A tak bude neskorá jeseň, ktorá sa už skôr podobá na zimu, bez futbalu. Teraz je čas bilancií, hodnotení, ako sa mužstvám v jesennej časti súťaže darilo. Bude, či nebude počas zimnej prestávky vládnuť v kluboch spokojnosť, to je otázka na ktorú hľadáme odpoveď. Práve na túto tému sme hovorili aj s trénerom Martina, ktorý pod hlavičkou béčka Rimavskej Soboty, hrá v tretej lige, Ladislavom Kunom.
Táto zimná prestávka by mala byť pre martinských treťoligistov predsa len spokojnejšia. Mužstvo skončilo uprostred tabuľky a nebude zimovať s pocitom bezprostredného ohrozenia zostupom. Boli ste spokojný s jesenným účinkovaním mužstva v súťaži?
Napriek tomu, že máte pravdu, nie som spokojný. Žiaľ, premrhali sme v príprave celý júl, lebo sme nemali k dispozícii dostatok hráčov. Štyria hráči nám odišli počas prestávky do zahraničia. Boli to Bulvas, Ďurkovič, Stano a Schérer. Tri týždne v júli som trénoval len so šiestimi, možno siedmimi hráčmi. Ubíjalo to mňa a hráčov. Od toho sa odvíjal vlastne začiatok súťaže, ktorý nám vyložene nevyšiel. Ale to sa dalo čakať. Na druhej strane ma ale zaskočilo, že v zápase proti Kysuckému Novému Mestu, hoci prišlo až päť hráčov z Rimavskej Soboty, sme zlyhali. Žiaľ, ani tí nám nepomohli. Po tomto zápase nám prestali chodiť hráči z Gemera a začali sme hrávať len s domácimi hráčmi. Pre objektivitu ale treba povedať, že výraznejšie nás hráči áčka, z tej silnejšej garnitúry, posilnili v Dolnej Ždani, kde sme nakoniec vyhrali. No a práve víťazstvo v tomto zápase bolo dôležité, lebo sme zlú sériu otočili. Keby nebolo takého zlého začiatku, mohli sme byť v tabuľke o niečo vyššie.
Ktoré zápasy vám nevyšli tak, že by ste chceli na ne zabudnúť?
Okrem zápasu s Kysuckým Novým Mestom ma mrzia najmä prehry s mužstvami, ktoré boli v tabuľke pod nami. S niektorými sme dokonca prehrali rozdielom triedy. Budem úprimný, tak ako po našej prehre 5:0 vo Zvolene, som sa ešte nikdy nehanbil. A to som už čosi preskákal. Našťastie sme sa z tohto šoku dokázali otriasť. Po víťazstve v Dolnej Ždani sa nám podarilo vyhrať aj v Lietavskej Lúčke a mužstvo predsa len nabralo trochu sebavedomia. Dá sa povedať, že z tých pätnásť kôl asi dve tretiny naši domáci chlapci odohrali celkom dobre.
Tým sa vlastne splnil aj váš predsúťažný cieľ, dať viac príležitosti Martinčanom...
Je to tak. Napokon treba povedať, že ani Rimavská Sobota nemala veľa možností nám pomôcť. Ale mne to celkom vyhovovalo, lebo som bol rád, že dostali šancu naši – domáci hráči. A som rád, že sa chytili a môžem povedať, že aj výkonnostne dosť podrástli.
Môžete byť konkrétnejší?
Presvedčil ma najmä Šlichtík, v niektorých zápasoch aj Schérer, a to aj napriek tomu, že nám chýbal celé leto a aj trochu pribral. Dobré výkony podával Koleno, veľmi sa zlepšil Ižip, na ľavej strane obrany ma príjemne prekvapil Pisch. Štandardné výkony podával Stráňava. Prínosom pre mužstvo boli skúsenosti Víteka, pomohol mužstvu svojím prehľadom. Ladňák s Markovičom mali výkyvy. Potrebovali by stabilizovať svoju výkonnosť, aby nemali také obrovské výkyvy. Stalo sa napríklad to, že po prvom polčase som chcel Ladňáka vymeniť, ale nakoniec som ho nechal a druhý polčas hral výborne. Ale to všetko sa dá odstrániť. Mňa najviac potešilo, že mužstvo v niektorých zápasoch dokázalo obrátiť aj nepriaznivý vývoj, čo predtým nebolo. Prv sa dokázali poddať a teraz zabojovali o lepší výsledok. Príkladom bol domáci zápas s Rudinskou, ale aj zápas v Brusne. Toto je pozitívne zistenie a potvrdenie toho, že mužstvo chce víťaziť. Povedal by som, že toto mužstvo je dobré treťoligové, aby bolo lepšie, potrebuje získať možno štyroch hráčov a mohlo by pomýšľať na vyššie méty.
