa v ďalších voľbách nekandidovať, chcela som dať priestor aj iným občanom našej obce. Nečakala som však, že to takto dopadne,“ povedala nám Zdenka Gajdošová, ktorá popri richtárskych povinnostiach chodí ešte aj do práce. „Pracujem v uhoľných skladoch v Sučanoch a až v popoludňajších a večerných hodinách sa môžem venovať obecným záležitostiam. Veľakrát však bolo treba riešiť problémy aj v sobotu a v nedeľu, jednoducho ľudia sa na vás obracajú celý týždeň, stále im musíte byť k dispozícii. Nikdy som nikoho neodmietla, snažila som sa každému pomôcť.“ Ročný príjem obce sa pohybuje okolo 500 tisíc korún, starosta na celý pracovný úväzok by sa tu neuživil. Prednosť dostávajú logicky iné priority. V Ratkove však nehľadajú len richtára, ale aj ľudí, ktorí by boli ochotní pracovať v päťčlennom obecnom zastupiteľstve. „Neviem si to vysvetliť, prekvapilo ma to. Ľudia ako keby nechceli niesť zodpovednosť,“ hľadá príčiny nezáujmu o veci verejné starostka obce Zdenka Gajdošová.
Úplne identické problémy majú v Ležiachove, ktoré má 147 obyvateľov. Od marca tohto roku funkciu starostu vykonáva 58-ročný Pavol Školník, ktorý nahradil tragicky zosnulého Jozefa Košúta. „Asi som niektoré veci podcenil, myslel som si, že ľudia budú mať o prácu v prospech obce záujem. Osobne som chcel, aby sa začali angažovať mladší ako som ja, ale akosi to nevyšlo. Neviem, čomu to pripísať, asi všeobecnej apatii,“ povedal Pavol Školník.
V Ratkove aj v Ležiachove budú richtárske a poslanecké povinnosti vykonávať doterajší starostovia a poslanci aj naďalej. Až do ďalších volieb, ktoré musí predseda NR SR vyhlásiť do 14 dní od uverejnia výsledkov volieb Ústrednou volebnou komisiou. Tie sa možno budú konať už na jar budúceho roka.
Problémy s voľbou starostov však majú aj ďalšie malé obce. Konkrétne v Diakovej, Záborí a Karlovej. Všetci terajší starostovia sa rozhodli už nekandidovať, náhrada za nich nie je. V Karlovej napríklad je už od roku 1990 starostom obce Dušan Doboš. „Odslúžil som štyri volebné obdobia, je čas z funkcie odísť. Starostovské povinnosti som vykonával popri svojom hlavnom zamestnaní, celé to obdobie mi pomáhala moja rodina. Už aj na ňu to bola priveľká záťaž, potrebujeme si od obecných záležitostí oddýchnuť.“ Karlová má len 120 obyvateľov a ročný rozpočet okolo 500 tisíc korún. „Nemáme ani územný plán, ten by nás vyšiel na 200 – 250 tisíc korún a to si nemôžme dovoliť. Z financií, ktoré máme, dokážeme zabezpečiť len základné potreby obce, do väčších investičných akcií sa ani nepúšťame. V najbližšom období by bolo treba zrekonštruovať kultúrny dom a určite aj obecný úrad,“ hovorí Dušan Doboš. To už je však úloha pre nového starostu, ktorý však v decembrových komunálnych voľbách v Karlovej určite zvolený nebude. V spomínaných troch obciach budú voliť len poslancov. Roman Kopka