V prvú novembrovú sobotu sa Elefant Music Arena premenila na miesto s nečakane sviežim nádychom. Pri príležitosti oslavy Martinského zázraku tam bola totiž uvedená do života básnická zbierka Jeremiáša Kazinského
s názvom Fiasko záhradnej slávnosti a zároveň koncert bratislavskej formácie Longital. Ako návštevník zvyknutý na zle klimatizované, ľudskou masou preplnené koncerty, kde si musíte odstáť rad pri bare, aby ste si niečo objednali, som bol viac ako prekvapený, keď som asi 10 minút po avizovanom začiatku pri dverách videl postávať slušne oblečených ľudí, oproti dverám vysokovýkonný ohrievač, ktorý pripomínal tryskový motor lietadla a vzadu sa na pódiu už pripravovala kapela. A keď ešte prišiel barman a spýtal sa, čo môže doniesť, začal som rozmýšľať, či som v tom istom bare, kam som chodieval aj na punkové, rockové a metalové koncerty.
Prítomným návštevníkom sa pripomenuli Longital, ktorých sme už v Martine mali možnosť viackrát vidieť a počuť, naposledy na Dotykoch a spojeniach. Táto trojčlenná formácia vznikla z Dlhých dielov a pozostáva z gitaristu Dana Salontaya, basgitaristky Šiny a Xi Di Nim-a, ktorý zabezpečuje elektronické prvky (jeho názov je malá prešmyčka, pozn. autora). Skupina celý koncert venovala všetkým, ktorí naň z rôznych príčin neprišli. Všetkým prítomným, stojacim aj sediacim odprezentovali svoju tvorbu, ktorú sami charakterizujú ako „neobyčajnú hudbu s vlastným názorom, hlasy vychádzajúce zo srdca, East beat s farebnou a oduševnelou elektronikou“ a odohrali aj skladby z nového albumu Výprava/Voyage, ktorý vyšiel len začiatkom októbra a ešte ho nestihli ani pokrstiť. Z neho predstavili aj vyše 11-minútovú skladbu Na mori, pri ktorej podotkli, že je taká dlhá preto, aby sa nedala hrať v rádiách.
Pomedzi skladby odzneli vybrané básne z Kazinského zbierky,
v ktorej autor krátkymi, ale presne vystihujúcimi veršami ponúkal svoj pohľad hádam na všetky témy, ktoré ho trápili, alebo netrápili. O tých diskutoval s prítomnými po koncerte, keď ešte doznievali mixované nahrávky Longitalu.