Výraznou posilou bol brankár Kuciak, ktorý takmer pravidelne nastupoval v základnej zostave...
Má veľmi rád futbal. Aj keď už dostával šancu v áčku, telefonoval mi, že chce dochytať súťaž za Martin. Treba jednoznačne povedať, že nám výrazne pomohol. Nielen na ihrisku, ale aj mimo neho si rozumel so spoluhráčmi. Dokázal ich pred zápasom vyhecovať v kabíne.
Pôvodne sa mali predohrávať dve jarné kolá. Nakoniec riadiaci orgán predohrávky zrušil. Vyhovuje vám toto rozhodnutie?
Mne to bolo jedno. Ja si nerobím ťažkú hlavu ani s vyžrebovania, lebo so všetkými súpermi treba hrať. Je mi jedno či hráme vonku, či doma. Tým sa nikdy nezaoberám. Dôležité je na každý zápas sa dobre pripraviť a odohrať ho čo najlepšie. O to ide. Keď sa nehrá, tak budeme mať dlhšiu prestávku.
To znamená, že futbal pôjde bokom a hráči nebudú trénovať?
Ale kdeže. Ja chcem aby sme aspoň do 10. decembra trénovali, možno tri-štyrikrát do týždňa. A samozrejme, ak to počasie umožní, chceme hrať aj priateľské zápasy s okolitými mužstvami. Chcem, aby hráči, ktorí mali menej možností hrať, dostali šancu. Navyše mužstvo zostane pohromade, bude žiť pre futbal a kolektív, a to je dôležité.
Ukončenie sezóny prišlo takmer neočakávane, ešte nebol čas na to, aby ste v klube hovorili o budúcnosti. Napriek tomu nás zaujíma, či zostanete aj naďalej v Martine?
Podľa mňa, teraz prichádza čas, keď sa bude rozhodovať o tom, ako bude pokračovať ďalej martinský futbal. Ja to cítim tak, že sa láme chlebík. Isté je, že martinský futbal nemôže byť večne spojený s Rimavskou Sobotou, príde čas keď sa táto spolupráca skončí. Preto bude rozhodujúce to, ako sa to skončí, a ako sa vyriešia veci súvisiace s budúcnosťou. K tomu sa musia vyjadriť kompetentní ľudia, a to sú funkcionári. Ja som tu na iné veci. So svojimi skúsenosťami môžem azda len poradiť, ale všetko je v rukách funkcionárov.
Keby ste boli oslovený, zostali by ste?
Zostal by som už len preto, že sme tu za rok môjho pôsobenia postavili základ mužstva. Som presvedčený, že keby sa mužstvo doplnilo skúsenejšími hráčmi, tak by všetci hráči išli ešte výkonnostne hore. Teší ma moje poznanie, že martinskí chlapci chcú napredovať. Sami chcú trénovať dokedy sa dá. A to by mohol byť dobrý signál pre martinský futbal.
Nedávno ste boli na otvorení ihriska s umelou trávou v Košútoch. Môže takéto ihrisko pomôcť rozvoju futbalu v Martine a celom Turci?
Jednoznačne áno. O tom netreba pochybovať. V týchto klimatických podmienkach je to najlepšie riešenie. Ja som už na umelých trávnikoch v Rakúsku trénoval pomaly pred dvadsiatimi rokmi a viem že je to vymoženosť najmä v zime. Je to nesmierny prínos pre futbal v meste. Ján Kŕč
Snímka: (jk)